V predposledný septembrový deň prebehli v Rakúsku voľby do Národnej rady (Nationalrat), ktorá je dolnou komorou parlamentu. Prvé dve miesta obsadili konzervatívne strany, ktoré by mohli hravo zostaviť koaličnú vládu, keby sa vedenie v poradí druhej nebálo ísť do tandemu s vedením prvej, teda Slobodnej strany Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs, FPÖ). Tá je totiž dynamickou silou, ktorá zatína do systému.
PODOBNOSTI A ROZDIELNOSTI
Jednou z príčin, prečo nemalá časť oprávnených voličov v krajinách takzvaného vyspelého a demokratického Západu nechodí k voľbám, je trpké poznanie, že víťazné strany systém nemenia. V lepšom prípade sa upriamia na nepodstatné kozmetické úpravy, ale politickú, hospodársku a kultúrno-hodnotovú podstatu nechávajú nedotknutú. Ten systém je v euroatlantickom priestore nadnárodný, pomerne pevne ukotvený a neustále zdokonaľovaný. Nie je však taký dokonalý, aby dokázal vychytať všetky existujúce slabiny a predchádzať výskytu nových. Západná plutokracia nie je vnútorne jednoliata a jednomyselná, čím si komplikuje napĺňanie dlhodobých plánov jednotlivých svojich klanov a frakcií. Tie sa nedokážu vždy plne zhodnúť na zosúladení svojich vízií a projektov, čo umožňuje väčšinovej populácii, ktorá je sociálnoinžiniersky udržiavaná v stave naučenej bezmocnosti, prebúdzať z apatie a vzpierať sa porobe.
Organizovanou silou, ktorá sa u juhozápadného suseda Slovenska púšťa do rebélie proti systémnu, je FPÖ. Systém je však hydrou s viacerými hlavami, ktoré je treba sťať všetky a naraz, pretože inak po odseknutí dorastajú. Systém, ktorý v súčasnosti ujarmuje prevažnú časť starého svetadielu, má tiež niekoľko hláv. Dozerajú nad hladkým chodom všetkých komponentov zotročujúcej mašinérie. Tie však môžu časom haprovať a oslabovať mašinériu ako celok, čo sa dá využiť na pokusy o jej povalenie. Mocenský systém Západu a obzvlášť jeho podsystém v podobe Európskej únie sa dá pripodobniť k mašinérii, ktorej viaceré komponenty škrípu. Poukazjú na to najmä médiá v Ázii a Amerike. Sebareflexia EÚ, ktorú prejavil bývalý guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojom 400-stranovom elaboráte nazvanom Budúcnosť konkurencieschopnosti Európy, len kĺže po povrchu systému bez úmyslu ho od základov prebudovať či nahradiť ho iným. Naopak, profesor Draghi predpisuje na ním diagnostikované choroby ekonomiky a riadenia EÚ vyššie dávky rovnakej medicíny, akú užívala dosiaľ. Ak vojenský lekár v Haškovom románe Dobrý vojak Švejk predpisoval pacientom klystír, a keď nezabral, tak dvojnásobný klystír, tak aj Draghi analogicky predpisuje Únii centralizaciu riadenia, a keď nezaberá, tak ešte tuhšiu centralizáciu.
Obidve najúspešnejšie rakúske politické strany sa pomerne zdatne pustili v predvolebnej kampani do pranierovania nedostatkov, chýb a zlyhaní Európskej únie. Obidve napádali podobným jazykom jej dogmatické lipnutie na:
- dekarbonizačnej Zelenej dohode,
- otváraní Únie masovému prisťahovalectvu,
- vakcinačných kampaniach experimentálnymi roztokmi,
- bezhlavom pretláčaní kultúrneho ultraliberalizmu.
V týchto bodoch u majoritnej konzervatívnej populácie Rakúskej republiky jednoznačne uspelo. Konzervatívne duo FPÖ a ÖVP obsadí v 183-člennej Národnej rade 108 (57 + 51) kresiel, čím by malo pohodlnú nadpolovičnú väčšinu, keby sa koalične spojilo. Vyhovelo by tak i želaniam svojich voličských obcií.
Príklon k domácemu hodnotovému tradicionalizmu po niekoľkých dekádach forsírovania jeho rozkladu nevyvrcholil 29. septembra pri voľbách do Národnej rady. Pokračuje. Podľa telefonického prieskumu verejnej mienky (z prvého októbrového týždňa) vykonaného na podnet mediálneho domu oe24 vystúpili preferencie FPÖ na 33 %. Zaslepenosť Zelených pri démonizovaní CO2, ale i nanucovanie ekoalarmistickej agendy z EÚ a OSN, sa napokon obracia proti Zeleným, pretože sa odpútali od reality a kážu nezmysly podľa iluzórnych predstáv, čím škodia sebe a svojej domovine.
AUTOR: Patrik Sloboda
