Strava je zdrojom sily, životnej energie z prírody, kde človek žil. Konzumoval tie zdroje potravy, ktoré rástli v najbližšom okolí. Tento spôsob výživy zaisťoval optimálnu cirkuláciu životnej energie, čo zabezpečovali minerálne látky a stopové prvky, ich prirodzená kvalita, koncentrácia a optimálny pomer.
Dnešná umelá a pretechnizovaná spoločnosť, keďže platí zákon polarity, nutne vyvoláva svoj protiklad, návrat k prírode a jednoduchosti. Budovanie globálnej orwellovskej totalitnej spoločnosti volá po uvoľnení z oprát antihumánneho systému, návratu k prírode, voľnosti a slobode. V čase kolapsu nebudú fungovať hypermarkety a bude sa treba poobzerať po okolí, čo sa dá použiť ako potrava.
Divými bylinami môžeme doplniť v tele minerály, vitamíny a iné potrebné látky, aj keď ich chuť nemusí byť práve ideálna. Ale ide o prežitie. Dôležité je poznať aj tie rastliny, ktoré sú jedovaté a neriadiť sa tým – čo ma nezabije, to ma posilní. Vyhýbať sa treba predovšetkým takým, ktoré obsahujú mliečnu šťavu, tá je známkou jedovatosti (okrem púpavy, tá je celá jedlá). Pri jednoduchej a rýchlej príprave jedál sa nám určite bude hodiť masť, olej, vajíčka, korenie a soľ. Rastliny zbierame do plátených alebo papierových vrecúšok, na čistých lokalitách, kde nie je kontaminovaná pôda, znečistená voda, vyhýbame sa skládkam, nezbierame zvädnuté a viditeľne nezdravé jedince, ale mladé a nové listy a výhonky. A čo najrýchlejšie ich použijeme alebo zamrazíme, alebo necháme usušiť. Samozrejme, v podozrivých oblastiach ich aspoň dôkladne umyjeme. Rýchlo a jednoducho uvaríme polievku vo všeobecnosti tak, že na cibuľke s troškou oleja osmažíme nejaký druh zeleniny, zalejeme vodou, nájdené byliny sparíme alebo podusíme a pridáme do jedla. Podľa chuti osolíme a na vrch môžeme pridať kocky osmaženého pečiva. Jedlo si môžeme poliať roztopeným maslom. Alebo na zápražku pridáme sparenú a nasekanú zmes bylín (zeleniny) a zalejeme vodou (vývarom) a podusíme. Jednoduchú polievku pripravíme, keď do hrnca s vodou pridáme múku, nasekanú mladú pŕhľavu a ďalej čo máme momentálne po ruke, masť, mlieko, vajce.
V minulosti, keď boli ľudia viac spätí s prírodou, čerpali zdroje potravy zo svojho okolia, z darov zeme, nie z hypermarketov ako dnes. Divorastúce byliny boli každodennou súčasťou ich života, slávností, rituálov a viera v ich silu bola veľká. V lesoch ľudia zbierali lieskové orechy, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, maliny, divé hrušky, jablká, slivky. Mnohé byliny boli používané ako korenie. Napríklad semená vesnovky obyčajnej slúžili ako náhrada čierneho korenia, podobne semená horčiaka pieprového (použiteľný do polievok a šalátov). Na ochutenie jedál sa oddávna používal zádušník brečtanovitý s príjemnou vôňou a korenistou chuťou alebo puškvorec obyčajný, využívaný v islamskej a indickej kuchyni. Korenistú chuť má aj rebríček, vhodný ako aromatické korenie do polievok, masla, tvarohu, ale aj do čajových zmesí. Z namletých plodov mrlíka bieleho sa vyrábala múka a piekol chlieb. Ďatelina lúčna sa v minulosti tiež pridávala do cesta, jej sušené a pomrvené kvety. Múka sa vyrábala aj zo žaluďov, aj z mladých výhonkov trsti obyčajnej alebo pomletých kvetov hluchavky. Piliny z dreva brezy sa v Rusku, v čase vojny, pridávali do múky na chlieb, keď jej bol nedostatok. Jedlé sú lístky, púčiky, aj lyko brezy, podobne aj listy javora, lipy, brestu, najlepšie ešte mladé, keď nie sú príliš tvrdé. Aj mladé výhonky smreka, surové alebo varené; ihličie sa používa aj do čaju, najmä zo smrekovca. Niekto si pochvaľuje borovicové samčie šišky, údajne sú výborné naložené v mede. Vyprážať sa dajú aj kvety agátu (ostatné časti stromu sú jedovaté), jedlé sú kvety magnólie, javora a hlohu. Smažiť môžeme samozrejme aj kvety bazy. Dubové žalude sa dajú upraviť, varením strácajú horkosť, po olúpaní sa uvaria a neskôr sa môžu aj popražiť. Jedlé sú aj púčiky bukvice, ale staršie listy buka už obsahujú veľa celulózy, ktorú človek nemôže stráviť (predsa len nie je až taký „vegetarián“ ako medveď). Človek, ale ani mnoho zvierat nie je schopných tráviť celulózu, kvôli nedostatku enzýmu potrebného k jej štepeniu.
