Profesor Husár: Prečo vláda podporuje veľké podniky?

· Čas čítania: 4 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Aby sa nám v hlave vytvoril všetkým rovnaký obraz, na objasnenie použijem graf ekonomiky, finančných  tokov  v ekonomike (pozri  obrázok).

Za tento obrázok a za systém národných účtov dostal S. Kuznets, môj učiteľ, Nobelovu cenu. V  hornej časti vidieť na ňom prvky ekonomiky: trh faktorov, domácnosti, podniky,  trh tovarov a služieb a vládu. Úplne dole je budova predstavujúca finančné trhy a vpravo vidíme mapu sveta. Čitateľ by si ho mal osvojiť, porozumieť mu.

Tento obraz ekonomiky musí mať v hlave každý minister, a predovšetkým predseda vlády. Čitateľ by si mal predovšetkým všimnúť smerovanie tokov C teda výdavkov obyvateľstva na tovary a služby, výdavky podnikov na investície a G výdavky vlády na nákup tovarov a služieb a nakoniec NX netto export, teda export – import, čo sú zložky HDP. Vidí tam aj tok S (úspory) a T (príjmy vlády z daní). Úspory, ako vidíme, idú na svetové finančné trhy a tok ide vláde. Naše vlády po roku 1989 vykazujú iba deficit rozpočtu číže (T – G), ale, čo je bolestivé, po roku 1989 máme aj deficit NX, čiže  dovoz je väčší ako vývoz. S našimi úsporami, ako z grafu vidíme, sa obchoduje na finančných trhoch. Ale predovšetkým, ešte v roku 1993 Starší ekonomickí poradcovia EHK (bol som na zasadnutí) odporučili, aby vlády pri deficite rozpočtu vždy určili, či sa uhradí z domácich a či zo zahraničných zdrojov. Naša vláda to nikdy neuviedla, ale sa jednoducho vždy obrátila na finančné trhy, čiže využívala tok pôžička vlády (govt. borrowing). Od marca vláda nerobí nič iné ako iba pomáha ako drobným podnikateľom tak, bohužiaľ,  aj súkromným veľkopodnikateľom, ba aj zahraničnému súkromnému sektoru. Čiže logicky opäť bude rásť rozdiel (T – G). Kto to bude v budúcnosti splácať? Naši potomkovia.

Ak si čitateľ všimne budovu finančných trhov, zistí, že je tam tok pôžička podnikom (firm,s borrowing). To je vo svete samozrejmosť, že súkromný podnikateľ sa obráti na finančné trhy. Dovolím si čitateľa o tom presvedčiť cez podnikateľa a prezidenta D. Trumpa. David Enrich nedávno vydal dielo Dark Towers.  Autor v nej píše: „Deutsche Bank si s D. Trumpom vybudovala čulé vzťahy v 90. rokoch minulého storočia. Spravovala mu majetok a financovala výstavby kasín, golfových rezortov i mrakodrapov. A to v čase, keď mal do väčšiny „bežných“ finančných inštitúcií zatvorené dvere“. Ba nemôžem  neuviesť ešte jeden citát: „ Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa J. Kushnera  ju požiadal o ďalší úver 48 miliónov dolárov“. David Enrich opisuje chaos v obrovskej inštitúcii, v ktorej manažéri často nevedeli, čo robia ich kolegovia. Prekvapilo ma to, verím, že aj čitateľa. Ale čo na to Európska centrálna banka? Aká je efektívnosť dohľadu ECB nad bankami? Ktoré toky vyššie deformovala?

Mimoriadne ma  prekvapila u nás ekonomická situácia veľkých aj malých podnikov, ktorá sa ukázala vďaka koronavirusu. Všetci potrebovali peniaze! Ale veď sa stačí pozrieť do položiek účtu ziskov a strát a do súvahy podniku a zistíme, že metodika tam stanovila  položku  nerozdelený zisk! Kde zmizol? Musel zmiznúť, keď všetci natŕčali ruku smerom  k vláde! Prečo nevyužili finančný tok pôžičky podnikov na finančných trhoch, vedia o tom minister financií a minister hospodárstva, v jednej osobe aj podpredseda vlády pre ekonomiku? Ak si podnikatelia rozdelili nerozdelený zisk, nech si na zahraničných finančných trhoch požičajú oni a nie, aby sme dlh splácali všetci – dobrý kapitalizmus, zisky privatizujeme a dlhy socializujemePrečo vláda podporuje veľké podniky? Nikto sa to z vlády nepokúšal vysvetliť.

Verím, že čitateľ z mojich úvah zistil, že ako je dôležité, esenciálne mať metódu  na získanie celkového obrazu  chodu ekonomiky, o jej ekonomických aktivitách. Vláda potrebuje viac. Nástroj na tvorbu ekonomickej politiky na báze matematiky. Dal nám ho V. V. Leontiev.

Matej Bell svojimi dielami Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku  a Posol dávneho s súvekého Uhorska otvoril vtedajšie Uhorsko svetu. Naši politici sa mu iba klaňajú, nevedia zabezpečiť úctu Slovensku. Naopak, robia mu  hanbu plagiátorstvom.

Prof. Jaroslav Husár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj. Prečo vláda podporuje veľké podniky?, Slovenské slovo, 28. 6. 2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár