Zlo potrebuje strach, a kým sa budete báť, stále budete pod neľudským útlakom pracovať za minimálne mzdy. Je načase porozmýšľať nad sebou a uvedomiť si, kam toto vaše konanie dospeje. Je načase zbaviť sa strachu, že „ja mám nejakú hypotéku, mám rodinu“. Veď práve preto si nemôžete dovoliť otročiť. Netreba zabúdať na to, že spoločne sa dá dosiahnuť každý cieľ. Ale nie taký, akým sa vedenie firmy oháňa na poradách. Väčšina firiem si kladie za cieľ iba jedno – stále väčší zisk a obohatenie sa na úkor drhnúcich zamestnancov. Ani rôzne odbory vo firmách, ktoré manipuluje (a platí) materská firma, nikam neviedli. Samozrejme, disciplína musí byť, ale položme si otázku, v čí prospech funguje otrocká disciplína zamestnancov pracujúcich v ťažkých podmienkach? Je načase postaviť sa zotročovaniu a jasne predostrieť svoje požiadavky pod hrozbou nekompromisného štrajku a zastavenia výroby. Takéto konanie má zázračné, ba priam terapeutické účinky, pretože až vtedy si zamestnávateľ konečne uvedomí (on to aj tak dávno vie, ale vám to nikdy doteraz zámerne nepovedal) cenu vašej práce. A uvedomí si hlavne, že si nenecháte skákať po hlavách a že už s vami tú smiešnu hru hrať ďalej nemôže. Bude s vami musieť diskutovať, debatovať, a práve toto je cesta! Dostať zamestnávateľa do pozície niekoho, s kým budete neustále preberať nielen svoje požiadavky, ale aj nápady na chod firmy, lebo firma, to sú všetci ľudia, ktorí v nej pracujú, a to bez rozdielu. Preto je potrebné len jedno – nebáť sa! Nikto predsa nevyhodí všetkých zamestnancov. Všetci nepoctiví otrokári robia len to, čo im ľudia dovolia, preto je len na vás, či im to ďalej budete dovoľovať a so sklonenou hlavou zbabelo znášať všetky príkoria, ktoré si za svoju poctivú prácu nezaslúžite.
