Sankcie zavedené EÚ voči Rusku a moskovská odveta voči nim by Európanov stála hospodársky rast v hodnote 100 mld. eur a zároveň by ohrozili až 2,5 milióna pracovných miest, uvádza sa v novej štúdii.
EÚ uvalila sankcie proti Rusku u dôvodu ukrajinskej politickej krízy, ktoré obmedzili prístup Ruska k zahraničným úverom a zaviedli ďalšie obmedzenia v ropnom a plynárenskom priemysle. Moskva reagovala odvetnými opatreniami, ktoré postihli európskych výrobcov potravín. Daň, ktorú za ne ekonomika EÚ platí, je však vyššia, než Brusel pôvodne predpokladal, podľa novej štúdie Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (WIFO).
„Naša hypotéza z minuloročnej jesene o zhoršujúcom sa poklese vývozu sa stala skutočnosťou,“ povedal Oliver Fritz, jeden z autorov štúdie, uvádza švajčiarsky denník Tribune de Genève.
WIFO vypočítal, že v prípade pokračovania sankcií v niekoľkých najbližších rokoch by Nemecko v dôsledku zníženia vývozu do Ruska prišlo o 465 000 pracovných miest. Taliansko o 215 000, Španielsko o 160 000, Francúzsko o 145 000 a Veľká Británia o 110 000 pracovných miest.
Švajčiarsko, ktoré nie je súčasťou EÚ, ale pripojilo sa k sankciám zavedených Bruselom, by stratilo 45 000 pracovných miest, z toho 5000 v oblasti cestovného ruchu, uvádza sa v štúdii.
Štúdiu WIFO vypracovala z poverenia aliancie združujúcej popredné európske noviny (LENA). Výsledky štúdie uverejnili vo švajčiarskom Tribune de Genève, francúzskom denníku Le Figaro, španielskom El País a nemeckom Die Welt.
Sankcie najviac postihli Lotyšsko a ďalšie pobaltské štáty, povedal Nils Usakovs, starosta mesta Riga, pre ruskú televíziu Dožď.
„Za sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko a jeho odvetné embargo, platíme jednu z najvyšších cien,“ povedal.
Keď ruský rubeľ začal klesať, stal sa „predaj čokoľvek do Ruska veľmi ťažkým,“ povedal Usakovs, pričom dodal, že Lotyšsko „prišlo o značný počet turistov.“
Politiku zavádzania sankcií Európskou úniou v piatok kritizoval Giorgos Tsipras, ktorý stojí na čele oddelenia hospodárskych vzťahov gréckeho ministerstva zahraničných vecí.
„Celá politika sankcií je neproduktívnou až kontraproduktívnou a nová grécka vláda od začiatku tvrdila, že s pokračovaním sankcií nesúhlasí,“ povedal pre tlačovú agentúru Sputnik.
„Sankcie sú novým problémom v srdci Európy, ukrajinská kríza je najnovším problémom destabilizácie v srdci Európy a je nutné ju ukončiť,“ dodal, vystupujúc na pridružených akciách Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade.
Grécko a Rusko podpísali memorandum o gréckej účasti na ruskom projekte tureckej vetvy plynovodu, ktorá má nahradiť turbulentný tranzit plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu.
Ostatné európske krajiny, ako je Rakúsko a Maďarsko, vyjadrili svoju nespokojnosť so sankciami už skôr, sťažujúc sa na ich neefektívnosť a vysoké náklady pre ich národné ekonomiky.
Už predtým sa veľvyslanci krajín EÚ bez ďalšej diskusie dohodli na predĺžení sankcií o ďalších šesť mesiacov.
Preložené z RT