Povinné kvóty – test súdržnosti, ktorý dopadol zle

V súvislosti s náhlou zmenou postoja Poľska k povinným kvótam začali niektorí členovia V4 opatrne hovoriť o jeho dočasnom znefunkčnení. Nemilá udalosť sa však do istej miery dala predvídať – v rámci tohto viac formálneho než efektívneho zoskupenia predstavoval jeho najväčší člen, počtom obyvateľov (takmer 39 miliónov) vysoko prevyšujúci ostatných troch dokopy (26 miliónov), vždy nespoľahlivý a tak trochu nevyspytateľný prvok. Po neochotnom súhlase s akceptovaním záväzného aktu Českom i Maďarskom sa však nad budúcnosťou tejto skupiny začali vznášať prvé mračná vážnejších pochybností.

Výrazná puklina medzi Poľskom a ostatnými členmi

Skupina V4, založená 15. 2. 1991 najprv v trojčlennom zložení, nevznikla ako spontánne rozhodnutie, ktoré by nebodaj vychádzalo z reálnych potrieb 65 miliónov obyvateľov tohto spoločenstva. Dodnes sa nedokázala zbaviť imidžu akéhosi zmutovaného postsocialistického reliktu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Umelej iniciatívy, ktorá mala gestami podriadenosti a lojálnosti ulahodiť viac ako sebe mocenským štruktúram EÚ. Deklarované ciele ako integrácia do európskych a transatlantických inštitúcií, transformácia ekonomík či posilnenie stability v stredoeurópskom regióne by štáty V4 akiste dosiahli aj samostatne, bez formálnej zastrešujúcej organizácie bez jasného pragmatického poslania.

Je evidentné, že Vyšehradská štvorka dnes už nepredstavuje žiaden nerozbitný monolit, aký v ňom jej zakladatelia aspoň v začiatkoch chceli vidieť. Výraznejšia deliaca čiara – možno by nebolo od veci hovoriť o pukline – sa začala vytvárať od neústavného mocenského prevratu v Kyjeve a následnej občianskej vojny na východe Ukrajiny. Zdržanlivosť Slovenska, Maďarska i Česka paralyzovala neskrývaná nenávisť poľských štátnych predstaviteľov voči Rusku, ktorá združeniu V4 bránila v úsilí spoločne tlmiť rozdúchavanie nebezpečnej konfrontácie medzi Európou a Ruskom.

Robert Fico napriek morálnej podpore osamotený

Prevalcovanie menšiny väčšinou v hlasovaní, ktoré označil Fico za bezprecedentné v histórii EÚ, bolo po zastrašovaní, ktoré mu predchádzalo, druhým krokom v taktike psychologického nátlaku. Racionálnosť argumentov a jednotnosť postoja V4 zlomilo nakoniec zlyhanie Poľska, ktoré ostatných troch partnerov doslova podrazilo. „Pravdepodobne vnútropolitická situácia v niektorých veľkých krajinách prinútila niektoré štáty ísť do tohto diktátu,“ poznamenal po hlasovaní šéf slovenskej exekutívy, ktorý poľský obrat o 180 stupňov nechcel komentovať a vyslovil nádej, že to „nebude mať nejaký veľký vplyv na fungovanie Vyšehradskej štvorky“. To však ešte netušil, že krátko nato ostane v rámci zoskupenia, ktoré ešte pred summitom označil za „životaschopné“, celkom osamotený.

Do kúta zahnaný český premiér Bohuslav Sobotka prípadný súdny spor s EÚ odmietol s alibistickým odôvodnením, že „nechce žalobami stupňovať napätie v Európe“. Nie všetci s ním však doma súhlasia. Napríklad ODS vyzvala vládu ČR, aby sa pripojila k slovenskej vláde a rozhodnutia rady právne napadla. Podobný postoj zaujal i prezident ČR Miloš Zeman, ktorý odhodlanie slovenského premiéra nerešpektovať výsledok hlasovania ministrov vnútra EÚ ohľadom prerozdelenia 120-tisíc utečencov podľa povinných kvót ocenil a podporil.

Transformácia na formát V3 by možno dávala zmysel

Takže Quo vadis, Vyšehradská štvorka? Nikdy nebola legitímnosť a aktuálnosť tejto otázky vyššia ako práve teraz, necelé štvrťstoročie od jej založenia. Prípadné pozitíva, ktoré mala za toto obdobie priniesť bližšia spolupráca členských krajín, dnes totiž devalvujú očakávané dôsledky, ktoré rozbitie jednotného postoja prinesie. Povinné utečenecké kvóty sa stali pre štáty V4 testom ich súdržnosti, ktorý dopadol zle. Skutočnosť, že sa hrubému nátlaku väčšiny postupne jeden po druhom poddali, vystavuje tomuto spolku certifikát nespôsobilosti fungovať ďalej v pôvodnej zostave ako zmysluplný celok.

Natíska sa teda oprávnená otázka, či má vôbec ešte nejaký praktický význam nasilu udržiavať umierajúcu značku V4 pri živote. Vzhľadom na to, že záujmy poľskej mocenskej elity sa od národných záujmov Slovenska, Česka i Maďarska čím ďalej, tým viac vzďaľujú, by bolo hádam načase otvorene si to priznať a začať uvažovať o jej transformácii a prechode na formát V3. Samozrejme, pokiaľ Brusel nerozhodne inak…

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply