Pravda o Venezuele

Motto: Život v neoliberalizme je „fejk“. Jeho symbolom sa stal gigantický „usmievačik“ z amerického filmu Pixely, ktorý požiera všetko, čo sa mu postaví do cesty.
(autorka)

Fiktívne vládnutie SMERU-SD, riadeného Bruselom, politici, moc, korupcia, protesty, Dávid Straka, Karolína Farská, čítanie listov poslancom, Bašternák, zrušenie Mečiarových amnestií, zvyšovanie cien energií, prenasledovanie poslancov… To všetko sú spoločenské „fejky“. Obvykle určené na vyvolanie buričstva alebo odvedenie našej pozornosti od skutočného diania. Vlastne, všetci títo ľudia nám chcú asi „dobre”, pretože dnešná demokracia je ideológia (skôr demagógia), v ktorej ak sa začnete pýtať, zostanete nepohodlný. Je teda lepšie sa nepýtať. Ak sa pýtate veľa, píšete o tom pravdu, znamená to takmer automaticky byť prenasledovaný a ak nedajbože otvorene poviete, že dnešná demokracia vám nevonia, pretože to nie je demokracia, ale podvod, tak možno aj mŕtvy. Záleží od toho, kto ste a z ktorej časti sveta pochádzate. A ak ste politik z Venezuely ako napríklad Nicolás Maduro, potom ste nepohodlný aj s celým národom.

TeleSUR je obrovský mediálny projekt v Latinskej Amerike. Počuli ste o ňom niekedy? Predpokladám, že 99% z vás o ňom nepočulo nikdy, alebo iba veľmi sporadicky. On totiž pre Slovensko „neexistuje”. Rovnako, ako na Slovensku neexistuje napríklad ruský mediálny projekt Sputnik, ibaže o ňom ste možno počuli viac, pretože za ním stojí Rusko a to si svoje pozície v Európe presadzuje.

TeleSUR je multifunkčný projekt mediálnej agentúry s televíznym spravodajstvom, so sídlom v Caracase vo Venezuele. Tento alternatívny projekt bol založený ako odpoveď na propagandu hlavnému prúdu proamerických krajín na americkom kontinente v januári 2005, venezuelským Ministerstvom ľudovej moci pre komunikáciu a informatiku. Spoluzakladateľmi tohto projektu boli tiež vlády Bolívie, Kuby, Ekvádoru, Nikaraguy a Uruguaja. Správnu radu tvoria niekoľkí latinskoamerickí a medzinárodní intelektuáli. Pacifista a laureát Nobelovej ceny Argentínčan Adolfo Perez Esquivel, nikaragujský básnik Ernesto Cardenal, uruguajský spisovateľ Eduardo Galeano, pakistanský spisovateľ Tariq Ali, americký politológ a filmár Saul Landau, redaktor Le Monde diplomatique a historik Ignacio Ramonet, producent argentínskej kinematografie Tristan Bauer, uruguajský novinár Jorge Gestoso, developer a priekopník slobodného softvéru Richard Stallman (do roku 2011) a herec a americký aktivista Danny Glover. Tu sa treba zastaviť a povedať jednu dôležitú vec. Alternatívne spravodajstvo, ako vidíte, nevzniká po svete náhodou. V krajinách tretieho sveta a Latinskej Ameriky ho vytvárajú dokonca vlády, pričom všade na svete je odpoveďou na dnešnú neoliberálnu propagandu globalistov. Neoliberalizmus dnešný svet doslova požiera ako gigantický smajlík z filmu Pixely. Nedajbože mu stojíte v ceste, zhltne vás na veky s kamenným úsmevom na tvári. Je strašidelnejší ako šialený klaun s krvavými očami.

TeleSUR bol vo februári 2006 kritizovaný americkým kongresmanom, neoliberalistom a notoricky známym odporcom skutočnej demokracie Mackom Conniem, za dohodu o výmene informácii s arabským spravodajským kanálom Al-Džazíra. Vtedajší generálny riaditeľ TeleSUR, Uruguajec Aram Arahonian, reagoval na tvrdenia Macka Connieho tým, že spravodajský kanál má pevné demokratické základy, ctí si slobodu prejavu a pluralizmus – hodnoty, ktoré sú nevyhnutné v každej demokracii. „TeleSUR má dohody aj s inými spravodajskými organizáciami a médiami, ako sú BBC, IRIB a China Television,” prehlásil Arahonian.

Zvratky, ktoré o Venezuele píše neoliberálny mainstream – samozrejme, nie iba ten slovenský, poznáte všetci. Dnes vám ale prinášam zmenu, lebo jeho vyjadrenia porovnám s latinsko-americkou alternatívou TeleSUR.

„Päť veľkých klamstiev o Venezuele v zahraničných médiách”.S týmto titulkom uverejnil dňa 12. júna 2016 TeleSUR článok, v ktorom sa píše: „Lož prvá: Medzinárodné médiá, Spojené štáty a ich spriaznenci tvrdia, že vo Venezuele neexistuje sloboda prejavu a že socialistická vláda monopolizovala mediálne prostriedky, aby umlčala kritiku proti štátu. Teraz, čo je realita: V stánkoch sú v predaji tri denníky, ktoré sú bezpochyby provládne: Mail Orinoco, Caracas a City View Journal. Vláda má teda k dispozícii dva štátne a jeden súkromný denník. Oproti nim stojí päť médií, ktoré sú notoricky opozičné (neoliberálne): El Nacional Tal cual, El País, El Universal a časopis Zeta. Noviny Ultimas Noticias sú považované za neutrálne, zatiaľ čo televízie sú rozdelené rovnomerne: Šesť kanálov je opozičných, šesť kanálov provládnych.
Lož druhá: Medzinárodné médiá, Organizácia amerických štátov
(OAS je organizácia principiálne podobná OSN, ibaže lokálnejšia, združujúca krajiny amerického kontinentu, samozrejme pod obrovským vplyvom USA – ako inak?) a Spojené štáty hovoria, že vo Venezuele nie je demokracia, ale napríklad o Mexiku tieto skupiny už nehovoria, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia v mnohých mexických štátoch boli manipulované gubernátorské voľby a výsledky boli upravené v prospech predsedníctva Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI) Enrique Peñu, súčasného prezidenta Mexika. Pri súčasných voľbách, dňa 6. Júna 2016 v Mexico City hlasovalo len 25 percent obyvateľov. Alebo politická strana Hectóra Morenu v Kolumbií, ktorá bola zvolená len šiestimi percentami z celkového počtu obyvateľov. Toto je demokracia?
Vo Venezuele sa voľby konajú pravidelne. Posledné boli parlamentné. 109 kresiel dostali vládne strany, pričom vládu zostavovala víťazná strana a 54 kresiel zostalo opozícii. Čo nie je na tom demokratické?”

Tu sa treba opäť zastaviť a povedať si dôležité fakty. OAS funguje pod obrovskou nadvládou USA a spriatelených krajín – hlavne Mexika a Kolumbie. Funguje to principiálne podobne ako Európsky parlament, kde síce sedia všetci, ale rozhodujú iba Nemecko a Francúzsko so spriatelenými krajinami. O žiadnej demokracii v OAS nemôže byť teda ani reč. Problém je, že niektoré krajiny ako napríklad Venezuela, Kuba a pod., majú doma naozaj poriadok a napriek svojej socialistickej orientácii dodržujú demokratické princípy oveľa viac ako dnešní neoliberalisti a túto vetu dvakrát podčiarkujem. Sú jednoduchší a často chudobnejší, to nepopieram. Ale demokraciu si ctia niekedy nepomerne viacej ako napríklad Merkelová, či iní splašení, americkí či európski neoliberalisti. Tým nie je sväté naozaj nič, aj Slovensko s jeho neoliberalistami je toho najpríkladnejším ukazovateľom, pretože to, čo sa deje u nás, nemá obdobu ani v Latinskej Amerike. Rozhodne sa nemýlim, pretože práve na Slovensku sa stalo, že Dzurinda so svojou SDKÚ nikdy žiadne voľby nevyhral, napriek tomu trikrát zostavil vládu. Len mimochodom: Fico by tiež mal v názve Smeru zmeniť sociálne demokratické zameranie na neoliberalistické…

„Lož číslo tri: Francúzska tlačová agentúra AFP zverejnila 21. mája 2016 informáciu, ktorá bola následne – ako blesk, reprodukovaná vo všetkých medzinárodných mainstreamových médiách (tiež v opozičných venezuelských, napriek tomu, že vedeli, že to je lož). Článok uvádzal, že hamburger v juhoamerickej krajine Venezuele stojí 700 tisíc bolívarov a izba v hoteli 69 tisíc bolívarov. Pravda je však taká, že oficiálny výmenný kurz je 580 bolívarov za jeden americký dolár a ukázalo sa, že hamburger stojí menej ako 3 americké doláre. Ale ak si zameníte americké doláre na čiernom trhu, kde je kurz oveľa vyšší ako v banke, zaplatíte za hamburger zhruba 1,70 dolára.
Lož číslo štyri: Huffington Post a Reuters zverejnila vo februári 2014, krátko po „mierovom“ proteste vo Venezuele, že podľa venezuelských mainstreamových médií opozičný vodca Leopoldo Lopéz bol nevinný. The Huffington Post, CNN, EFE a mnoho ďalších tiež publikovalo články, že Lopéz je nevinný a že úmrtia, ku ktorým došlo 12. februára 2014, boli útokom na opozíciu. Pravda je však taká, že Lopéz vyzval k protestom s úmyslom destabilizovať krajinu. Existuje množstvo dôkazov, že bol spojený so CIA a Washingtonom, odkiaľ dokonca dostal finančné prostriedky. Tieto dôkazy boli poskytnuté všetkým médiám, pretože všetci, ktorí v ten deň zomreli, boli priaznivci vlády, nie opoziční aktivisti. Francúzsky denník Le Monde publikoval v marci 2015 informáciu: „Napriek všetkým týmto detailom a dôkazom o pokuse o štátny prevrat vo Venezuele, poskytnutým najvyššími venezuelskými úradmi, medzinárodné médiá (vrátane niektorých z Latinskej Ameriky – prevažne kolumbijských), považujú pokus opozície o prevrat za nespoľahlivú informáciu.“
(Pokus o štátny prevrat vo Venezuele je dnes dokázaný).
Diskreditácia Venezuely a jej úradov vyvolávaním medzinárodnej nedôvery
je už celých pätnásť rokov stratégiou hlavného prúdu pri vedení mediálnej vojnu proti Bolívarovej revolúcii. Le Monde tiež odhalil, že skorumpovaný vojenský veliteľ pripravoval plán ako zaútočiť vrtuľníkom na prezidentský palác v Caracase s úmyslom zabiť Nicolása Madura. Koniec koncov, Lopéz a mnohí ďalší sú financovaní zo strany Spojených štátov.”

