„Nebudeme rozlišovať medzi stredným vekom dožitia mužov a žien, rozhodovať budú priemerné hodnoty v určených päťročných referenčných obdobiach,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. Ešte pred voľbami v roku 2010 pritom Smer tvrdil, že tlak na zvyšovanie dôchodkového veku nie je taký silný, ako tvrdí pravica. Keď sa dostal do vlády „zmenil názor“.
Tabuľka podľa ktorej zistíte, kedy máte nárok na starobný dôchodok:
| Rok narodenia |
Vek odchodu |
| 1954 |
62 |
| 1962 |
63 |
| 1969 |
64 |
| 1976 |
65 |
| 1983 |
67 |
| 1990 |
68 |
| 1997 |
69 |
| 2004 |
70 |
Za všetko vraj môže demografická kríza. Pohodlné vyhovoriť sa vždy na nejakú krízu. Raz demografickú, potom hypotekárnu, finančnú, ekonomickú, krízu nezamestnanosti, atď. Položme si otázku: „Čo spôsobuje demografickú krízu?“ Nemajú za ňu značným dielom zodpovednosť aj politici? A nie je náhodou celým problémom morálna kríza?
Podpora rodiny minimálna, mladí ľudia nemajú šancu kúpiť si byt v hotovosti, nie aby ešte nejakí od štátu dostali, tehotné ženy majú problémy v zamestnaní. Deti a starostlivosť o ne sú prirodzene prekážkou pre kariéru, pre zamestnanie ako také. Všetko je nastavené na maximálny zisk, efektivitu a výkon. Bez ohľadu na človeka a samotný zmysel práce. Zmyslom sú peniaze a ich význam ako obeživa, ktoré sprostredkováva beh ekonomiky, ktorá má slúžiť blahobytu občanov je potlačený. Feminizmus taktiež „spravil svoje“, už žiadne zvýhodnenie žien.
Demografická kríza sa dá zmierniť, možno aj odvrátiť. Taktiež je možné výrazne zreformovať dôchodkový systém, daňovú správu, atď. Proste existuje tu dostatok finančných prostriedkov, aby mohli občania odchádzať do dôchodku nie podstatne neskôr, ale dokonca podstatne skôr. Doba si to aj vyžaduje, čo nevidieť bude práca ešte oveľa výraznejšie automatizovaná, klesne nadspotreba, narastie potreba ochrany životného prostredia a nezamestnanosť dosiahne nepredstaviteľných rozmerov. Načo sa tu vlastne skúšame hrať? Už ani nie hráme, ale len skúšame hrať. Že je potrebné, až nevyhnutné aby bol každý niekde zamestnaný a robil sa, že niečo robí? Primitívne iracionálne excesy umierajúceho systému.
Dožijem sa vôbec ako človek narodený v roku 1985 dôchodku? Prejdime si to troška aj na mojom praktickom príklade, čo všetko mi stojí v ceste (nechytať za slovíčka, píšem o typickom stave pre väčšinu, výnimky ešte vďaka Bohu existujú).
- Trh je doslova zaplavený nekvalitným hnusom nazývaným potraviny, ktorý pomaly ale iste človeka trávi, spôsobujú alergie, srdcovo-cievne ochorenia, obezitu, nádorové ochorenia, atď. Ak chcem dožiť, tak musím brať potraviny od ľudí z vidieka, ktorí ich dopestujú a dochovajú bez zbytočnej chémie, s rozumom a citom. Musím kupovať čo najmenej predražené biopotraviny, vychytávať ešte ostávajúce kvalitné bežné kúsky v reťazcoch, nakupovať o málo požívateľnejšie zo zahraničia, navštevovať trhy a preberať sa nimi. Stojí to čas, stojí to peniaze, stojí to energiu. Ako hľadať ihlu v kope sena, ako známa videohra v ktorej človek postupne odkrýva mínové pole. Žiadne fast-foody ak je to len troška možné, teda človek neumiera od hladu, či vyčerpania. Samozrejme je obrovský problém so surovinami, z ktorých človek pripravuje pokrmy, ako aj s kuchynským náradím. Mikrovlnku bolo nutné vyhodiť a polotovarov sa už nechytať ani „smetákem“. Žiadne limonády a tvrdý alkohol, minimum „mäsa“, atď.
