Prezident, poľovník, pretekár, športový fanúšik

Add Comment

Ivan Gašparovič končí v kresle prezidenta a pravdepodobne aj s politikou ako takou. Prvá emócia, ktorú veľa ľudí cíti sa dá vyjadriť jedným slovom – konečne. Niektorí občania majú dokonca problém spomenúť si na prezidenta, ktorý mu predchádzal.

Doc. JUDr. Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. V rokoch 1959 až 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval na Okresnej prokuratúre v Martine a neskôr Mestskej prokuratúre v Bratislave. V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však po šiestich mesiacoch vylúčili. Od tohto roku tiež učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Získal hodnosť kandidáta vied, časom docenta a roku 1990 sa stal jej prorektorom. V rokoch 1966 až 1989 bol podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja a podpredseda Hokejového oddielu TJ Slovan Bratislava. Po roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska. Od júla 1990 do marca 1992 zastával post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK do Bratislavy, kde pôsobil ako člen Vedeckej rady.

V tomto čase tiež vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom zotrval 10 rokov. Vo voľbách v júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra 1992. Od januára 1993 až do októbra 1998 pôsobil na poste predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Od marca do októbra 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady a pracoval v Ústavnoprávnom, mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady. Bol členom delegácie v Medziparlamentnej únii. 15. júla 2002 Gašparovič vystúpil z HZDS „na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia“. Do konca funkčného obdobia v októbri toho istého roku bol nezávislým poslancom. V roku 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom a po skončení práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu Univerzity Komenského.

V prezidentských voľbách 2004 dostal Ivan Gašparovič v prvom kole 442 564 hlasov (22,28%) a skončil za Vladimírom Mečiarom s 650 242 hlasmi (32,73%). V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov (40,08%) a Ivan Gašparovič 1079 592 hlasov (59,91)%, bol tak zvolený za prezidenta. 18. februára 2006 bol na kongrese strany Hnutie za demokraciu zvolený za čestného predsedu. V prezidentských voľbách 2009 dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov (46,70%), druhé miesto obsadila Iveta Radičová s 713 735 hlasmi (38,05%). V druhom kole Radičová získala 988 808 hlasov (44,46%) a Ivan Gašparovič sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53)%, čím bol po druhýkrát zvolený za prezidenta.

Ivan Gašparovič je v slovenskej politike 24 rokov, z toho 10 ako prezident. Podporoval vstup Slovenska do EÚ, NATO, prijatie Eura a aj dnes tieto kroky hodnotí pozitívne. Schvaľoval proces privatizácií, vystupoval však aj proti nim, bol za Dzurindove reformy, neskôr ich kritizoval. Ani ryba, ani rak. Aj keď nebol členom Smeru, mal jeho podporu a Smer mal neskôr podporu Ivana Gašparoviča. Keď bolo treba byť ticho a nevšímať si, bol ticho a nevšímal si. Gašparovič v tom proste vedel „chodiť“. Prvé voľby vyhral po prekvapivom postupe do druhého kola ako konkurent Vladimíra Mečiara, bola to tak povediac akcia s krycím názvom „všetko na svete, len Mečiar nesmie byť prezidentom“. Druhé voľby mal podstatne jednoduchšie keďže bojoval proti nemastnej-neslanej, médiami a tretím sektorom protežovanej Ivete Radičovej. Bola to tak zrejmá manipulácia, že ju občania prekukli. Gašparovič ako kandidát, ktorý nie je ohrozením, kandidát ktorý nič výrazne nezmení, zachová status quo. Gašparovič ako šedý priemer. Svojimi „ľudskými“ slabosťami si získaval obľúbenosť, zbieral sympatie súcitných a vyťažil z nich maximum.

Ako vášnivý poľovník mal etický prešľap v roku 1995, keď v Tatranskom národnom parku, na území ochranného obvodu Podspády zastrelil jeleňa. Povolenie na odstrel síce bolo vydané (jedno z dvoch v tejto oblasti a v roku 1995), ale ide o neštandardnú situáciu. Často poľoval vo vojenskom priestore Lešť. Tu ohľadom poľovačky v roku 2009 vznikla aj teória, že to bol on, kto zastrelil poľovníka. K streľbe sa však priznal šéf vojenských lesov. Ďalšie obvinenie prišlo pre strelné poranenie nohy jedného z poľovníkov pri Malackách. Ten sa však neskôr priznal, že sa postrelil sám. Gašparovič svoj lovecký zámoček v Tatranskej Javorine verejnosti nikdy nepredviedol. Bol tiež vášnivým pretekárom. Vyskúšal si trate na pezinskej Babe (Majstrovstvá Európy v jazde do vrchu), letisku v Piešťanoch (Veľká cena Slovenska), ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ venoval jazdu po okruhu formuly 1. V roku 2006 havaroval v pretekárskom aute Seat Leon na už spomínanom piešťanskom letisku na trati automobilových pretekov Veľká cena Slovenska. Vyviazol bez zranení. Nevynechal snáď jediné Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.

Média „po ňom išli“ často prízemne, agresívne a nechutne, v snahe ponížiť ho, až spraviť z neho úplného idiota. Ak už tušíte ktoré tak konalo predovšetkým, tušíte správne, boli to SME-ti. Neustále opakovanie breptov, zostrihy, fotomontáže a karikatúry. Rozvíjanie špekulácie z vraždy pri poľovačke. Spočiatku smiešne, neskôr trápne a na koniec už len otravné a urážajúce inteligenciu čitateľov. Netušili ani, že mu tým pomáhajú.

Dá sa povedať, že Ivan Gašparovič výrazne degradoval funkciu prezidenta. Nevyužíval veľké množstvo možností, ktoré sa mu ponúkali, pôsobil zmierlivo, ústupčivo, nevýrazne, nudne. Nemal vlastnú víziu a politiku, iba občas troška modifikoval tú „smerom zo Smeru“. Už vôbec si nedokázal vybojovať viac právomocí, prípadne ísť na hranu tých, ktoré má. Zmierený s „osudom“ odkrútil si svoju kariéru pasívne a lenivo. Rozoberať teraz jednotlivé kauzy Ivana Gašparoviča by bolo zdĺhavé, dialo sa tak v minulosti, keď boli aktuálne. Nebolo ich málo, nebolo ich ani veľa, patrili k tým menej závažným.

Za Gašparovičom stál kvalitný hovorca Marek Trubač. Čo by bol prezident bez Trubača? Pri svojom vystupovaní a breptoch, mal by vážne problémy, predovšetkým v posledných rokoch, keď si vek začal vyberať nekompromisnú daň. Marek Trubač sa stal v roku 2007 hovorcom roka, iste sa nestratí a podľa niektorých informácií už o neho prejavila záujem Penta. Je iróniou, že na rozdiel od prezidenta mal svoju dôstojnosť, úroveň a štýl. Ivan Gašparovič na záver neplánuje dať žiadnu amnestiu a spravil tak len dva krát. V roku 2004 a 2013 pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. Slovensko nemalo na rozdiel od napríklad susedného Česka výrazných a vplyvných prezidentov a ak sa nim stane Andrej Kiska, všetko nasvedčuje tomu, že občania z toho prospech a ani radosť mať nebudú.

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis