Škótsko bude 18. septembra 2014 dejiskom referenda o nezávislosti krajiny. Výsledkom referenda bude po vyše 300 rokoch jeho samostatnosť alebo ďalšie zotrvanie v Spojenom kráľovstve.
Škótske kráľovstvo bolo do 1. mája 1707 nezávislým štátom, kedy napriek celonárodným protestom podpísalo zákon, ktorým vytvorilo politickú úniu s Anglickým kráľovstvom. Od roku 1997 má síce opäť vlastný parlament a vládu – podobne ako Wales a Severné Írsko, ale aj politikov ako je Alex Salmond, ktorí sa snažia o jeho úplnú samostatnosť.
Referendu predchádzali rokovania medzi vládou Škótska a vládou Spojeného kráľovstva, ktoré vyústili do tzv. Edinburskej dohody garantujúcej zákonnosť a uznanie výsledku referenda. Zákon o referende schválil Škótsky parlament a kráľovná Alžbeta II. ho podpísala 17. decembra 2013.
Zástancovia škótskej nezávislosti dosiahli, že plebiscit sa uskutoční v čase 700. výročia bitky pri Bannockburne, ktorá mala veľký význam pre udržanie škótskej nezávislosti na Anglicku. Referendum o nezávislosti Škótska sa bude týkať jedinej otázky a to: „Malo by byť Škótsko nezávislý štát?“ Na schválenie referenda pritom bude stačiť jednoduchá väčšina hlasov.
Zásadnými otázkami, ktoré s referendom súvisia, je ekonomická životaschopnosť krajiny a s ňou úzko súvisiaca otázka meny nezávislého Škótska. Škótsky prvý minister Alex Salmond dokonca predstavil dokument opisujúci fungovanie nezávislého štátu s názvom „Budúcnosť Škótska: Váš sprievodca po nezávislom Škótsku“. Proti nezávislosti vystupujú tri celoštátne politické strany – konzervatívci, liberálni demokrati a labouristi, ktorých bývalý minister financií a zároveň šéf kampane „Better Together“ Alistair Darling o dokumente povedal: „Namiesto vierohodných plánov vyčísľujúcich, koľko budú stáť, je to zoznam politických sľubov, pri ktorých sa neuvádza, ako za ne Alex Salmond zaplatí.“
Salmond uviedol, že posledných 32 rokov platia Škóti vyššie dane než zvyšok Británie. Prisľúbil preto nezvyšovať zdanenie obyvateľstva, zvýšiť minimálnu mzdu a prestať v škrtoch v sociálnej oblasti. Sľubuje tiež odstránenie jadrových rakiet Trident umiestnených na základni Clyde. Škótsko by tiež vlastnilo televíznu a rozhlasovú stanicu SBS (Scottish Broadcasting Service), ktorá by spolupracovala s BBC. Samostatné Škótsko by si podľa Alexa Salmonda malo ponechať britskú libru a kráľovnú ako hlavu štátu. Rovnako by prevzalo pomernú časť britského dlhu, ako aj svoj podiel britských rezerv ropy a zemného plynu v Severnom mori, ktoré sú z 90 percent v škótskych vodách.
K škótskym plánom na ponechanie si libry ako štátnej meny sa vyjadril aj finančník na dôchodku – George Soros. Ten zrejme hovoril z vlastných skúseností, keď varoval pred zavedením novej meny, čo by bolo podľa neho „veľmi neefektívne a potenciálne nebezpečné“, pretože finanční špekulanti by zaňuchali slabiny a spustili ataky. On sám sa totiž preslávil útokmi na oslabenú britskú libru (a iné meny) v roku 1992, ktoré viedli k vystúpeniu britskej meny z európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM, a vďaka ktorým sa obohatil o 2 miliardy dolárov. Americký miliardár sa zároveň vyjadril, že pre nezávislé Škótsko bude nemožné ponechať si libru ako menu. V prípade osamostatnenia Škótska skôr navrhuje vstup do eurozóny. Iróniou je, že človek s prezývkou „muž, ktorý zlomil Bank of England“ sa cíti kompetentný radiť Škótom v otázkach ich meny.
Podľa prieskumov u Škótov zatiaľ prevláda vôľa zostať súčasťou Veľkej Británie. Pokiaľ by predsa len dali škótsky voliči zelenú prelomovej myšlienke samostatnosti, krajina by mohla získať nezávislosť 24. marca 2016.
Zdroje: scotreferendum.com, theguardian.com, telegraph.co.uk, ceskatelevize.cz, balkanchronicle.com Foto: guim.co.uk