Akoby nebolo napätia a problémov nakopených v strednej Európe aj po celom svete dosť, poslanec maďarského parlamentu a podpredseda extrémistickej pravicovej strany Jobbik István Szávay si 14. októbra 2015 otvoril v slovenskej Dunajskej Strede „poslaneckú prijímaciu kanceláriu“ a v arogantnej reakcii na výzvu premiéra Roberta Fica i predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho ju odmietol zatvoriť.
„Ako poslanec maďarského parlamentu som prisahal, že budem zastupovať záujmy všetkých Maďarov,“ zdôvodnil svoj kontroverzný krok Szávay. Ako priznal, Strana maďarskej koalície aj Most-Híd sa od jeho zámeru dištancovali, pričom politiku tejto strany označili za škodlivú a nebezpečnú. Nezostalo však iba pri nich. Minister zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó v telefonickom rozhovore so svojím slovenským náprotivkom Miroslavom Lajčákom tlmočil stanovisko svojho rezortu, ktorý považuje otvorenie kancelárie za „zbytočnú provokáciu, ktorá spôsobí škody nielen z hľadiska maďarsko-slovenských vzťahov“. Obaja šéfovia diplomacií sa podľa TASR vzájomne ubezpečili, že dynamicky sa rozvíjajúcu spoluprácu oboch krajín to neovplyvní. V podobnom duchu zareagoval aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii (15. 10.) šéf slovenského parlamentu podpredsedu Jobbiku vyzval, aby kanceláriu okamžite zatvoril. „V prípade, že tak neurobí, budeme musieť reagovať aj legislatívne, aby sa takéto prípady v budúcnosti neopakovali,“ varoval Pellegrini. Keďže pracovnú kanceláriu na území SR si môže podľa neho otvoriť iba poslanec NR SR, dunajskostredskú kanceláriu označil za „takzvanú“.
Hoci Szijjártó predpokladá, že tento krok určite nemotivoval národný, ale stranícky záujem, Szávayova kritická spŕška na Orbánovu hlavu nasvedčuje jednému i druhému: „Určite je ľahká spolupráca s predsedom vlády, ktorý sa v záujme ekonomických výhod a budúcich pozitívnych projektov zriekol zastúpenia všetkých maďarských záujmov na hornej zemi. Pri priateľských stretnutiach sa ani nespomenuli Benešove dekréty, zákon o slovenskom občianstve alebo uzavretie malých maďarských škôl,“ uviedol István Szávay s tým, že po roku 2018, keď vraj bude Maďarsko riadiť hnutie Jobbik, národnú sebaobetavosť nahradí národné sebaurčenie, autonómia.
Nie je to po prvý raz, čo jobbikovci prilievajú olej do ohňa národnostných vzťahov v štátoch susediacich s Maďarskom. Tentoraz ale rušivý moment prichádza v čase, keď sa podarilo – paradoxne „vďaka“ migrantskej kríze – dosiahnuť medzi Slovenskom a Maďarskom krehké spojenectvo, ktoré má obom štátom pomôcť v tom, aby čelili globálnemu fenoménu vysoko presahujúcemu možnosti každého z nich riešiť ho na výlučne národnej úrovni. Nikto, tým viac Maďarsko sužované pokračujúcimi etnickými nájazdmi, momentálne nepotrebuje ďalší zbytočný problém, ktorý môže násilné zavádzanie konfrontačného motívu do slovensko-maďarského spolužitia vyprovokovať.
Netreba sa však nechať oklamať zdanlivou ružovosťou historicky zaťažených vzťahov a uveriť, že jednotný ťah proti spoločnému „nepriateľovi“, ktorý v týchto mesiacoch valcuje Európu, odstráni raz navždy všetky nezrovnalosti či krivdy. Terajšia zdanlivá ficovsko-orbánovská harmónia tu určite neostane naveky. Nemôže byť pochybnosti o tom, že po prípadnom ústupe utečeneckej vlny dôjde k obnoveniu starých trecích plôch. Rozhodujúce pritom bude, ktorý subjekt nadobudne v pomigračnej fáze prevahu: či Jobbik so svojou primitívnou ultranacionalistickou agendou, nekompatibilnou s myšlienkami porozumenia a spolupráce, alebo pohnutými udalosťami a zodpovednosťou poučený Fidesz, ktorý v mene presadenia spoločného záujmu Maďarska, Slovenska a Česka do značnej miery zreviduje svoje nedávne ambície ohľadom posilnenia „maďarstva“ v Panónskej panve.