Od nástupu do funkcie chorvátskej prezidentky vo februári tohto roku prichádza Kolinda Grabarová-Kitarovičová na Slovensko už po druhý raz. Tak ako počas júnového 10. ročníka medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC, aj tentoraz ju prijal jej slovenský kolega Andrej Kiska. Obaja sa zhodli na tom, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov v Európe nie sú dobrým riešením, pretože sa – ako chorvátska líderka podčiarkla – nezameriavajú na podstatu migrácie, s ktorou sa budeme stretávať ešte dlhé roky. Takisto deklarácia o rýchlej integrácii kandidátskych krajín západného Balkánu do EÚ a NATO naznačuje, že si prakticky vo všetkom výborne porozumeli.
Aj keď o zhode v ich postojoch nemožno pochybovať, komplex ďalších tvrdení, ktoré na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave odzneli, už obsahoval navzájom sa vylučujúce časti. Napríklad súhlas či odmietnutie povinných kvót, ako aj akceptovanie návrhu relokácie 12-tisíc utečencov v takej podobe, ako ju v septembri 2015 schválili ministri vnútra, je podľa Grabarovej-Kitarovičovej „suverénnym rozhodnutím členských krajín EÚ, ku ktorému dospejú na základe toho, či sú ich schopné aplikovať v praxi“. Vzápätí však dodala, že treba „nájsť spoločný európsky prístup, lebo čiastkové riešenia nikam nevedú“, a poukázala na potrebu ochrany hodnôt, na ktorých bola únia postavená, medzi ktoré patrí aj voľný pohyb osôb. Hoci Európa sa bude musieť vyrovnať s obrovským prílevom aj ekonomických migrantov, vyjadrila hlava Chorvátskej republiky súčasne pochybnosť, či má kapacity prijať milióny migrujúcich ľudí z celého sveta. Vyzvala však ku „komplexnému riešeniu príčin migračného toku, či je to vojna, chudoba, nízke vzdelanie alebo klimatické zmeny“.
Pokiaľ ide o ambivalentnosť svojich konštatácií, jej hostiteľ z Grassalkovičovho paláca veľmi nezaostával. Na okraj žaloby na spôsob rozhodnutia o povinných kvótach uviedol, že „pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, tak bolo jej právom ju podať“. Bez toho, aby prezradil, čo si o argumentoch vlády myslí on sám, zároveň zdôraznil, že „treba ukázať solidaritu a dbať na to, aby migračná kríza nerozdeľovala EÚ“. Keby sa neblížili marcové parlamentné voľby, tak by sa diskusia o tejto otázke, ako aj jednotlivé kroky, uberali na Slovensku iným smerom, domnieva sa Kiska. Možné vylúčenie Grécka zo Schengenu za jeho neschopnosť ochrániť vonkajšie hranice nepripúšťa. „Grécka hranica je aj našou hranicou a je úlohou celej EÚ myslieť na to v spolupráci s Gréckom, ako túto hranicu dobre ochrániť. To je zadanie dneška,“ poznamenal prezident SR.
Andrej Kiska tiež uvítal Grabarovej-Kitarovičovej iniciatívu smerom k energetickému prepojeniu severu s juhom, čiže Baltického mora s Jadranským. Závislosť oboch krajín od zdrojov si podľa nich vyžaduje ich diverzifikáciu. Potiaľ nemožno s ich zhodou nesúhlasiť. V otázke plánovaného plynovodu Nord Stream 2 sa však obnažil slovenský vnútorný problém, pretože vyhlásenia o čisto obchodnom zámere sú podľa Kisku zlé a nešťastné. „Je základom únie, aby sa nikdy nestalo, že biznis a obchodné záujmy budú povýšené nad spoločné záujmy Európskej únie,“ myslí si prezident SR. Ako naproti tomu oponuje premiér Robert Fico, rozšírenie kapacity súčasného plynovodu Nord Stream, ktorého budovanie podpísalo Rusko s niektorými európskymi spoločnosťami, obíde v tranzite ruského plynu nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko, čo nám spôsobí obrovské finančné straty.
Protikladná orientácia strategických vyhlásení prezidenta SR a vlády SR v oblasti energetickej a zahranično-politickej je dlhodobo neudržateľná a nemožno ju donekonečna tabuizovať, ani zametať pod koberec. Moralizujúce postoje, ktoré s praktickou zodpovednosťou nemajú nič spoločné, nemôžu nikdy nahrádzať pragmatickú politiku. Pôsobenie Andreja Kisku na poste hlavy štátu je ponaučením, že akákoľvek ambícia prináša v kombinácii s amaterizmom trpké sklamanie.
Zdroj: TASR