Podozrivé výsledky tureckého referenda

Škandalózne, podvodom zaváňajúce referendum je v Turecku historicky asi najkontroverznejším hlasovaním, kedy sa po takmer 150 rokoch od základov mení celý parlamentný systém v 18 článkoch tureckej ústavy.

Ako to už býva, smutne povedané, tureckým štandardom, v mnohých predchádzajúcich voľbách sa vyskytli neplatné, vopred opečiatkované hlasovacie lístky, ktoré sa hlavne vďaka sociálnym médiám stali preukázateľnou skutočnosťou.

Oproti 51,38 % hlasov za zmenu ústavy stojí až 48,62 % hlasov proti, čo je takmer polovica hlasujúcich. Volieb sa zúčastnilo rekordných 85,3% voličov, čo je necelých 50 miliónov odovzdaných hlasov. Niet sa čo čudovať, ak falošné hlasy dopomohli k tak tesnému výsledku a zachránili Erdoğana pred jeho politickým fiaskom.

V nedeľu 16. 4. Ráno, ešte pred otvorením volebných miestností prišla Najvyššia volebná komisia s vyhlásením, že hlasovacie lístky a obálky bez jej oficiálnej pečate sa budú počítať za platné. To malo dať bodku za varovaniami, ktoré v posledné dni rezonovali na internete, že bez pečate komisie sa hlasy nerátajú (podľa platného volebného zákona), a preto občania takéto lístky nemajú v žiadnom prípade použiť.

O 17:00 sa voľby skončili a hneď na to začali prichádzať prvé ohlasy, že takéto hlasy sa vyskytli a je ich dokonca niečo cez 2 milióny. Najvyššia volebná komisia prijala nezákonné svojvoľné rozhodnutie, ktoré nemôže byť nijakým spôsobom akceptovateľné. Zákon bol dokonca ešte upravený vo februári tohto roku a jednoznačne sa v ňom píše, že bez pečate je lístok aj obálka neplatná. Proti tomuto sa opozícia okamžite odvolala a začala kampaň proti porušeniu zákona zo strany Najvyššej volebnej komisie na verejnej medzinárodnej platforme www.change.org, čo môže ale nemusí viesť k vyhláseniu referenda za neplatné.

Obrovské politické tlaky na túto výraznú zmenu režimu sa začali už pred prípravami na samotné referendum začiatkom tohto roku. V polovici februára sa zintenzívneli natoľko, že proústavná kampaň sa stala asi tou jedinou, ktorá občanov mohla osloviť. Opozícia nemala šance distribuovať svoje letáky a vyvesiť plagáty, pretože behom pár hodín bolo všetko namieste zlikvidované. Erdoğanova kampaň sa uchyľovala k bežným praktikám ako bolo vydieranie a zastrašovanie robotníkov vo fabrikách, že ak nevyjadria súhlas v referende, prídu o prácu; ženám v domácnosti sa posielali vecné dary a nezabudlo sa ani na dôchodcov, ktorým sa sľubovala bezplatná zdravotná starostlivosť na všetkých úrovniach a najmä bezplatná úhrada liekov (aj tých pre liečbu rakoviny).

Volič musel tentoraz prijať veľmi ťažké rozhodnutie. V referende totiž nešlo o voľbu politickej strany či preukázanie vernosti Erdoğanovi. Šlo o oveľa viac. Bolo sa treba rozhodnúť, či krajina má naďalej ostať laickou demokraciou tak ako ju v roku 1923 založil Mustafa Kemal Atatürk alebo má jeho parlamentná demokracia naveky zostať históriou a na jej miesto ma prísť federálny systém s prezidentskou plnou právomocou. Pojmu federácia sa Erdoğan v posledných dňoch vyhýbal a začal si dokonca protirečiť, že keď zostane pri moci on, nič také sa nestane. Bolo mu však pripomenuté, že jeho politická rétorika ešte v roku 2013 hovorila práve o federácii ako o možnom riešení, ktorého sa Turecko nemá báť. V praxi to však môže mať neodvrátiteľné následky, pretože rozpad celistvosti znamená zánik zvrchovanosti Turecka a v konečnom dôsledku jeho pohltenie blízkovýchodnou politickou mašinériou, ktorej zámery sa dnes vysvetľujú rôzne. Jednou z teórii je záhuba nezávislosti krajín susediacich s Izraelom, ktorý pripravuje v regióne návrat svojho postavenia vedúcej veľmoci. Turecko má pre existenciu na Blízkom východe základné zdroje ako sú v prvom rade voda, nerastné bohatstvo, doposiaľ nevyužité zdroje ropy a v konečnom dôsledku úrodnú zem, ktorá už teraz čaká možno na svojich nových majiteľov.

Vráťme sa však ku kontroverzným výsledkom referenda, ktoré nijako nejdú dokopy s platnými matematickými zákonmi. Erdoğanova AKP prvýkrát od roku 2002 stratila svoj voličský potenciál v dvoch najväčších metropolách: Istanbule (áno 48,65% / nie 51,35%) a Ankare (áno 48,88% / nie 51,12%). V Izmire síce nikdy podporu nemala, ale rekordne stratila (áno 31,22% / nie 68,78%). Rovnako prevažne „nie” volili občania Yalovej, Eskişehiru, Antalye, ich voličský potenciál je spolu s 3 metropolami takmer 65 – 70% voličov! 80% Kurdov hlasovalo proti, len 2% z ich materskej strany HDP sa vyjadrilo za ústavné zmeny. Na výsledkoch sa momentálne nič nemení, ale otázkou zostáva, kde je ten Erdoğanov volič, keď väčšina v podstate hlasovala proti nemu!

Netreba zabudnúť, že Erdoğan takýto výsledok očakával. Preto sa potreboval poistiť a pred referendom uzavrel dohodu so šéfom národniarov Devlet Bahçelim (MHP – Strana národného hnutia), ktorý pristúpil na túto „veľkú” hru made in USA a Erdoğanovi vyjadril podporu. Jeho strana sa automaticky rozdelila na dve krídla: pod vedením jeho straníckej rivalky Meral Akşener hlasovalo takmer 66% národniarov proti a len 34% zostalo verných Bahçelimu. Je pochopiteľné, že bez týchto hlasov by referendum dopadlo úplne inak.

Prezidentským systém, ktorý určite z Erdoğanovej hlavy nevzišiel, ale bol mu naservírovaný „zvonku”, má totiž podľa amerického vzoru pohltiť „zbytočnosť” širokej platformy politických strán a posilniť dve silné (naoko súperiace) strany. Bahçeli si takúto príležitosť predsa nemohol nechať ujsť. Napokon dobre urobil. Výsledky mu zabezpečili, že jeho odchod z politickej kariéry je zatiaľ v nedohľadne.

Čo teda Turecko čaká? Erdoğan, na svojom tradičnom balkónovom vystúpení v Istanbule, oznámil prvé zmeny, ktoré sa už pripravené: v prvom rade zavedenie jeho opätovného členstva v materskej strane AKP, reformu a vymenovanie nových predstaviteľov najvyššieho súdu a zrušenie vojenského súdnictva. Na rad príde znovuzavednie trestu smrti, pre ktoré bude pravdepodobne potrebné vyhlásiť nové referendum. V roku 2019 čakajú krajinu prezidentské voľby, ktoré by mali prebehnúť naraz s parlamentnými. Potom prídu na rad zásadnejšie zmeny, ktoré je v tomto okamihu ťažko predvídať.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply