Prečo je zo mňa sklamaný pravičiar

Možno vás to prekvapí, ale hoci pôsobím v redakcii Zem a Vek, časopise, ktorý sa kriticky vyjadruje o súčasnom ekonomicko-politickom systéme, myšlienky a ideály liberalizmu sú mi veľmi blízke. Vždy som inklinoval skôr k pravicovým hodnotám. No nie napriek tomu, ale práve preto hlboko nesúhlasím s dnešným systémom, ktorý sa liberálnymi hodnotami oháňa.

Tak ako si myslím, že úprimný komunista nikdy nemohol súhlasiť s komunistickým režimom, úprimný nacionalista s nacistickým režimom alebo úprimný kresťan so stredovekou inkvizíciou. Jednoducho, v histórii ľudstva takmer vždy pokus o dôslednú realizáciu ušľachtilých ideálov viedol k niečomu obludnému. A tá obludnosť spočívala práve v tej dôslednosti.

Niektorí pravicovo zmýšľajúci ľudia sa nazdávajú, že pravicové ideály boli zradené „súdruhmi a neo-marxistami“ v Bruseli. Ja si to nemyslím. Myslím, že pravicové ideály boli zradené samy sebou. Alebo presnejšie povedané, svojou dôslednou realizáciou.

Rád by som žil v spoločnosti, ktorá je založená na rešpektovaní jedinečnosti každého človeka a slobode jednotlivca, v ktorej štát alebo iné mocenské štruktúry ľuďom príliš „nekecajú“ do života. V ktorej ten, kto sa snaží, má dobré nápady a je užitočný pre druhých, sa má lepšie ako ostatní. V ktorej panuje zdravá konkurencia a tí schopnejší sa presadia.

To boli ideály aj jedného z otcov liberálnej kapitalistickej ekonómie, Adama Smitha. Človeka, ktorý si asi videl trochu ďalej od nosa, keď varoval pred koncentráciou kapitálu a vytváraním veľkých obchodných spoločností ako pred „hrobármi“ slobodného trhu. Jeho vízia slobodného trhu bola víziou malých podnikov a podnikateľov, ktorí si reálne dokážu konkurovať a každý z nich má rovnaké šance.

Absolutizácia, dôsledné uplatňovanie a nekritické uctievanie slobodného trhu spôsobili, že sa síce spočiatku presadili tí schopnejší, ale na ďalší rast už v mnohých prípadoch využili až zneužili svoje postavenie silnejšieho. Sledovanie svojich záujmov a vytváranie zisku v svoj prospech samy o sebe nie sú zlé, ale keď sa vyzdvihnú ako najvyšší princíp, ktorý nemá byť obmedzovaný nejakou smiešnou morálkou, odtrhnú sa z reťaze.

Výsledkom je svet, kde farmaceutické korporácie vďaka obrovskej finančnej sile (a tým pádom aj lobistickej a marketingovej) dokážu ľudí presvedčiť o užitočnosti jedov, ktoré im údajne prinesú zdravie. Ďalšie jedy im dokážu nanútiť potravinárske koncerny. Svet, v ktorom banky, ktoré urobia chybu, sú zachraňované vládami, namiesto toho, aby podľa zákonov slobodného trhu spravodlivo skrachovali. Svet molochov, ktoré sú tak silné, že si dokážu kúpiť hlasy politikov, ovplyvňovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru a všetky oblasti nášho života. Kde je tu potom slobodný trh? Kde je tu sloboda jednotlivca? Iste, nežijeme v úplnej totalite. Ak sa niekto vzoprie konzumnému životnému štýlu, do ktorého nás tlačia títo „víťazi voľnej súťaže“, má na to možnosti. Alternatívy existujú. Chce to ale veľa trpezlivosti, osobnej odvahy a silnej vôle. Väčšina ľudí je tak zmanipulovaných alebo zamestnaných každodennou drinou (aby mali z čoho zaplatiť účty a splácať dlhy), že na takýto odpor nemá silu.

Napriek tomu všeobecné sklamanie z neoliberalizmu spôsobuje, že čoraz viac ľudí o nejakej alternatíve minimálne uvažuje. V histórii ľudstva žiaden systém nie je večný a ani tento večne nevydrží, už teraz sa otriasa v svojich základoch. Len by som bol rád, aby ho nevystriedala ďalšia absolutizácia nejakého iného princípu. Trebárs princípu sebestačných komunít, nezištnej lásky k blížnemu a vzájomnej pomoci. Znie to pekne, tak ako každý ideál. Ale ak sa vyhlási za jedinú správnu cestu, pričom sa bude potláčať akákoľvek súťaživosť, zdravá konkurencia a právo na zisk pre seba, môže z toho vyrásť opäť nejaká celospoločenská obluda.

Naše prastaré mamy a prastarí otcovia vedeli, že všetkého veľa škodí. Praktický život v spojení s prírodou ich učil žiť v zdravej rovnováhe a neprepadať žiadnemu zaslepenému fanatizmu. Nehľadali žiaden vysnený ideál a ani sami nepotrebovali byť ideálni. Niekedy mám pocit, že ak v dnešnej spoločnosti niečo naozaj chýba, tak je to zdravý sedliacky rozum. A ak chceme vytvoriť nejakú síce nie ideálnu, ale zdravo vyváženú spoločnosť, mali by sme sa k nemu vrátiť, opäť nachádzať stratenú vnútornú rovnováhu a učiť sa, ako byť silnými, ťažko manipulovateľnými jedincami.

Potom by sme ešte mohli mať nádej.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply