Primátor Bratislavy sľubuje po stabilizácii rozvoj

Add Comment

Ivo Nesrovnal, ktorý kvôli kandidatúre na kreslo bratislavského primátora vystúpil z SDKÚ-DS a prezentoval sa ďalej ako „nezávislý“, sa po víťazstve v komunálnych voľbách (15. 11. 2014) pokúšal v úvode svojho pôsobenia odlíšiť od svojich predchodcov zakladaním nových tradícií. Jednou z nich malo byť aj iniciovanie pravidelných stretnutí s najvyššími ústavnými činiteľmi. Prvý, na koho sa obrátil, bol paradoxne prezident SR Andrej Kiska (14. 1. 2015), ktorého skutočné možnosti pomôcť mu sú v tomto smere skôr symbolické než faktické. Diskusia s premiérom Robertom Ficom sa odohrala až o štyri a pol mesiaca neskôr (1. 6. 2015), nie je však zrejmé, v dôsledku akých okolností.

Na vine je nesystémovo nastavené financovanie

Nesrovnal obidvoch informoval o koncepčných problémoch metropoly, ktorých riešenie je bez spolupráce predstaviteľov hlavného mesta a štátu nemysliteľné. Napríklad jeho právne postavenie v systéme samosprávy, nespravodlivo nastavené financovanie alebo príprava na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Podľa primátora je dôvodom toho, že Bratislava vyzerá tak, ako vyzerá, fakt, že je financovaná rovnako ako ďalších 2900 obcí v krajine, hoci by ako hlavné mesto potrebovala hospodáriť s aspoň dvojnásobným rozpočtom.

„So starostami mestských častí a predsedami poslaneckých klubov sme pripravili Bratislavskú deklaráciu, ktorá definuje základné opatrenia, aby bola Bratislava systémovo financovaná,“ naznačil prístup k riešeniu vo svojom novoročnom príhovore primátor. Ako neskôr dodal, je nevyhnutné povýšiť Bratislavu do pozície samosprávneho kraja, a zvýšiť tak jej koeficient pri prerozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb, ktoré by zohľadnilo funkcie metropoly. „My sme teraz iba jednou z takmer 3000 obcí na Slovensku, financovaní rovnakým koeficientom ako Horná Mariková. To je krásna obec, ale takto to nejde,“ argumentuje Nesrovnal.

Zatiaľ čo rok 2015 zhodnotil ako „stabilizačný“ (sanovanie údajne nezvládnutých projektov minulého vedenia mesta, razantné zmeny na magistráte a v mestských podnikoch), rok 2016 bude podľa neho „rozvojový“ a Bratislave má priniesť viaceré systémové opatrenia. Medzi jeho najväčšie výzvy zaradil prijatie jednotnej parkovacej politiky a finančné participovanie developera na ďalšom rozvoji miesta ich projektu, modernizáciu kľúčových električkových radiál, zavŕšenie výstavby nového Starého mosta a dokončenie prepojenia mestského centra s Petržalkou s cieľom zatraktívniť a posilniť koľajový typ verejnej dopravy. Keďže do mesta denne prichádza 150-tisíc ľudí a toto číslo má údajne narastať, na 12. Fóre koľajovej dopravy (15. 3.) navrhol vrátiť sa – hoci v skromnejšom rozsahu, ako bol predchádzajúci projekt – ku konceptu železničnej stanice Filiálka.

Zmena postoja k PKO a sporné politické vyhlásenia

Ešte ako poslanec bol Nesrovnal pomerne aktívny a od vtedajšieho mestského „premiéra“ Milana Ftáčnika, ktorý vraj nebol voči mestskému parlamentu priveľmi komunikatívny, si pravidelne žiadal informácie – napríklad o finančnej situácii mesta alebo o zavádzaní systému dvoch pečiatok (tak zo strany Bratislavy, ako aj mestských častí). Vo funkcii podpredsedu BSK a zástupcu Pavla Freša, ktorého SDKÚ-DS utrpela v posledných parlamentných voľbách svoju historickú porážku, patril medzi najhorlivejších prívržencov zachovania tradičného Parku kultúry a oddychu (PKO) na dunajskej promenáde, ktorí boli prekážkou jej architektonického dotvorenia podľa moderného projektu developera Henbury Development. Po zasadnutí do primátorského kresla sa uhol pohľadu Iva Nesrovnala náhle zmenil a tí, čo chceli podľa vzoru expremiérky Ivety Radičovej spustnuté objekty „brániť vlastným telom“, záhadne zmĺkli.

Klzkou plochou pre vyvážené reprezentovanie všetkých Bratislavčanov sa stali vyhlásenia novozvoleného primátora s politickým podtextom. Najprv vo vzťahu k oslobodeniu hlavného mesta Slovenska Sovietskou armádou (4. 4. 1945), kde bol závan ideologizácie dejín citeľný, a potom verbálnou podporou postoja tzv. občianskych aktivistov k pochodu proti islamizácii Európy a imperializmu USA (10. 9.), ktorý populisticky a naivne označil za šírenie nenávisti a popieranie ľudských práv. „Bratislava bola, je a musí ostať multikultúrnym mestom,“ uviedol v súvislosti s migračnou krízou úplne neadekvátne Nesrovnal. Nikde nie je napísané, že ako občan i primátor hlavného mesta, v uliciach ktorého sa takéto akcie odohrávajú, nemá právo vyjadriť verejne svoj názor. Jediné, čo sa od funkcionára na takejto úrovni očakáva, je viac pri tom vážiť slová, ktoré nemusia byť nakoniec ani v súlade s väčšinovou mienkou.

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis