Registrované partnerstvá, adopcie a salámová metóda

Add Comment

Česká republika schválila osobitný zákon o registrovaných partnerstvách už v roku 2006. Pred jeho prijatím a po ňom sa LGBTI aktivisti zaviazali, že svoje požiadavky nad rámec prijatého zákona stupňovať nebudú… Zákon o registrovanom partnerstve – č. 115/2006 Sb. v § 13 obsahuje klauzulu o nemožnosti osvojenia si (adopcie) dieťaťa. Dnes, po desiatich rokoch, sa situácia a okolnosti zmenili…

Pozrite si reláciu na ČT24 „Adopce dětí homosexuálními páry, Host: Zdeněk Sloboda“: http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/11412378947-90-ct24/216411058130317.

V Česku aktuálne prebieha „celospoločenská diskusia“ o adopciách detí rovnako pohlavnými, už registrovanými pármi, z dielne Jiřího Dienstbiera (ministra pre ľudské práva a legislatívu za ČSSD), Jiřího Pelikána (ministra spravodlivosti  za ANO), so silnou podporou českej ombudsmanky Anny Šabatovej a najmä LGBTI aktivistov a neomarxistických (neoľavicových) mimovládok tretieho sektora.

Návrh zákona nemá podporu konzervatívnej časti politického spektra. Je aktuálne v pripomienkovom konaní ostatných ministerstiev.

A teraz spozornejte dvojnásobne: Dikcia v súčasnosti platného zákona by mohla byť vnímaná pred ústavným súdom, ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (kvôli Medzinárodnému dohovoru o ľudských právach) a Európskou chartou práv (2009) ako protiústavná a diskriminačná voči registrovaným párom rovnakého pohlavia. Ibaže: To predsa spracovatelia zákona museli a mali (ako odborníci na ľudské práva a ústavné i európske právo) vedieť a predvídať už vopred. Nevedeli?!

Ak som o dôsledkoch ľudsko-právnej dikcie českého zákona vedel ja, prednostne to mali vedieť tí, ktorí sa vydávajú za odborníkov a kvalifikovaných expertov na ľudské práva, ústavné a európske právo. Ibaže, mám dôvodné podozrenie, že vo veci českých registrovaných partnerstiev to predkladatelia zákona veľmi dobre vedeli…

A zákon o RP Česi schválili tak, ako ho schválili, aj s ľudsko-právne a ústavno-právne scestnou vetou a lapsusom: zmienkou o zákaze adopcií. Presne vedeli, že zákon budú musieť neskôr otvárať, lebo salámovú metódu aktivistom umožnil sám zákon o registrovaných partnerstvách.

Preklad do zrozumiteľnej slovenčiny: Ak neexistuje právo, teda, takéto právo ústava ani právny poriadok nepoznajú, neexistuje ani právny nárok na takéto (neexistujúce) právo.

Ibaže: Zákon o registrovaných partnerstvách posunul inštitút registrovaných partnerstiev do režimu rovnosti práv pre všetky typy a charakter registrovaných partnerstiev, teda, na toto akcesorické právo majú obligatórny nárok už v možnosti aj homosexuálne a lesbické osoby, žijúce v rovnako pohlavných pároch, vydávajúcich a označujúcich sa za rodinu.

V stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová, sa uvádza, že ESĽP posudzoval prípad Oliari a ďalší proti Taliansku. Sťažovateľmi boli tri homosexuálne páry, ktoré namietali, že podľa talianskeho práva nemali možnosť uzavrieť manželstvo alebo vstúpiť do iného typu civilného zväzku a že boli diskriminované na základe ich sexuálnej orientácie.

