Po niekoľkých kolách západných sankcií voči Rusku, ktoré sa týkali nielen prominentných osôb podporujúcich ruského prezidenta, ale predovšetkým finančného trhu, kam patria ruské banky, medzinárodný platobný styk, ako aj devízové rezervy, embargá na energetické suroviny, odchody západných firiem z ruského trhu – a takto by sme mohli pokračovať, sme teda právom čakali na medziročný stav ruského HDP za 2. štvrťrok. Ruský štatistický úrad hlásil pokles o 4 %, čo je menej, ako sa čakalo.
Predpokladá sa, že trend poklesu bude do konca roka pokračovať, a to nielen z dôvodu už spomínaných sankcií, ale aj z dôvodu poklesu spotrebiteľského dopytu, čo je spôsobené rusko-ukrajinským konfliktom. Kam sa však bude uberať ruská ekonomika v ďalšom období, bude okrem iného závisieť aj od sankcií, o ktorých účinnosti sa vedú rozporuplné stanoviská. Pozrime sa teda na obsah niektorých z nich.
Tranzit energií cez Ukrajinu s prekážkami
Prvoradým dôvodom odstrihnutia sa od ruských energetických fosílnych palív bolo tvrdenie západných politikov, že z ich príjmov je financovaný spomínaný vojenský konflikt. A tak Európska komisia v rámci sankčných balíčkov postupne vyhlásila embargo na dovoz uhlia, ktoré sa od 11. 8. už nedováža a od budúceho roka je zákaz dovozu ropy, pričom Slovensko, Česko a Maďarsko, ktoré sú vysoko závislé od dodávky ruskej ropy, majú do nájdenia primeranej alternatívy výnimku. Nedávno sme sa dozvedeli o pozastavení dodávok ropy spomínanou cestou na niekoľko dní z dôvodu, že ukrajinská strana vrátila Rusku zaplatené tranzitné poplatky, ktoré sú na sankčnom zozname, a preto Ukrajina tranzit plynu na niekoľko dní odstavila. Po zaplatení tranzitných poplatkov v objeme 10 miliónov eur spoločnosťami Slovnaft a MOL, s ktorými Rusko a Ukrajina súhlasili, dodávky ropy obnovili. To, aké šarvátky v dodávkach ruského zemného plynu spojených s výmenou poškodených kompresorových turbín, ktoré sú tiež na sankčnom zozname, môžeme očakávať, uvidíme pred začiatkom vykurovacieho obdobia, ale priebežné správy nie sú priaznivé.
Účinnosť západných sankcií s otáznikmi
Rusko zabezpečuje prepravu plynu na západ predovšetkým potrubím, na jeho prepravu na východ nie je dostatočne vybudovaná sieť plynovodov, a tak sa plyn prepravuje prevažne tankermi, čo napokon platí aj pre ropu. V zahraničnom obchode Rusko zaznamenalo polovičný prepad oproti obdobiu pred konfliktom, ktorý sa týka dovozu náhradných súčiastok, ale aj zahraničných technológií. Jeho hlavnými obchodnými partermi sú India a Čína, pričom Čína vyváža do USA takmer sedemkrát viac ako do Ruska. Ruská ekonomika má okrem fosílnych palív významné postavenie aj v exporte dusíkatých hnojív, pšenice a kukurice. Od začiatku operácie odišlo z ruského trhu viac ako tisíc zahraničných firiem, ktoré zamestnávali okolo 5 milión zamestnancov, ich podiel na HDP bol na úrovni 40 %. S ich odchodom je spojená aj emigrácia ruských odborníkov, ktorí doma určite chýbajú. Práve odchody sa pokladajú za „najväčší úspech“ západných sankcií – na ostatných Rusi skôr zarobili, pretože sa pokladajú za príčiny terajších vysokých cien energií. Odchody zahraničných firiem sa nahrádzajú posilnením obchodnej výmeny s Čínou, ktorá vo veľkých objemoch nakupuje lacné ruské suroviny.
AUTOR: Róbert Hölcz