Tu sa musím zastaviť a pripomenúť čitateľom, že rovnaký, takmer identický čin sa pred nedávnom zopakoval a tentoraz sa to teroristovi aj podarilo. Nezomrel síce nikto, ale budova parlamentu a budova najvyššieho súdu boli ostreľované.

„Lož číslo päť: Reuters, AFP, španielska ABC, BBC a mnoho ďalších médií sa snažilo ilustrovať veľmi „nezvyklými fotografiami“, že kríza s nedostatkom tovaru vo Venezuele je oveľa závažnejšia ako v skutočnosti. Venezuelská vláda samozrejme nepopiera, že je nedostatok výrobkov, ale sú dôkazy o tom, že existujú podozrivé osoby zodpovedné za zmiznutie množstva komodít, ktoré zámerne (pod tlakom opozície) nechali hladovať vlastných ľudí, aby dosiahli vyššie zisky. Dokonca istý baskický (španielsky) podnikateľ zverejnil fotografie dokazujúce, že v bohatej oblasti Caracasu, kde žijú prevažne rodiny členov dnešnej vlády, majú v supermarketoch všetko. V skutočnosti existujú producenti napríklad vajec alebo mlieka, ktorí (na objednávku nevedno koho) nechávajú znehodnocovať výrobky, aby ceny potravín umelo narastali. Mliečnych výrobkov je dostatok a predávajú sa všade, dokonca aj na ulici, ale smotana, syry a jogurty sú za premrštené ceny.“

Tak to zosumarizujme: Spojené štáty umelým znížením cien, vyvolaným v nedávnej minulosti na oslabenie Ruska, vôbec nezasiahli do venezuelskej ekonomiky, kde vývoz ropy tvoril viac ako 90 percent domácej produkcie. Vôbec umelo nevyvolali vo Venezuele historickú krízu a Obama s jeho kabinetom by si nikdy nedovolil platiť venezuelskú opozíciu, aby zabíjala civilistov na protestoch, za účelom zvrhnutia nepohodlného Nicolása Madura. Tiež CIA by si nikdy nedovolila cez svojich agentov platiť venezuelským výrobcom, aby väčšiu časť produkcie zničili a vyvolali tak nedostatok potravín na trhu. Neoliberalistický mainstream by si nikdy nedovolil písať propagandu so zámerom zlikvidovať aj posledné zvyšky demokracie vo Venezuele, aby docielil štátny prevrat a zvrhnutie nepohodlného Madura, ktorý „Amíkov“ nemôže ani cítiť a nikdy by nepoštvával proti vláde venezuelský ľud. To všetko totiž robí ten „zlý diktátor” Nicolás Maduro a celý dnešný svet neoliberálnych „trollov“ sa iba bezmocne prizerá, ako Maduro zámerne likviduje vlastnú krajinu. Iba sa modlia a ľútostivo plačú nad úbohým stavom venezuelského hospodárstva. Ale čo potom dnes – v čase obrovského nedostatku, robia pašované venezuelské produkty na pultoch niektorých zahraničných supermarketov, keď na domácom trhu majú trojnásobnú hodnotu?

Mám už iba posledné otázky. Prečo, keď Venezuela podľa neoliberalistov krváca a melie z posledného, organizácia OAS, zasadajúca len pred pár dňami v mexickom Cancúne, nezrušila Venezuele sankcie a nedovolila export potravín? Prečo pomohlo doteraz Venezuele a jej ľudu iba Rusko?

Zdroje:
https://es.wikipedia.org/wiki/Telesur
http://www.telesurtv.net/news/Cinco-grandes-mentiras-sobre-Venezuela-en-medios-extranjeros-20160611-0024.html
https://tribune.com.pk/story/1108521/venezuela-hamburger-officially-170/
https://zemavek.sk/articles/view/simon-bolivar-zije-dodnes-ako-latinskoamericka-modla

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár