Zameňme tuje za jedlé stromy, sterilný trávnik za lúku plnú života a liečivých bylín. Pestujme na svojej záhrade či pozemku zdravé plodiny bez chémie, ale zato plné vône, chuti, zdravia a života.
Kedysi ľudia opúšťali dediny a sťahovali sa do miest. V posledných rokoch je, naopak, trend návratu z miest do blízkych obcí. Ceny stavebných pozemkov rastú, a preto majú ľudia skôr menšie pozemky, ktorých veľ-
kosť sa pohybuje približne od 6 do 10 árov vrátane všetkých stavieb a ostatného príslušenstva. Všimla som si dva prístupy majiteľov k svojmu bývaniu. V prvom prípade je na malom pozemku takmer na celej jeho ploche rozložený jednopodlažný átriový dom. Sú na ňom natisnuté aj bazén a chodníky a obsahuje čo najmenej zelenej plochy, ktorú by bolo treba nejako udržiavať. V týchto prípadoch ju väčšinou predstavuje kobercový trávnik lemovaný vždyzeleným tujkovým stĺporadím. Je to akási uprataná vonkajšia obývačka, ktorá je v každom ročnom období takmer rovnaká. Druhý prístup ukazuje snahu majiteľov vypestovať aj na malom kúsku zeme zdravé plody a vytvoriť malú jedlú prirodzenú záhradu. Je možné vytvoriť aj na malom pozemku zdravý jedlý prírodný ekosystém? Áno, ide to, príroda sa dokáže nasťahovať aj na naše balkóny, terasy, predzáhradky, priestory pred bytovkami. Všade, odkiaľ ju nebudeme urputne vyháňať a nezmyselne s ňou bojovať.
Základnou filozofiou pri záhradách, ktoré sú v súlade s prírodou, je napodobňovať prírodné princípy, ale namiesto lesných rastlín (stromov, kríkov a iného trvalého porastu) vysádzať jedlé, liečivé a inak úžitkové a užitočné rastliny. Myslieť treba, pravdaže, aj na výsadbu, ktorá podporuje opeľovače, vtáky a iné divožijúce zvieratá a živočíchy.
Niekedy takéto záhrady nesú rôzne názvy, ale vždy majú jedno spoločné: nepoužíva sa v nich žiadna agresívna chémia, anorganické hnojivá a postupy, ktoré sú nešetrné k prírode. Naopak, navonok vyzerajú, akoby ich vytvorila samotná príroda. Namiesto sterilných trávnikov je v týchto záhradách živá, pestrá lúka plná života, namiesto monokultúrnych hriadok sú zdravé polykultúrne zmiešané záhony. Tujky sú nahradené pestrou výsadbou rôznych stromov a kríkov.
Šetria sa zdroje, zachytáva sa a využíva dažďová voda, recykluje sa biologický „odpad“ zo záhrady. Kompostuje sa, pôda sa nerýľuje, ale nastiela (mulčuje), pod stromami je pestrá výsadba. Divý kútik dáva možnosti na ubytovanie pre rôznych zvieracích pomocníkov. Aj tých divožijúcich. V takýchto záhradách je veľa ovocných plodov, bobuľovín, liečivých rastlín, byliniek. Ak máme dostatočný priestor, môžeme poskytnúť ubytovanie aj ďalším drobným úžitkovým zvieratám, ako je kŕdlik sliepok alebo kačiek. Môžeme prírodným spôsobom chovať zajace. Ak máme to šťastie a disponujeme ovocným sadom alebo záhradou väčšou ako 20 árov, namiesto kosenia môžeme využiť prirodzené vlastnosti oviec – ktoré pokosia za nás, a to s veľkou radosťou a chuťou. Doslova. Kozy rohaté sú kapitola sama osebe. Sú veľmi zvedavé a všetko ochutnávajú, lepšie je ich zakomponovať do priestoru záhrady, kde budú mať k dispozícii vlastné miesto na ničenie, teda čistenie okolia od náletových drevín. Na to sú ako stvorené. Súčasťou prírodných záhrad môžu byť divé opeľovače alebo aj niekoľko rodín včely medonosnej. Najvhodnejším domovom pre včely je úľ, ktorý im spolu s našou starostlivosťou vytvára prirodzené podmienky.
Vo svete je pojem záhrada blízka prírode známy už dávnejšie. Za zakladateľa moderného hnutia návratu prírody do záhrad je považovaný William Robinson, ktorý je autorom knihy Wild garden (Divoká záhrada) z roku 1870. Rôzne smery a pokusy o prinavrátenie princípov „divokosti“ do záhrad vidíme dodnes. Príroda si hľadá záhrady, do ktorých by sa mohla nasťahovať a nastoliť v nich prirodzenú rovnováhu.
AUTOR: Hanka Sekulová
