PRENIKNÚŤ DO AKEJKOĽVEK REALITY MÔŽEME LEN CEZ POROZUMENIE POJMOM A TERMÍNOM, KTORÉ SÚ STAVEBNÝMI KAMEŇMI ROZMÝŠĽANIA, TEDA LOGICKÉHO MYSLENIA.
INTELIGENCIA AKO VLASTNOSŤ ČLOVEKA
Porozumieť im umožňuje inteligencia ako psychologický jav. Inteligencia je súbor rozumových schopností, rozumová bystrosť, nadanie, chápavosť (Šaling, 2002). Najvýstižnejšiu definíciu inteligencie prezentoval profesor Weiss: „Inteligencia je všeobecná výkonová schopnosť orgánu mozog.“ Je merateľná inteligenčnými testami (Weiss, 2000). Inteligenčný kvocient (anglicky intelligence quotient) – skrátene IQ, je hodnota odvodená od jedného zo štandardizovaných testov, ktoré sa pokúšajú merať inteligenciu (Sievert, 1997). Inteligencia je primárne determinovaná geneticky a nedá sa ovplyvniť ani výchovou, ani vzdelaním, ani sociálnou vrstvou. Základná veličina inteligencie je krátkodobá pamäťová kapacita (Kurzspeicherkapacität), ktorá sa skladá z pamäťového rozsahu bezprostredného obsahu (Behaltens) a z rýchlosti spracúvania informácií a rozhoduje o tom, koľko informácií môže mať človek súčasne pri procese myslenia (Weiss, 2000).
Podľa novších výskumov zastúpenie inteligencie v spoločnosti nereprezentuje Gaussova krivka s maximom pri hodnote 100, ale krivka s tromi vrcholmi pri hodnotách 94, 112 a 130. Výskumu inteligencie ako ľudskej vlastnosti sa venoval nemecký prírodovedec a humanitný vzdelanec profesor Weiss. Vyvinul model dedičnosti inteligencie. Stupeň všeobecnej inteligencie závisí od autosomálnej recesívnej alely M1. Ak sa vyskytuje v homozygotnej forme (M1M1), potom je jedinec vysokointeligentný (priemerné IQ 130) a patrí približne k 5 % populácie. Ak táto alela chýba a vyskytuje sa genotyp (M2M2), potom jedinec patrí do skupiny dvoch tretín obyvateľstva s podpriemernou inteligenciou (IQ okolo 94). Ak má niekto heterozygot (M1M2), bude patriť do strednej skupiny s priemernou inteligenciou (IQ asi 112), kam patrí štvrtina obyvateľstva. Spoločnosť s genotypom M2M2 nemôže vytvoriť ani uchovať vysokokultúrne prínosy a zostáva v kultúrnej sterilite. Deti páru zo strednej skupiny môžu získať všetky tri druhy inteligencie.
Dedenie inteligencie sleduje jednoduchý mendelovský model dedičnosti, ktorý vedie ku genetickej dynamike a tá zas k sociálnej zmene spoločnosti a k jej genetickému potenciálu. Sociálna determinácia jedinca je závislá od dedenia inteligencie. Toto rozdelenie IQ neplatí pre spoločnosti, ktoré dovoľujú inbreeding (príbuzenské kríženie), ako sú moslimské spoločnosti i cigánske obyvateľstvo. Masívny inbreeding je rozšírený v moslimskej kultúre a civilizácii už 50 generácií (1 400 rokov) a má vplyv na poškodenie moslimského genofondu, inteligencie a duševného a telesného zdravia. Znížená intelektuálna kapacita je ďalší zničujúci dôsledok. Deti z príbuzenských vzťahov strácajú 10 – 16 bodov zo svojho IQ. Riziko nižšieho IQ bolo pozorované pri faraónskych dynastiách v starovekom Egypte a v britskej kráľovskej rodine (Sennels, 2016 in: https://pravyprostor.cz/muslimska-genetika/). Talmud dovoľuje inbreeding rabínom (Hoffman, 2008). Kaftanová kasta v babylonskom exile priviedla inbreeding svojich špičiek do extrému (Guyénot, 2018). Ignorancia týchto výsledkov psychológmi v školstve je prejavom ich škodlivého vplyvu na pedagogiku, školstvo a mladú generáciu. Rozdiely v individuálnej a kolektívnej inteligencii je brizantná tematika ústredného významu na vysvetlenie spoločenského vývoja, na vysvetlenie súvislostí inteligencie a sociálnej štruktúry, je však mimo pozornosti inteligencie. Suroviny inteligencie je teda poskromne (Weiss, 2000).
Súbor („sada“) génov a kultúrne loci, ktoré charakterizujú ľudskú bytosť, sa podstatne nezmenili počas obdobia kultúrnej revolúcie (Kováč, 2006). Intelektuálne elity sa formujú z ľudí genotypu (MIMI). Motor spoločnosti je tých 5 či 10 percent s genotypom M1M1, ktorí odhaľujú zákonitosti prírody a ich praktické využitie (Weiss, 2000). Vznik civilizácie je dôsledkom inteligentných a talentovaných ľudí v civilizácii (Bakalář, 2003). Necivilizovaný svet sa dá najlepšie definovať ako väzenie, civilizácia znamená otvorenie dverí k nekonečnu (Johnson, 1999). Civilizácie sú dielom malej menšiny nadradených duchov. Civilizáciu vytvára a vedie nepočetná skupina aristokracie vzdelancov. Každá civilizácia pochádza z malého počtu základných ideí, ktoré sú zriedka obnovované. Esenciou civilizácie je však systematická cesta za pravdou, racionálne vnímanie všetkých aspektov skutočnosti a prispôsobenie sa jej zákonitostiam.
Vzdelávanie je prebúdzanie človeka k sebe samému. Pritom múdrosť je dokonalé pochopenie javov. Podľa psychológov je každý žiak talent, temer „génius“ (Lauček, 2021), čo je v evidentnom rozpore s novšími výsledkami výskumu inteligencie. Psychológia a psychológovia majú recept „na všetko“, svoje intuitívne tvrdenia predkladajú štýlom empirických zákonov (Johnson, 1999). V rozpore s odbornou morálkou ignorujú seriózny výskum inteligencie ako ľudskej vlastnosti, forsírujú degeneráciu školstva inklúziou, majú podstatnú úlohu v deformácii úrovne školstva, teda mladej generácie, a ženú spoločnosť do priepasti nevedomosti a rozvratu. Nastala paralýza vzdelania utajenou anticivilizačnou paradigmou vzdelávania (Dudáš, 2018). A navyše aj paralýzou výchovy na základných a stredných školách. Ignorancia týchto výsledkov psychológmi v školstve je prejavom ich škodlivého vplyvu na pedagogiku, školstvo a mladú generáciu, navyše diagnózy F 64 (homosexualita) či rôzne poruchy F00 – F99 ako poruchy osobnosti, duševné poruchy, poruchy správania a iné protiprirodzené zvrátenosti sú podľa nich normálom.
S inteligenciou súvisí intelekt, ktorý je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním. Intelekt je jedným z prostriedkov, ktorým disponuje vedomie. Intelekt (lat. intellectus – chápanie) je množina: pamäť, mechanizmus triedenia a spracovania informácie. Intelekt je samomeniaci sa a samonastavujúci algoritmus slúžiaci na výber a transformáciu informácie a výsledkom jeho činnosti vznikajú informačné moduly, ktoré daný intelekt predtým v hotovej podobe nepoznal. A práve táto schopnosť vytvárať v sebe niečo nové sa nazýva intelektom (Petrov, 2023). Intelekt umožňuje vytvoriť mozaikový (pravdivý) pohľad na svet, jeho absencia len kaleidoskopický (falošný) pohľad na svet.
DODRŽIAVANIE HUMÁNNEJ MORÁLKY
Je etický rozmer jednotlivca vrátane príslušníka inteligencie v oblasti humánnej morálky závažný a dôležitý? Veď morálka ako univerzálny sociokultúrny regulatív je približne taká stará ako samotné ľudstvo, ako kultúra, pričom zákony sú normatívne regulatívy života štátu. Ak odstránime morálku, dovolené je všetko. Rozum, racionalita bez etiky a morálky sú slepé a hluché ku všetkému ľudskému vo svete (Michálek, 1991). A od čias Gréckej revolúcie je známe, že humánna etika je nad všetkým. Už jej najvýznamnejší systematik Aristoteles považoval morálnu vybavenosť ľudí vo verejných a štátnych funkciách za veľmi dôležitú (Aristoteles, 2006). O kvalite príslušníka inteligencie vypovedajú nielen jeho intelektové vlastnosti, ale aj úroveň humánnej etiky i odbornej etiky, preto sú tieto atribúty aj podstatné. Vzdelanie nerobí človeka ani mravnejším, ani šťastnejším, nemení jeho inštinkty ani jeho dedičné vášne. Výchova je jediný pro-
striedok, ktorým môžeme trochu pôsobiť na dušu človeka a národa, naša dnešná výchova je však nebezpečným prvkom úpadku. Jedine skúsenosť má dostatok moci, aby ustálila pravdu a zničila ilúzie (Le Bon, 2016). Inteligencia dáva možnosť pochopiť problém, jav, potom musí nastúpiť morálka.
AUTOR: Ján Dudáš
