„Fínsko a Švédsko podali v stredu ráno (18. mája) oficiálnu písomnú žiadosť o vstup do NATO,“ informovala hneď v to ráno webová stránka vojenskej organizácie. Prihlášky doručili osobne do rúk generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga veľvyslanci oboch krajín pri NATO Klaus Korhonen a Axel Wernhoff. Mienkotvorná tlačová agentúra Reuters označila tento krok oboch neutrálnych škandinávskych krajín za jednou z najväčších zmien, ku ktorej v posledných desaťročiach v európskej bezpečnostnej architektúre došlo. Protiruská propagandistická kampaň studenej vojny dostala vítaný impulz a zvýšila tlak na dôležitý členský štát Európskej únie, ktorý v NATO nie je. Leží v srdci Európy a úplná väčšina jeho obyvateľov v prieskumoch verejnej mienky vstup do NATO opakovane odmieta.
Nezaberá ani slovná ekvilibristika
Tá principiálnosť Stredoeurópanov z čarokrásnej alpskej republiky oberá sociálnych inžinierov v službách vojensko-priemyselného komplexu Západu o spánok. S deviatimi miliónmi Rakúšanov dokážu manipulovať bezmála v ľubovoľnej oblasti politického, hospodárskeho a spoločenského života, ale prehovoriť ich zrieknuť sa vojenskej neutrality ich štátu sa im nedarí. Rozrieďujú jeho rasovú homogenitu veľkorysou transkontinentálnou prisťahovaleckou politikou, ale ani z tej sa nestáva univerzálny nástroj na urýchľovanie demontáže tradičných konzervatívnych hodnôt Rakúšanov. Poskytli útočisko státisícom islamských privandrovalcov z Ázie a Afriky a zdá sa, že tí ostávajú voči protiruskej vojnovej propagande ľahostajní. Antipatie k Rusom nepociťujú, skôr naopak, a nemajú ani najmenšiu chuť akýmkoľvek spôsobom ohroziť vysokú kvalitu života v novej stredoeurópskej domovine.
Vari najhlbšie roztrpčenie nadnárodným inštitúciám, ktoré koordinujú vedenie psychologickej vojny proti Rusku na rakúskom území, spôsobuje mladá generácia. Veková kategória od 16 do 29 rokov býva v každej krajine najovplyvniteľnejšia. Aj tá rakúska je tvárna, vakcinovaná a multikultúrne vychovaná, ale vírenie vojnových bubnov v mene akejsi európskej solidarity ju viac odstrašuje ako priťahuje. Až 57 % mladých Rakúšanov aj v týchto týždňoch odpovedá na otázku, či by sa ich štát mal naďalej pridržiavať neutrality, jednoznačným áno! Sú to údaje z prieskumu v dňoch 23. – 25. mája. Publikoval ho portál denníka Der Standard 12. júna a stoja za bližší pohľad.
Prezrádza totiž, akou prefíkanou slovnou ekvilibristikou sa západný vojensko-priemyselný komplex pokúša indoktrinovať obyvateľstvo, ktoré je spokojné s neutralitou svojho štátu. Prieskumy postojov Rakúšanov k neutralite prebiehajú už od rozpustenia Varšavskej zmluvy v júli 1991, čo bolo vojenské združenie tzv. krajín socialistického tábora vedeného Sovietskym zväzom. Slovná formulácia otázok kladených respondentom o neutralite sa v Rakúsku pred dvoma desaťročiami ustálila do podoby, či má ich krajina ďalej trvať na svojej neutralite alebo sa solidárne podieľať na spoločnom bezpečnostnom systéme. Respondenti si na miesto nešpecifikovaného spoločného bezpečnostného systému mohli dosadiť NATO, ale i avizované vojensko-bezpečnostné mechanizmy Európskej únie.
Hlas ľudu, hlas boží
Vytrvalé odmietanie Rakúšanov hazardovať s osvedčenou neutralitou prekvapuje bruselských jastrabov a mediálnu infraštruktúru, ktorú majú k dispozícií. Obzvlášť po tom, čo zlomili verejnú mienku vo Fínsku a Švédsku. V bruselskom hlavnom stane NATO pravdepodobne 21. mája, tri dni po oslavnom škandinávskom triumfe, zavládlo mrazivé ticho, keď tlačové kancelárie zverejnili výsledky prieskumu, ktorý prebehol v Rakúsku v dňoch 16. – 19. mája. „Vstup Rakúska do NATO podporuje len 16 % Rakúšanov,“ nariekal titulok na webovej stránke Slovenského rozhlasu.
Až 70 % respondentov zrieknutie sa neutrality odmietlo a dominantnosť tohto názorového prúdu sa pretavila do odpovedí rakúskych štátnikov. Najcitovanejšia býva rázna veta kancelára Karla Nehammera: „Rakúsko bolo neutrálne, je neutrálne a ostane neutrálne.“ Vyslovil ju už 7. marca, krátko po začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine – a nevyšla mu z úst v nejakej mediálne odhlučnenej viedenskej kaviarni, ale počas návštevy Kataru, kde sondoval možnosť dovozu skvapalneného plynu. Vypoklonkovali ho s pozvánkou, aby sa ukázal o pár rokov, keď zvýšia ťažobné a distribučné kapacity, k čomu sa však nezaviazali, ale to je teraz vedľajšie.
Rakúski štátni činitelia nemali ani po májovom fínsko-švédskom podvolení dôvod, aby sa spreneverili vôli svojich voličov. Ministerka obrany Klaudia Tannerová zaihrala elektorátu svojej Ľudovej strany na strunu poeticky ladeným konštatovaním, že pre Rakúšanov je neutralita srdcovou záležitosťou. Zároveň prezradila čosi, čo sa dalo čakať. O obrannej doktríne štátu prebiehajú toho času debaty v rakúskom parlamente, z čoho sa dá usudzovať, že tlak zbrojárskej hydry sa prenáša z mediálnej scény, kde zlyhávajú, na zákonodarcov.
Bude zaujímavé sledovať, ako dlho jej vydrží odolávať šéf rakúskej diplomacie Alexander Schallenberg, ktorý sa koncom vlaňajška oboznámil s tým, ako chutí moc, keď si po demisii Sebastiana Kurza posedel necelé dva mesiace v jeho kancelárskom kresle. Tento vysokopostavený kariérny diplomat je svetobežníkom, ktorý sa bezvýhradne stotožňuje s volaním po prehĺbení účasti Rakúska na budovaní bezpečnostnej architektúry EÚ. Tvrdením, že vstup Rakúska do NATO stojí mimo akýchkoľvek debát, možno 21. mája ohúril čitateľov talianskeho denníka Corriere della Sera. Bude však potrebovať silnú podporu domácej verejnosti, ak na ňom bude trvať, keď lobisti rozpútajú proti nemu diskreditačnú kampaň a začnú vyťahovať špinu a kompromitujúci materiál. „Vojenskú neutralitu Rakúska máme zakotvenú v ústave a je súčasťou identity nášho štátu. Viedeň bude vždy metropolou dialógov,“ ubezpečil šéfdiplomat svojich spoluobčanov.
AUTOR: Patrik Sloboda
