V týchto týždňoch sa na obrazovkách televízií aj v online priestore objavuje vianočný reklamný spot, ktorý tým najhrubším spôsobom zneužil ľudskú bytosť po jej smrti. Ide o známu osobu, komika Júliusa Satinského, kde nekromarketing Slovenskej sporiteľne a jej agentúry Zaraguza sfalšoval hlas Satinského prostredníctvom AI technológie. V tejto rovine vzniká množstvo etických problémov, z ktorých tým najväčším je, že zneužili známu postavu po jej smrti so šírením posolstva, ktoré nikdy Satinský nevyslovil a ešte k tomu na vlastné obohatenie sa prostredníctvom reklamnej kampane. Otázny je postoj Satinského rodiny k tomuto najväčšiemu faux pas v dejinách slovenskej reklamy. Ak s týmto podvodom súhlasila, už nikdy v budúcnosti zo seba nezmaže hanbu a morálny biľag za predaj mŕtveho člena svojej rodiny na reklamné účely a obohacovanie sa.
V „postfaktuálnej dobe“ (výraz „postfrankfurtskej“ neomarxistickej školy ako ideologického základu doktríny jediného názoru, progresivizmu a cenzúry) sa mediálna krajina roztrieštila a svet sa tak intenzívne polarizuje. Vlastníci veľkých médií a spravodajských agentúr sú súčasťou projektu z prostredia Deep State – Nového svetového poriadku, ktorý je finálnym zavŕšením fašistickej ideológie korporativizmu. Tieto médiá premietajú do verejného diskurzu náhle sa objavujúce, zjednotené typy terminológie ako „konšpirácie”, „naratív”, „hodnotové ukotvenie”, „fake news”, „dezinfoscéna”, „hoax”, „prokremeľská propaganda” a mnohé ďalšie termíny z produkcie spravodajských služieb. Na ich distribúciu do verejného priestoru a do redakcií veľkých médií dohliadajú spravodajské služby rozmiestnené na ambasádach (predovšetkým na tej americkej). A teda v tejto „postfaktuálnej dobe”, kde sa objavujú a odhaľujú monumentálne podvody typu 9/11 ako príčine k začiatku zahájenia postupu Nového svetového poriadku drancovaním a obsadzovaním území, sa na Slovensku objavuje reklama, kde sa hlas známej osoby zneužije na kampaň pre generovanie ziskov cez vytváranie nových otvorených účtov korporácie, ktorá ide doslova „cez mŕtvoly”.
„Použili sa reálne nahrávky hlasu Júliusa Satinského, podľa ktorých sa tento model naučil rozoznávať jeho vzory, polohy a emócie. Tie sa napokon aplikovali na hlas Michala Hudáka a takto to celé vzniklo”, chváli sa týmto „nekro-dielom“ reklamná agentúra Zaraguza.
Tento Frankenstein bude odteraz strašiť slovenskú verejnosť, ktorá si bude celkom oprávnene klásť otázky, či sa im v budúcnosti nebude prihovárať Ľudovít Štúr nabádajúci na dúhové pochody, Július Pántik či Michal Dočolomanský povzbudzujúci nás k novým paušálom od mobilných operátorov alebo údeným klobásam, či Alexander Dubček prehovárajúci nás podporiť dodávanie zbraní na Ukrajinu.
A na záver ešte jeden veľmi podstatný detail: ako chcú verejnosť presvedčiť o autenticite „dôkazov” orgány činné v trestnom konaní opierajúce sa o zhromaždené „dôkazy”, keď je už úplne jasné, ako je možné dôkazy týmto spôsobom falzifikovať? To, čo predviedla Slovenská sporiteľňa stvorením Frankensteina, nebude žiadna pohodová vianočná kampaň, ale ešte výraznejšia stigma obrazu dôvery na Slovensku ako aj obrazu o brutálnom zneužívaní technológií na výrobu podvodov a kompromitácií.
AUTOR: Tibor Eliot Rostas
