Ľudia sú v zlých časoch viac chorí. Život je plný stresových situácií, istoty sa vytrácajú, vzťahy rozpadávajú, kedykoľvek človek môže prísť o prácu, či partnera. Psychiatrické ambulancie praskajú vo švíkoch, sú plné pacientov, ktorí často čakajú na vyšetrenie aj niekoľko mesiacov. Ľudia však potrebujú okamžitý rýchly efekt (niekedy si to vyžaduje aj choroba), aby mohli fungovať, zarábať peniaze, vôbec prežiť, uživiť rodinu a tak sa často chtiac-nechtiac dostanú do pasce závislosti od silných liekov.
Antidepresíva a benzodiazepíny už môže predpisovať aj obvodný lekár. Antidepresíva (patria sem najmä SSRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu) majú dlhší nástup terapeutického účinku. Benzodiazepíny pôsobia rýchlo, takmer okamžite, ich dlhodobé užívanie však spôsobuje zhoršenie stavu, nie sú dlhodobo účinné. Pri vysadení antidepresív dochádza k abstinenčným príznakom, ako je oslabenie koncentrácie, zlá krátkodobá pamäť, nepokoj a sexuálne poruchy a to mesiace, ba dokonca i roky po vysadení. Silné antidepresíva môžu byť nasadené aj počas pobytu v nemocnici, a keď pacient odtiaľ vyjde – už je v tom.
Benzodiazepíny majú sedatívno-hypnotický účinok (navodzujú stav spánku) a anxiolytický účinok (znižujú strach a úzkosť). Zvyšujú riziko ohrozenia plodu počas tehotenstva. Študenti si ich dávajú pred skúškami, aby nemali trému, aby sa im netriasol hlas. Krátkodobo to možno pomáha, avšak vedľajším účinkom býva ospalosť a útlm. Napr. pri panickom ataku, ktorý môže prísť úplne náhodne a nečakane a kedykoľvek ho môže spustiť aj bezvýznamná malá stresová udalosť, sa do tela vyplavuje adrenalín, pacientovi búši srdce, zvyšuje sa mu tlak, pulz, točí hlava a je treba rýchle riešenie. V stresových situáciách sa serotonín v mozgu míňa rýchlejšie. A tak sú drogy legálne a vo veľkom množstve predpisované už školskej mládeži.
Benzodiazepíny spôsobujú silnú psychickú a fyzickú závislosť, oveľa horšiu ako väčšina zakázaných drog. Závislosť na marihuane sa s tým nedá vôbec porovnávať, je úplne zanedbateľná, ak vôbec existuje. Odvykanie je pomalé a vyžaduje silnú a pevnú vôľu. Navyše, keď je sprevádzané silnými abstinenčnými príznakmi, je to doslova peklo. Tras, úzkosti, únava, strach, depresie, nervozita, nepokoj, kŕče, nespavosť, potenie, návrat predošlých ťažkostí. Okrem toho tu hrozí vyrovnávanie abstinenčných príznakov alkoholom, čo môže spôsobiť ďalšiu závislosť. Znižovanie dávok musí byť plynulé a veľmi opatrné.
Pri niektorých diagnózach, ako napr. panická porucha sa predpisujú najprv benzodiazepíny, lebo účinkujú rýchlo. Patrí medzi ne frontin, xanax, neurol, diazepam, lexaurin… Mnohé z nich obsahujú alprazolam (vysoko návykovú látku). Ak niekto liek užije len občas, závislosť sa nemusí vytvoriť. No liek má stanovené minimálne účinné dávky, ktoré lekár hneď naordinuje. A tak pacient do závislosti vhupne ani nevie ako. Je mu dobre, cíti sa fajn, príznaky choroby sú preč. Po mesiacoch však už dávka neúčinkuje a je potrebné ju zvyšovať. Pri odvykaní sú ľudia odkázaní sami na seba. Pri vysadzovaní je vhodné brať niečo nenávykové. Dochádza najmä k nespavosti, ktorú treba riešiť. Napríklad aj homeopatikom.
