Keď už mal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble začiatkom minulého mesiaca plné zuby amerického poučovania, ako si počínať ohľadom zadlženého Grécka, preložil svojmu rezortnému kolegovi Jackovi Lewovi položartom takýto návrh: my (EÚ) zoberieme do eurozóny Portoriko, ak vy (USA) prevezmete do dolárovej únie Grécko. Posledný júlový piatok vydala správa ostrova, ktorý je oficiálne nezačleneným územím USA (Unincorporated Territory of the United States), pod čím sa bežne rozumie štát pridružený k USA, výstražné varovanie. 3. augusta sa aj stalo skutočnosťou. Karibský ostrov neuhradil splátku vo výške 58 miliónov dolárov a namiesto nej previedol len zanedbateľných 628 000 dolárov.
Vláda v San Juan optimisticky hovorí o technickej platobnej neschopnosti, čo by signalizovalo schopnosť a ochotu uhrádzať ďalšie splátky (najbližšiu – 700 miliónov dolárov – v lehote do 15. augusta). Ratingové agentúry tomu neveria a svetové mienkotvorné média podľa toho označujú Portoriko za ďalší zbankrotovaný štát. Nemecké a európske médiá o ňom hovoria ako o „Amerikas Griechenland“, americkom Grécku. Denník Die Welt pripomína, že máme dočinenia so štvrtým najväčším štátnym bankrotom v moderných dejinách. Dosahuje hodnotu 72 miliárd dolárov. Vyšší malo pred troma rokmi len Grécko (138 miliárd), pred štrnástimi rokmi Argentína (82 miliárd) a pred sedemnástimi rokmi Rusko (73 miliárd).
Toto dlhové zaťaženie sa ukáže ako obludné a nesplatiteľné, ak ho prepočítame na osobu. Denník Washington Post ho vyčíslil na 15 637 dolárov na obyvateľa a dodajme, že rýchlo sa vyľudňujúci ostrova sa zadlžoval aj preto, aby mal z čoho ponúkať a poskytovať investičné stimuly. Odchod nadnárodných korporácií i tak spomalil len minimálne. Pred deviatimi rokmi, keď americký Kongres zrušil investorom daňové prázdniny, žilo na ostrove Puerto Rico (v preklade bohatý prístav) takmer štyri milióny obyvateľov, ktorí sú americkými občanmi, i keď bez práva voliť prezidenta a poslancov amerického Kongresu. Dnes je to zhruba o pol milióna menej a exodus zo zbankrotovaného štátu na pevninu do USA sa teraz urýchľuje. Doma ostávajú väčšinou starí, nevládni, ženy s malými deťmi a sociálne odkázaní. Štátny dlh bude o to viac nesplatiteľný. Už predminulý mesiac na to upozornil aj guvernér Alejandro García Padilla.
Atmosféra v krajine hustne od začiatku leta aj v dôsledku rekordného sucha, ktoré prinútilo úrady sprísniť v mestách režim dodávok pitnej vody. Aktivisti tvrdo kritizujú štátne vodárne za zanedbávanie povinností pri údržbe potrubia, čím psychologicky pripravujú pôdu na privatizáciu vodovodnej siete. Osobitné postavenie Portorika vo vzťahu k USA bráni ostrovu vyhlásiť bankrot, dohodnúť reštrukturalizáciu dlhu a získať zákonnom stanovenú mieru ochrany pred veriteľmi. Ostrov nemá vlastnú menu, ktorú by mohol devalvovať a zvýhodniť export. Takmer polovicu štátnych dlhopisov Portorika vlastnia hedžové a investičné fondy z USA, ktoré sa budú na súdoch vehementne brániť pred odpustením čo i len časti dlhu. Portoriku dovolia v najlepšom prípade asi iba predĺžiť celkovú dobu splatnosti. Výmenou za to budú požadovať postup, ktorý nedávno požehnala grécka vláda. I na Portoriku sa rozbehne celoplošný rozpredaj štátneho majetku, štátnych akciových podnikov a služieb. Privatizácia bude prebiehať pod časovým tlakom a za podhodnotené predajné ceny zodpovedajúce dopytu na pesimistickom, letargickom trhu.