Hneď z jari nám príroda ponúka pľúcnik lekársky, ktorého šťavnaté listy a kvety sú vhodné do šalátov a zeleninových jedál. Sú zdrojom vápnika a kyseliny kremičitej. Z jari rastie aj podbeľ liečivý. Niekoľko receptov ponúka Jarmila Průchová v knihe Rizika léčivých bylin. Šalát: sparíme alebo povaríme listy podbeľu v osolenej vode, nakrájame a premiešame s jemne nasekanou cibuľkou a zalejeme troškou oleja, vody a jablčného octu. Polievka: na masti osmažíme mrkvu a cibuľku, prilejeme vodu alebo vývar zo zeleniny. Pridáme nakrájané lístky podbeľu a sparené lístky pŕhľavy a povaríme. Posypeme napríklad pažítkou. Pŕhľavovú polievku uvaríme, keď sparené lístky uvaríme v slanej vode. Posekané podusíme na cibuľke, pridáme vodu, v ktorej sa pŕhľava povarila a zahustíme vločkami. Okoreníme petržlenovou vňaťou. Stará múdrosť hovorí, že mäso má lepšiu chuť a skôr zmäkne, keď k nemu pri varení pridáme aj pŕhľavu. Pŕhľavu po sparení môžeme pridať aj do praženice. Podusenú na cibuľke môžeme konzumovať napr. lobodu lesklú. Špenát a kašu z bylín je možné uvariť z rôznych listov tak, že ich povaríme vo vode, scedíme, posekáme a krátko povaríme na cibuľke s múkou, dosolíme, okoreníme, ak máme vajíčka, pridáme tiež. Konzumovať sa dajú mladé výhonky chmeľu, dokonca aj také záružlie močiarne nám môže v čase núdze poslúžiť ako potrava, jedlé sú púčiky a listy v malom množstve. Mohutné listy lopúcha sú bohaté na vápnik a iné minerály, odporúčajú sa konzumovať varené. Jeho koreň treba ošúpať a podusiť. Listy skorocelu, vhodné do šalátov, zastavujú krvácanie. Treba ich však pripraviť, pomrviť vo väčšom množstve. Cesnačka lekárska vonia ako cesnak, má vysoký obsah vitamínu C a v liečiteľstve sa užívala, žuvaním listov, pri paradentóze. Vhodná je, samozrejme, aj do šalátov.. Aj lístky ruží sú bohaté na vitamín C. Podobne skorocel. Môžeme vyskúšať jeho listy obalené v cestíčku a osmažené, podávané s chlebom alebo zemiakmi, tiež aj listy kostihoja lekárskeho. Zdrojom vitamínu C je aj veronika potočná rastúca okolo potokov, ideálna čerstvá do jarných šalátov, listy prvosienky, listy a kvety sedmokrások, listy slezu lesného, jahodníka, mladé lístky čiernohlávka obyčajného, kvety fialky voňavej a kypriny úzkolistej. Štiav sa neodporúča pre kyselinu šťavelovú, ktorú obsahuje, pretože odbúrava z tela vápnik. Do polievok a šalátov môžeme dať aj kvety a listy hluchavky purpurovej.
AUTOR: Vladimír Líška
