Dva roky koronavírusového blúznenia so sebou priniesli okrem ochorenia Covid-19 a postcovidového syndrómu aj niektoré iné „syndrómy“.
RESPIRÁTOROVÝ SYNDRÓM
Alebo aj zdravotné dôsledky nosenia umelej hmoty na tvári, ako som napísal kolegovi – následne konečne prestal nosiť už nepovinný polypropylénový respirátor. Mikroplasty z vláken oblečenia, pneumatík, kozmetiky a mnohých ďalších zdrojov našli po celej planéte. Podľa štúdií ich ľudia konzumujú v potravinách aj vo vode a tiež ich vdychujú. Už sa preukázalo aj to, že jemné častice vedú v súvislosti so znečisteným ovzduším k miliónom predčasných úmrtí ročne. V marci 2022 publikovali ich prvý nález v ľudskej krvi (polovica krvných vzoriek ukázala stopy PET, viac ako tretina obsahovala polystyrén používaný pri dovoze hotových jedál). Z výskumu vyplynulo, že tieto drobné plasty môžu cestovať po tele, usadzovať sa v orgánoch a poškodzovať ľudské bunky.
O mesiac neskôr publikovali objav mikroplastov v pľúcach živých ľudí. Medzi plastmi, ktoré sa vyskytovali v ľudskom tkanive najčastejšie, boli polypropylén (PP) a polyetyléntereftalát (PET, z ktorého sa vyrábajú jednorazové fľaše na nápoje, fólie a textilné vlákna). Autori štúdie Detection of microplastics in human lung tissue using μFTIR spectroscopy, publikovanej v časopise Science of the Total Environment, odobrali pri operácii vzorky pľúcneho tkaniva 13 ľudí a u 11 z nich objavili mikroplasty. Našli spolu 39 kúskov a identifikovali 12 typov mikroplastov (23 % PP, 18 % PET, 15 % syntetická živica, 10 % PE, 10 % PTFE, 8 % PS a ďalšie v menšom množstve). Viac drobných plastových častíc identifikovali u mužov a najviac ich bolo prekvapivo v dolných častiach pľúc.
Zo štúdie Correlation Between Mask Compliance and COVID-19 Outcomes in Europe publikovanej 19. apríla 2022 v časopise Cureus a analyzujúcej silný európsky jesenno-zimný pík 2020 – 2021 vyplynulo, že štáty, kde počas polroka zahrnujúceho druhú európsku vlnu Covid-19 masovo nosili rúška a respirátory, si neviedli lepšie ako krajiny, kde ich používali málo. Štúdia pozostávala zo 602 miliónov ľudí z 35 európskych štátov. Odhalila miernu pozitívnu koreláciu medzi používaním rúšok a úmrtnosťou na Covid-19, okrem toho nenašla žiadnu výhodu z podriadenia sa povinnosti prekryť si dýchacie cesty. „Navyše mierna pozitívna korelácia medzi používaním rúšok a úmrtnosťou v západnej Európe tiež naznačuje, že univerzálne používanie rúšok mohlo mať nezamýšľané škodlivé následky,“ uvádza sa v štúdii.
Miera očkovanosti alebo predchádzajúce vystavenie sa ochoreniu Covid-19 boli irelevantné. „Na konci obdobia analyzovaného v tejto štúdii (31. marca 2021) vakcinácie stále ešte len začínali, iba v troch štátoch mali zaočkovaných viac ako 20 % populácie: Spojené kráľovstvo 48 %, Srbsko 35 % a Maďarsko 30 %,“ povedal autor štúdie Beny Spira z Univerzity v Sao Paule. „Mohlo by sa aj tvrdiť, že nárast počtu infekcií viedol k používaniu rúšok, a to malo za následok väčšie rúškovanie v štátoch, kde už bol väčší prenos. Hoci to určite platí v prípade niektorých krajín, iné s vysokým počtom infekcií, ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko, mali striktne nariadené rúška od prvého polroka 2020,“ dodal. „Vaše nervové bunky v mozgu sa nedokážu normálne deliť… Stratené nervové bunky sa už nikdy neobnovia… Nedostatok kyslíka je nebezpečný pre každý mozog… Poškodzuje každý orgán!“ vyhlásila neurologička Margareta Griesz-Brissonová.
LOCKDOWNOVÝ SYNDRÓM
Výskum amerického Národného ústavu zdravia porovnával výsledky kognitívnych testov najmenších detí narodených v rokoch 2011 až 2019 s deťmi narodenými tesne pred či počas prvého roku pandémie. „Zistili sme, že deti narodené počas pandémie majú významne obmedzenejšie verbálne, motorické a všeobecne kognitívne schopnosti v porovnaní s deťmi narodenými pred ňou,“ uviedli výskumníci v stále nerecenzovanej štúdii zverejnenej 11. augusta 2021 s tým, že viac zasiahnutí boli chlapci a deti z rodín s nižšími príjmami. Výsledky pritom neovplyvňovala prípadná nákaza Covid-19, rovnako ako v štúdii zverejnenej v JAMA Pediatrics, ktorá v porovnaní s predpandemickými deťmi zaznamenala zhoršenie motoriky či komunikačných schopností u šesťmesačných detí. Za možný faktor považujú dopad stresu a s tým spojený nárast úzkostí a depresií. Výskum tímu okolo doktora Winklera z českého Národného ústavu pre duševné zdravie na jar 2021 ukázal, že sa v Česku od roku 2020 strojnásobil počet ľudí s depresiou a trikrát sa zvýšilo aj riziko samovraždy. Dvakrát toľko bolo ľudí s úzkostnými poruchami. Viac ľudí sa opíja, rastie aj počet patologických hráčov.
Dlhodobý pobyt doma súvisiaci s opatreniami mal v niektorých prípadoch dopad na rodinné problémy. „Bohužiaľ, máme správy, že v mnohých rodinách skutočne došlo k eskalácii problémov, a to až do úrovne domáceho násilia,“ popísal Winkler. Väčšinou však nemusí ísť o nezvrátiteľné dopady. „U drvivej väčšiny detí a dospievajúcich dlhodobé negatívne dôsledky neočakávam, ale u nezanedbateľnej časti negatívne dopady očakávať možno,“ dodal.
AUTOR: Karol Kardoš