- Medicína ide už desaťročia cestou farmabiznisu. Tony predražených pochybných liekov, ktoré viac uškodia, ako pomôžu. Zmanipulované štatistiky, výskum, podplatení lekári, komisie, kontrolné orgány. Keďže som ZŤP moja situácia je ešte podstatne zložitejšia. Brať čo najmenej a čo najlepších liekov s čo najnižším počtom vedľajších účinkov za čo najnižšiu cenu. Rovnica kde je príliš veľa premenných pre bežného občana. Oddelenia a kliniky, na ktorých je ležať utrpením. Vyťažené sestričky so slzami na krajíčku, nechutná strava, zbytočné vyšetrenia, zbytočné zákroky a zbytočné operácie na zbytočných prístrojoch. Interiér aj exteriér pôsobia viac ako koncentračný tábor, alebo väzenie, než nemocnica kde sa má pacient vyliečiť. Postele staré aspoň 30 rokov, rovnako nočné stolíky, jeden „rozvrzaný“ stôl a k nemu dve stoličky, na izbe päť ľudí, žiaden prístup na internet, žiaden počítač, žiaden kvalitný obchod na blízku, žiadna tlač (čo je na druhú stranu vzhľadom na mainstream výplach aj dobre) všetko si treba priniesť – pyžamo, „pantofle“, pohár, kefku, zubnú pastu, hrebeň, atď. V jedálni namiesto čaju len farebná voda. Kam idú tie peniaze? Farmabiznis, poisťovne, manažmenty a externé firmy v ktorých sedia kamaráti. Keď ma bolela hlava, na oddelení nemali ani tabletky proti bolesti hlavy. Nemali ani vhodné ihly do injekčných striekačiek, tak som dostal poriadnu „pecku“. Zbytočné očkovania, zbytočné lieky, vyšetrenia, zákroky, operácie. Všetko mám potvrdená sám na sebe. Jeden lekár by vám vyoperoval slezinu, o pár rokov nato sa zázračne zmení diagnóza a už to neprichádza ani do úvahy – dobre, že ste na tú operáciu nešiel. Proste som musel začať žiť inak. Zmeniť návyky, štýl života a prístup k nemu, využívať služby liečiteľky. Obrátiť sa predovšetkým na východnú medicínu, medicínu holistickú, prírodnú, alternatívnu. Psychické problémy sú však najhoršie a s tými vám nik moc nepomôže.
- Pohyb. Niet divu, že počet ľudí s obezitou neustále narastá a objavili sa rozličné zdravotné problémy spôsobené sedavým spôsobom života, nedostatkom pohybu a športu. Ak aj športujeme, tak na výkon, nie relax a zdravie. Byť prvý, najlepší, vrch tabuľky! Minimálne potešenie z obyčajného pohybu, prírody, kamarátov, rodiny, hry ako takej. Chorá súťaživosť. Ako športovať, ak zamestnanec príde vyšťavený zo zamestnania, ktoré mu „zožerie“ aj s cestami 10-12 hodín? Potrebuje sa najesť, vyspať, moc času mu neostáva. Kolotoč, do ktorého som tiež rýchlo spadol. Sedieť za počítačom v práci aj doma. Večer sa už von nechce, cez víkend sa dospáva. Ako z toho von? Nahlásiť sa na jogu, sprchovať sa na plavárni pre spojenie s plávaním, namiesto MHD používať bicykel, prípadne chodiť pešo, chi kung doma, atď. Cez víkend sa dohodnúť s kamošmi a vyraziť niekam na zrúcaninu, aspoň občas. Prečo každý chodí do „fitka“ plného egomaniakov s hrubými prázdnymi hlavami, ktorých snom je dať niekomu poriadne na „držku“, ale tak málo ľudí sa venuje relaxačným, strečingovým, regeneračným cvičeniam? Všetko je nastavené na maximálny výkon za minimálny čas, na neustále prekrývanie vlastného uvažovania a vedomia.
