Prof. Otto Warburg – nositeľ Nobelovej ceny, vyslovil hypotézu, podľa ktorej je 95 % chorôb spôsobených prekyslením a hneď na 1. mieste týchto chorôb je rakovina. Hneď za ňou nasledujú kardiovaskulárne problémy a infarkt.
Naše telo má 150 000 km kapilárneho systému. Ak sa tieto kapiláry, ktoré sú až 7 x tenšie ako vlas, začínajú obaľovať toxickým odpadom, ich objem a priechodnosť začínajú byť problematické, cievy sa zužujú – čoho dôsledkom je zvyšovanie tlaku. Taktiež v dôsledku deficitu mikrovýživy v tomto systéme začínajú byť kapiláry nepružné, čo často krát spôsobuje tromby, upchatie a infarkt. Srdcový infarkt má veľa príčin: nadváhu, nedostatok pohybu, vysoký tlak, stres, starosti, strach, nikotín – fajčenie, alkohol, agresivita…
Ale predpokladom vzniku infarktu je dlhodobé prekyslenie organizmu, vedúce k vysokej hodnote kyselín, ktoré nie je možné neutralizovať. Hodnota Ph krvi je v rozpätí 7,36 – 7,42. Ako náhle by klesla pod 7,36, organizmus kolabuje. V prekyslených častiach tela dochádza k náhlemu kolapsu celého krvného zásobovania daného orgánu, čo sprevádza čiastočné odumretie tkaniva. Mnohými výskumami sa zistilo, že rastlinný glykozid strofantín potláča angínu pectoris a môže zabrániť srdcovému infarktu.
Dôvodom, prečo nemôže srdcový sval optimálne pracovať, je dlhodobé prekyslenie, ktoré spôsobuje srdcový infarkt a angína pectoris. Vnútorná výstelka vencovitých tepien obsahuje – obdobne ako mozog – množstvo receptorov stresových hormónov. Ak sa psychické záťaže nespracujú alebo ak sa spracujú iba nedostatočne, vzniká trvalá psychická záťaž, ktorá môže viesť k angíne pectoris alebo infarktu. Primálo si všímame aj priame spojenie srdca a psychiky. Telo potrebuje neustále disponibilný potenciál na očistu od kyselín preto, aby mohlo okamžite odbúrať záťaž – skôr ako by malo dôjsť k poškodeniu orgánov. Ak prietok krvi tkanivovými kapilárami klesne hlboko pod únosnú mieru, hrozí infarkt alebo mŕtvica. Tieto diagnózy nie sú chorobami – ale dôsledkom prekyslenia a demineralizácie organizmu.
Predísť a zabrániť nežiaducemu stavu sa pohotovostne dá odkysľovaním a detoxikáciou celého organizmu. Pohotovostný produkt pri týchto diagnózach sú obklady, natieranie sódou bikarbónou a vypitie pohára vody so sódou. Vynikajúce sú zásadité kúpele: 2 – 3 hodiny vo vani so 4 vrecúškami sódy bikarbóny.
Srdce je motorom nášho života, a preto je spojené so všetkými orgánmi nášho tela, ktoré sa hýbu. Srdce je stredom existencie, dojmov, citov a východiskový bod lásky, miesto najhlbších citov. Srdce vždy vyvedie z rytmu priveľa alebo primálo telesného či emocionálneho pohnutia, priveľký alebo neprejavený cit.
Z psychosomatického hľadiska na srdcové ochorenia trpia ľudia, ktorí nechcú počúvať svoje srdce, a najradšej všetko vybavujú hlavou. Keď sa srdce potkýna alebo uháňa, vždy je to zaručený znak vykoľajenia, narušenia poriadku vnútorného rytmu. Keď nechceme počúvať svoje srdce – ono nás k tomu prinúti.
Človek má dve centrá: srdce a mozog, teda rozum a cit. Pri poruchách rytmu búši srdce – nositeľ emocionálne zmeravel, už sa nedá ničím pohnúť. Riadi sa rozumom a city pripúšťa minimálne alebo vôbec nie. Priveľa vecného myslenia vedie k strate centra, prapôvodného Ja. Veľmi intenzívna mozgová funkcia smeruje k srdcovému infarktu. Angína pectoris znamená „zúženie hrude“, v tomto prípade zúženie srdca, zúženie citového života a stvrdnutie, sebeckosť a dominantné ego. Pri srdcovom infarkte je možné roztrhnutie srdca. Keď preceňujeme svoje ego a nedovolíme srdcu prehovoriť, odrezávame sa od života.
Pred týmito diagnózami sa zvykne prejaviť srdcová neuróza a arytmia. Srdcový neurotik má strach, že sa mu môže srdce zastaviť, pozoruje vlastné srdce – nie však svoje správanie. Pri angíne pectoris sa obmedzenie citového života prejavuje už na somatickej úrovni ako zúženie systému prívodných tepien, ako zrútenie. Srdce nedostáva dostatok duchovných a telesných živín. Ďalšie rizikové faktory sú zlosť, netrpezlivosť, stres, strach… Ak má človek strach z citu a začne sa ho báť, nechá si zabudovať strojček a podriaďuje sa cudziemu rytmu, prestal sa riadiť citom, ale riadi ho stroj.
Pri srdcových ochoreniach by sme si mali položiť tieto otázky:
- Riadim sa pri svojich rozhodnutiach srdcom?
- Bude ešte pre môj život určujúci živý rytmus alebo rozum?
- Udržiavam v harmonickej rovnováhe hlavu a srdce, rozum a cit?
- Je v mojom živote dosť vecí, ktoré ma dojímajú?