Príčina nárastu krátkozrakosti a súvislosti

Krátkozrakosť prerástla v pandémiu (teda celosvetovú epidémiu). Na Západe sa za posledné polstoročie zdvojnásobil počet mladých ľudí s touto diagnózou (odborne myopia). V Číne mal pred 50 rokmi myopiu každý piaty mladý Číňan (20%), dnes je ich už 90%. V juhokórejskom Soule sú ešte ďalej, myopiu tam má 97% 19-ročných. Pritom asi štvrtinu krátkozrakých mladých ľudí čakajú aj ďalšie komplikácie ako odlúpenie sietnice a šedý či zelený zákal. Môže to skončiť aj úplnou stratou zraku.

Myopia býva spôsobená aj dedične, no na vysvetlenie pandémie to nestačí. Za hlavný dôvod sa donedávna považovalo preťaženie vyvíjajúceho sa oka. Deti dnes trávia mnoho času pred obrazovkou počítača, tabletu a smartfónu. V juhovýchodnej Ázii navyše strávia nad domácimi úlohami niekoľkokrát viac času ako u nás. Aj v izraelských školách, kde žiaci musia memorovať náboženské texty, je výskyt krátkozrakých oveľa vyšší ako v iných typoch škôl. Hypotéza, že oko pri vývoji nezvládne takéto preťaženie, sa však nakoniec považuje za mylnú. Vysvetlenie poskytuje rozdiel v osvetlení: kým vonku je intenzita svetla aj viac ako 10 000 luxov, v dobre osvetlenej miestnosti dosahuje len okolo 500 luxov. Pre vyvíjajúci sa zrak je dôležitý kontrast medzi dňom a nocou, ktorý je v interiéri potlačený. Riešením je teda podľa možnosti obmedziť či nepoužívať umelé osvetlenie v školách namiesto prirodzeného a tráviť väčšie množstvo času na dennom svetle (3 – 4 hodiny denne namiesto 1 – 2). Týka sa to aj športových aktivít. Pre detské oči je určite zdravšie športovať vonku ako v telocvičniach. Napokon, tráviť viac času na čerstvom vzduchu sa odporúča deťom aj v súvislosti s pandémiou obezity.

Podľa článku Vzdělání rizikem pro mozek? v časopise Zázraky medicíny istý švédsky výskum naznačuje, že dĺžka či stupeň vzdelávania zvyšujú pravdepodobnosť rakoviny mozgu. Závery robili zo vzorky viac ako 4 miliónov ľudí a zrejme išlo o genetických Švédov, keďže sa všetci narodili pred rokom 1961. V rokoch 1993 – 2000 malo 12 836 z nich mozgový nádor. Pritom muži s vysokoškolským vzdelaním mali o 19% vyššiu pravdepodobnosť zhubného nádoru mozgu ako muži so základným vzdelaním a u žien išlo až o 23%. Zaujímalo by ma, aké by získali čísla, keby skúmali vplyv používania mobilného telefónu alebo vplyv fajčenia či konzumácie liekov „na učenie“ v dôsledku predskúškového stresu namiesto vplyvu vzdelávania. Odhliadnuc však od toho, čo ak k vyššej pravdepodobnosti vzniku rakoviny mozgu môže prispieť práve priveľa učenia pri umelom osvetlení? Navyše, čoraz viac sa svieti „chladnými“ LED-kami, čo nie je pre organizmus zdravšie ako klasické žiarovky.

Obezita ohrozujúca ľudstvo je však zároveň spojená s podvýživou! Ľudia síce jedia kaloricky bohaté potraviny, neobsahujú však dosť výživných látok. Bývalý prezident Ghany John Kufuor a bývalý britský hlavný poradca vlády pre vedu John Beddington, patriaci medzi odborníkov, ktorí vypracovali správu s týmto záverom, tvrdia, že v súčasnosti trpia 2 miliardy ľudí nedostatkom vitamínov a minerálov. Zlý výber potravín má za následok viac srdcových chorôb, vysokého krvného tlaku, cukrovky a ďalších chronických ochorení. Zraku sa to týka tiež.  Vitamín A a zinok prispievajú k udržaniu jeho normálneho stavu, no existujúce doplnky stravy na podporu dobrého videnia obsahujú aj vitamín C a E, karotenoidy, rybí olej a rastlinné extrakty.

Detská podvýživa, vysoký krvný tlak a iné choroby súvisiace so stravovaním pritom podľa správy spôsobujú viac úmrtí než cigarety, nezdravé ovzdušie, zlé hygienické podmienky alebo nechránený sex. Podvýživa spojená s obezitou okrem toho spomaľuje rast takmer štvrtiny detí mladších ako 5 rokov. Viac než 40% detí je zakrpatených, upozornil Lawrence Haddad z Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky (IFPRI): „Ľudia s vyššími príjmami majú lepšie potraviny a veľmi nízky výskyt výškového zaostávania. Sociálne skupiny s nižšími príjmami jedia jedlo založené na kukurici, nemajú však dostatok zeleniny, ovocia, mliečnych výrobkov a takých bielkovín, ktoré nájdeme napríklad v kuracom mäse.“

Nuž, kukurica je v USA geneticky modifikovaná a zrejme ani kadejaké chickenburgery nebudú to pravé kuracie. Mnoho ľudí sa živí práve priemyselne spracovanými potravinami vrátane pouličného jedla plného pochybných tukov a soli. K situácii však prispievajú aj supermarkety a potravinové spoločnosti. „Priemyselne spracované potraviny, ktoré majú dlhodobú trvanlivosť, sú bohaté na kalórie, ale nutrične chudobné, maximalizujú zisk,“ vysvetlil Haddad. Podiel priemyselne spracovaných potravín sa tak „tlakom trhu“ neustále zvyšuje.

Ak to zhrniem, aj s ohľadom na prevenciu rastúceho problému krátkozrakosti pomôže najmä vyvíjajúcemu sa organizmu tráviť viac času na čerstvom vzduchu. Ak sa pritom aj trocha hýbe, ešte viac zníži riziko obezity. No len v prípade, ak je nutrične bohaté potraviny a nezaje a nezapije čas strávený vonku pouličným kalorickým jedlom a presladeným nápojom.

Zdroje: Zázraky medicíny 9/2016, zpravy.aktualne.cz

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply