Stĺpčekár David Aaronovitch písal v The Jewish Chronicle minulý týždeň o náraste antisemitizmu v krajine, a tvrdil, že tento stav je zapríčinený tým, že Židia sú „príliš tichí a rozdelení“. Navrhol, že výborným nápadom by bolo zriadenie židovskej loby.
Bolo by to do smiechu, ak by text nepochádzal od rešpektovaného autora, takto mi bolo aj do plaču.
Tesne pred posledným prímerím v Gaze Downing Street potvrdila, že sa vykonáva prieskum predaja zbraní do Izraela po tom, čo David Cameron oznámil, že OSN má právo odsúdiť bombardovanie škôl ako „morálne rozhorčenie“ . Niektoré licencie, ako povedal, by boli zrušené, pokiaľ by došlo k väčšiemu obnoveniu bombových útokov.
Prímerie dávno skončilo a izraelské bombardovanie má na svedomí stovky ďalších nevinných obetí, čím sa len počet mŕtvych detí dostal k číslu 560. Avšak predaj zbraní z Británie do Izraela pokračuje aj naďalej. Ako je to možné?
Keď barónka Warsi odstúpila z kabinetu Davida Camerona, udalosť bola ohlásená v hlavnej indickej publikácií pod titulom: „Odpustí silná britská sionistická loby Sayeede Warsi?“
Tento článok ma prinútil zamyslieť sa, že jedným z dôvodov, prečo jej kolegovia a ich „parťáci“ v médiách boli tak vášniví v snahe vykresliť kedysi rastúcu moslimskú hviezdu ako „nekompetentnú“ a „nadhodnotenú“ je, že sa odvážila poodhaliť závoj zahaľujúci pro-izraelskú loby vo Westminsteri.
Existuje stratégia sledujúca, aby sa ľudia tak báli, že budú obvinení z antisemitizmu (ako vysvetlil jasne Yasmin Alibhai-Brown), že budú neschopní využiť svoje právo na slobodu prejavu, zatiaľ čo v tej istej dobe budú britskí Židia strašiť s absurdným prízrakom „Nemecka 30-tych rokov“ a „novým holokaustom“?
V USA sa všeobecne vie, že Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC) je tak silný pokiaľ ide o zahraničnú politiku, ako Národná strelecká asociácia (NRA), ak ide o kontrolu zbraní. Obe organizácie pracujú podobne: pozorujú každého člena notoricky predajného a korumpovateľného Kongresu USA a dávajú im úplne jasne na javo, že akákoľvek odchýlka od totálnej podpory Izraela bude tvrdo trestaná.
Tento prístup pomohol AIPAC-u zabrániť Barackovi Obamovi robiť, to čo by naozaj chcel, hovoriť s Benyaminom Netanjahuom o jeho vražedných excesoch. Tiež vmanévroval Senát do schválenia miliárd dolárov pre Izrael, pričom v miestnosti bolo v tom čase iba šesť ľudí.
Nikdy som si nevedel predstaviť, že by sme mali ekvivalent AIPAC-u vo Veľkej Británii, v neposlednom rade preto, že je tu len asi 250 000 Židov, 0,5% populácie. Ďalším dôvodom je, že si zámerne udržujú nižší profil. Ale ukrývať pod neškodne znejúce názvy ako Konzervatívni priatelia Izraela (CFI) a Labouristickí priatelia Izraela (LFI) pro-izraelskú loby je „silná káva“.
Konzervatívny historik Robert Rhodes James opísal CFI ako „najväčšiu organizáciu v západnej Európe zasvätenú záujmom Izraela“. Možno ste nikdy nepočuli meno Stuart Poliak, ale riaditeľ CFI môže byť Westminsterský najefektívnejší agent.
Zdá sa pravdepodobné, že Polakov vplyv bol významným faktorom v odmietnutí vlády opísať izraelské bombardovanie Gazy, vrátane útokov na UNRWA , ako „neprimerané“. Aj keď by to bolo najmiernejšie prídavné meno s ohľadom na to, čo sme videli na obrazovkách každý deň.
V júni 2009, po šiestich mesiacoch od operácie Liate olovo v pásme Gazy, v ktorej boli stovky civilistov bombardované Izraelom (znie povedome?), David Cameron adresoval veľký výročný obed CFI v Dorchesteri. Pri pohľade na jeho reč, bol môj kolega novinár Peter Oborne šokovaný, pretože nepočul žiaden odkaz smerom ku Gaze.
V desivej ozvene súčasných udalostí, Oborne poznamenal, že „Cameron zmenil svoje zvyklosti, ako chváliť Izrael, pretože sa vraj snaží chrániť nevinné životy.“
Oborne tiež vysvetľuje, že „izraelská loby sa teší vynikajúcim kontaktom na samom vrchole britskej politiky, a nikdy ich neváha použiť.“ Zdá sa, že má pravdu. Aspoň polovica členov tieňovej vlády boli členovia Konzervatívnych priateľov Izraela pred voľbami v roku 2010.
S ohľadom na to, zdá sa zrejmé prečo existovala len minimálna, až žiadna kritika Izraela po ilegálnej a smrtiacej invázii do Libanonu v roku 2004, alebo väčšie reakcie na správy vojnových zločinov spáchaných počas operácie Liate olovo v roku 2009. Izrael pripustil, že počas tejto operácie použil biely fosfor. Chemikália zhorí na koži, a jej použitie je podľa medzinárodného práva nezákonné.
Michael Mates povedal na zázname Obornému, že „pro-izraelská loby je v Británii najsilnejšou politickou loby. Nie je nič, čo by sa jej mohlo dotknúť.“ Mates dodal: „Ich lobovanie sa vykonáva veľmi diskrétne, na veľmi vysokých miestach, čo môže byť dôvod, prečo je tak účinná.“
Možno takéto skryté použitie sily viedlo Aaronovitcha k počudovaniu, kde vlastne britská židovská loby je. Ale pre mnohých z nás, je stále jasnejšie a jasnejšie, že tu bola po celú dobu.
Voľný preklad z http://www.independent.co.uk