Lekári homeopatiká poznajú len málo, navyše prírodné produkty zaberajú pomalšie, aj keď bez vedľajších účinkov. Psychiatri sú unavení, majú veľa pacientov a jednotlivým prípadom sa venujú len málo a často by potrebovali odbornú pomoc sami. Lekár vám nikdy nepovie, že liek, ktorý predpíše je vysoko návykový a hrozí závislosť, ktorá často môže skončiť aj odvykacím pobytom v nemocnici, navyše tam sa len znižujú dávky, ďalšie peklo si budete musieť odžiť doma a často hrozí recidíva. Čím dlhšie pacienti berú liek, tým horšie je potom odvykanie.
Lekári skoro vždy predpisujú k benzodiazepínom aj antidepresíva. No podľa niektorých názorov pracujú tieto lieky proti sebe. Antidepresíva SSRI sú stimulačné a benzodiazepiny utlmujúce. Samozrejme, že takýto človek stráca chuť do života, má čo robiť sám zo sebou, aby prežil a ako tak mohol fungovať. Apatia, nezáujem o veci verejné, strata emócií, sú úplne normálnym sprievodným javom. Systém to má dobre premyslené. Lekár samozrejme neustále dávky zvyšuje, alebo predpisuje nové lieky, najlepšie aj tri naraz. Nespavosť pri zmenšovaní dávok je samozrejmosťou. Navyše je zaujímavé, že antidepresíva práve depresie spôsobujú, najmä v začiatkoch liečby a potom buď zaberú, alebo nie a po čase prestanú účinkovať a dávky sa musia zvyšovať, alebo vymeniť za iné.
Počul som len o málo ľuďoch, ktorí brali predpísané antidepresíva krátkodobo. O desiatkach vedľajších účinkov netreba ani hovoriť, bývajú priamo vyznačené na informačnom letáku, spomeniem len niektoré časté ako: bolesti hlavy, ospanlivosť, depresie, nervozita, chvenie, zmeny hmotnosti, problémy s pamäťou, tráviace ťažkosti, nechutenstvo, únava, pokles libida. Tento chorý systém potrebuje chorých pacientov, ľudí, ktorí budú mať starosti sami so sebou a nebudú riešiť prešľapy politikov a vládcov, nebudú sa starať, nebudú mať na to sily.
Možno, že niekoho psychiatria vyliečila, možno ho zachránila pred samovraždou, snáď niekto dokáže fungovať lepšie z liekmi a ako tak plnohodnotne prežiť život, no z veľa ľudí spravila trosky. Stav sa totiž prevažne zhoršuje, antidepresíva depresiu často vyvolávajú a dokonca i samovražedné sklony. Psychiater skoro vôbec neporadí, len zvyšuje dávky a nie je náchylný k zmene lieku ani pri negatívnych vedľajších príznakoch. Čo však pacient prežíva a ako sa cíti, to trápi len málokoho. Farmaceutické spoločnosti majú svojich dílerov, ktorí ovplyvňujú lekárov.
Podľa psychiatričky prof. Heather Aston lieky krátkodobo pomáhajú, ale z dlhodobého hľadiska na človeka pôsobia negatívne. Pomohla mnohým ľuďom dostať sa zo závislosti na benzodiazepínoch a antidepresívach. Antidepresíva majú podľa nej účinok iba u 30 – 40 % ľudí, ale nežiadúce účinky majú u všetkých. Psychiatri nemajú prílišnú snahu pacienta liekov zbaviť a často predpisujú vysoko návykové lieky, aj keď ich nepotrebujú, alebo len na krátku dobu. Môžeme si len predstavovať, čo s človekom spravia naraz také tri lieky s množstvom nežiaducich vedľajších účinkov. V zahraničí niektorí ľudia vyhrali spor s farma firmami, avšak nie je ich veľa, ktorým sa to podarilo a dostali aj odškodné.
Brať či nebrať chémiu? Len ak je to naozaj nevyhnutné, pri ťažkých stavoch. V žiadnom prípade pri ľahších depresiách a melancholických stavoch, či strese. Aj pohár červeného vína je lepší, alebo vitamín C, B komplex, rybí tuk, horčík, ginko, čaj z prasličky, alebo hoci aj nenávykový triptofan.