- Firmy sú mučiarňou „hadov v oblekoch“. Openspace psycho, byť na telefóne aj po pracovnej dobe a cez víkend, biedna mzda, neplatené nadčasy, biedne odmeny a firemné benefity takmer nič, žiadne „kamarádičkovanie sa“ a neformálne reči cez pracovnú dobu, žiadne školenia a kurzy a keď tak nepoužiteľné zbytočnosti (tzv. manažérske „drísty“ a opovážte sa povedať, že práca nie je zmysel vášho života), nervozita, stresy, všetko hneď, žiadna istota, „vyhazov“ môže prísť kedykoľvek, samozrejme „odrbávanie“ pri prepúšťaní pre minimalizáciu nákladov, odstupné bežný smrteľník nedostane. Kalkulácie so všetkým. Zákonník práce je napísaný pre firmy, nie zamestnancov. To som na tom bol ešte dobre. Nemal som problémy pri PN, využívaní nároku na lekára, výbere dovolenky, súkromných záležitostiach, atď. Nemusel som zo svojho hradiť prostriedky a výbavu potrebnú na vykonávanie samotného zamestnania, nedal som sa žmýkať, pretože nemám taký problém zamestnať sa v obore, ktorý som vyštudoval. Pracovať od 25-ky do 67-čky to je 42 rokov, strašná vyhliadka v dnešnom systéme, proste nemožné, kolega si to raz v noci uvedomil s plnou vážnosťou a skoro sa rozplakal. Väčšina zamestnancov začne proste „chlastať“, brať drogy, požívať rôzne „mňamka“ lieky, ktorých počet sa len znásobí a do dôchodku sa dostanú psychicky aj fyzicky zničení. Nič nestihli, len otročiť, nie su rozvinuté ľudské bytosti, sú vyradené prostriedky výroby. Hromadia sa samovraždy pre prepracovanie a ponižujúce zaobchádzanie, hromadia sa nehody. Pomyslenie na prácu „na pánskom“ vám vezme chuť zo života. Buď sa plazíte, alebo dostanete padáka. Mobbing, bossing, atď. Ak si to uvedomíte, používajú sa miestami až sektárske praktiky. Zmyslová deprivácia (práca 16 hodín denne, minimum oddychu a spánku) spojená s vymývaním mozgu (firemné akcie, heslá, slogany, média, školstvo).
- Hygiena sa zvrhla smerom na agresívne používanie agresívnych chemikálií. Umývanie tanierov a príborov, rúk, zubov, vlasov, pokožky, atď. Po troškách sa do tela dostáva viac a viac „chuťoviek“, ktoré spôsobujú pomaly, ale iste zdravotné problémy. Proste umývať (sa) len prúdom vody ak je to možné, zubnú pastu a šampón opatrne, žiadne zbytočné prípravky. Žiadna kozmetika a keď už, tak drahá, ale prírodná a zdravá. Čistota neznamená byť biely, bez zápachu, bez textúry, mať vyhladený „xicht“ a vlasy, nemať žiadne ochlpenie, stať sa androidom. Niet divu, že populácia stráca prirodzenú imunitu a potom berie vyššie spomenuté farmabiznis lieky viac akoby musela. Najlepšie je stanoviť ľuďom taký ideál krásy, ktorý ide úplne proti prirodzenosti, ktorý je jej presným opakom. Potom minú na snahu dosiahnuť ho extrémne množstvo úsilia, času a finančných prostriedkov.
Pokračovanie nájdete tu.