Napriek výzve biskupov Slovenska, napriek opakovanej výzve pápeža slovenskému národu, prišlo veľmi málo cirkevne veriacich kresťanov k referendu. Pri poslednom zrátaní ľudu v roku 2011 sa ku kresťanským cirkvám hlásilo viac než 70% občanov SR, ale k referendu neprišla z nich snáď ani tretina. Prečo?
Pred referendom o rodine verejne rozprávali o hodnotách kresťanskej rodiny takí „duchovní pastieri“, ktorí dovolili, aby ich kolegovia, podriadení, nadriadení, zneužívali celé dlhé roky maloleté a dospievajúce deti, podobne ako nimi odsudzovaní kacíri a pedofili. Mlčali, keď iní trpeli.
Katolícka cirkev na Slovensku si v poslednej dobe okrem toho poriadne pošramotila svoju povesť aj kauzou arcibiskup Bezák, čo bolo vidieť aj na veľmi nízkej účasti veriacich práve v Trnave a okolí (Trnavu nazývajú slovenský Rím).
Na referendum prišli praví (necirkevní) kresťania a ľudia, ktorí vo svojom svetonázore a viere nepotrebujú žiadnu cirkev.
Treba dať za pravdu tým, ktorí hovoria, že toto referendum vôbec nemuselo byť… Keby zo strany Bruselu (a nielen Bruselu…) nebol vyvíjaný tlak na rodové scitlivovanie po vzore Západu, kde už človek pomaly nebude vedieť, kto je chlap a kto je žena, nebolo by ani toto referendum potrebné.
Kto bol teda na počiatku a hlavnou príčinou toho, že sa niektorí občania dobrovoľne rozhodli v mene záchrany tradičnej rodiny (otec, mama a deti) zorganizovať referendum?
Neboli to práve politici, ktorí sa túto „agendu bezpohlavnosti“ postupne pokúšajú pretlačiť na pokyn „zvonku“ aj do legislatívy SR? Neboli nepriamym štartérom tohto referenda aj tí, ktorí sa teraz tešia z jeho neplatnosti, pretože pre nich rodina už nie je výhradne otec, mama a deti, ale „rodič 1“, „rodič 2“ (možno v budúcnosti aj rodič 3, apod.) a deti, samozrejme skoro bez výnimky – cudzie?
Nikto neberie radosť komunite LGBTI z výsledkov referenda, z ich hľadiska je to naozaj víťazstvo, lebo referendum je politicky neplatné – bez ohľadu na to, koľko ľudí zaškrtlo v troch otázkach odpovede ÁNO. Legislatívne víťazstvo.
Išlo tu predsa o neúčasť, nie o vyjadrenie svojho názoru a presvedčenia ÁNO – NIE. Je to čestné a morálne? Na to nech si každý odpovie sám.
Avšak oveľa viac zarážajúce, než názory komunity LGBTI, sú verejné prejavy tzv. odborníkov alebo dokonca volených politikov, ktorí s radosťou oznamujú svetu, že obyvatelia Slovenska neúčasťou na referende dokázali, že sú naklonení rodovému scitlivovaniu po vzore Západu a odkláňajú sa od tradičného zakonzervovaného pohľadu na rodinu.
Keby sme túto istú metódu vyhodnocovania použili pre voľby do europarlamentu, mohli by sme povedať, že skoro 87 % oprávnených slovenských voličov bolo minulý rok proti zvoleniu tých trinástich slovenských europoslancov, a tí vôbec nemali prevziať mandáty.
Renomovaná slovenská sociologička 9. 2. 2015 v poludňajšej diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase prehlásila, že účasť a výsledky referenda o rodine sú pre jeho organizátorov debakel.
Takže milión voličov, ktorý prišiel na referendum je debakel, ale štvrtina milióna, ktorá prišla na voľby do europarlamentu je v poriadku?
Málokto z týchto účelových odborníkov spomenie krutú realitu dnešných dní, že drvivá väčšina obyvateľstva SR je po 25-tich rokoch bačovania západnej demokracie u nás úplne zdecimovaná, ekonomicky zotročená, znechutená a apatická voči akýmkoľvek verejným volebným aktom, ktoré zatiaľ nepriniesli žiadny viditeľný obrat k sľubovanej vyššej životnej úrovni obyvateľstva.
Aby prišlo k volebným urnám viac než 50 % oprávnených voličov, to už musí byť mimoriadne obrovská a masívna predvolebná kampaň s veľkými, často zavádzajúcimi a nesplnenými sľubmi kandidátov alebo politických strán.
Najobjektívnejšie čísla v referende by boli vtedy, keby žiadne kvórum nebolo, pretože všetci, ktorým by nejakým spôsobom záležalo na výsledku referenda, by museli vyzvať tých svojich, aby išli zaškrtnúť ÁNO alebo NIE. Až potom po odrátaní ÁNO a NIE by zostali tí, ktorí neprišli.
Za takýchto podmienok by všetci zistili, na ktorej strane sú vlastne Slováci a hlavne by sa ukázal počet tých, ktorí sú ľahostajní k spoločenskému dianiu a je im tu už všetko jedno.