Vo veci troch talianskych homosexuálnych párov predbežne ESĽP rozhodol takto: http://domov.sme.sk/c/7926277/pirosikova-rozsudok-eslp-o-homosexualnych-partnerstvach-nas-zatial-nezavazuje.html

Judikatúra nálezu ESĽP: „ESĽP v rozsudku konštatoval, že talianska právna úprava v súčasnosti neposkytuje dostatočnú právnu ochranu dvojiciam rovnakého pohlavia. Uviedol, že medzi sociálnou realitou sťažovateľov, ktorí v Taliansku väčšinou otvorene žijú vo vzťahoch a ich právnou situáciou je rozdiel, keďže ich vzťahy nie sú žiadnym spôsobom uznané.“

Rozsudok ESĽP nie je pre Slovensko ako samostatný a suverénny štát vo veciach vnútorného právneho poriadku (ústava, zákony a príslušenstvo) záväzný, ak tento poriadok nie je subsidiárne podradený rozhodnutiam Európskeho parlamentu a Rady Európy. V otázkach ľudských práv (nie základných a neodňateľných) ale ostatných (akcesorických), je na suverénnom Slovensku, ako si túto legislatívu samo upraví.

Z nasledovného článku citujem: „Súd zverejnil rozhodnutie v prípade Oliari verzus Taliansko. Tri páry rovnakého pohlavia zažalovali svoju domovskú krajinu za to, že im neumožnila prístup k žiadnej forme právneho uznania ich partnerstiev. Odvolali sa pri tom na článok osem Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Súd dal gejom za pravdu.“ (Márica Pirošíková, zástupkyňa Slovenska pred ESĽP v Štrasburgu)

Čítajte viac: http://domov.sme.sk/c/7925238/sud-v-strasburgu-posmelil-nasich-gejov.html#ixzz43QcCMXoA

Všimnite tamtiež: Naši aktivisti rozsudok vzťahujú aj na Slovensko. „Oddnes je jasné, že Slovensko porušuje Európsky dohovor, ku ktorému sa prihlásilo ešte v roku svojho vzniku,“ reagovala platforma Životné partnerstvo. Upozornila aj na to, že súd píše, že uzákonenie partnerstiev homosexuálov je trendom v európskych krajinách.“

Rozsudok zo Štrasburgu prišiel v čase, keď sa 38 slovenských mimovládnych organizácií snaží presadiť inštitút životných partnerstiev.

Pozor! Všimnite, že (!): „uzákonenie partnerstiev homosexuálov je európskym TRENDOM“ Teda, v tvorbe ľudsko-právnej legislatívy je vraj sa treba opierať o tzv. európske trendy… Áno, tieto trendy boli minulý rok  pre celú úniu (USA) celoplošne nariadené Najvyšším súdom USA (!): http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/359725-najvyssi-sud-usa-kazdy-stat-unie-musi-povolit-manzelstva-homosexualov/

Ten tak rozhodol vlastne v opore o nič, iba o svoj „trendizmus“ a „súdny aktivizmus“. Platí to aj v prípade vyššie zmieneného trendistického a súdno-aktivistického rozsudku ESĽP. K súdnemu aktivizmu: ide o tvorbu precedensov (druh nadpráce). Od súdneho aktivizmu sa odvíja súdny trendizmus. Jedno aj druhé sa začína na seba nabaľovať ako snehová guľa…

Stručne k ľudským právam a ich deleniu: Poznáme a odlišujeme dve skupiny ľudských práv (a práv)
a/ základné, neodňateľné a univerzálne ľudské práva ako napr.: „Každá ľudská bytosť má neodňateľné základné ľudské právo na život a jeho ochranu od počatia po prirodzenú smrť.“,
b/ akcesorické (vedľajšie, doplnkové, obligatórne), ktoré ľudská bytosť nadobúda v možnosti a zo zákona vekom, postavením a po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak takéto právo a zákon štát pozná, teda také právo existuje a bolo zákonom prijaté.

Registrované partnerstvo (alebo inštitút životných partnerstiev) ako zákon slovenský právny poriadok nepozná. Pozná manželstvo ako ústavou a zákonom o rodine definovaný zväzok muža a ženy, hodný ochrany a podpory spoločnosti.

Ak Slovensko prijme osobitným zákonom akúkoľvek formu registrovaných partnerstiev alebo „životných partnerstiev“ (eufemizmus toho istého), automaticky sa dostane do režimu a jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskeho súdneho dvora v Haagu!

V znení ústavného: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ je sporný výrok v časti ideológia. V prípade LGBTI aktivizmu, existencie a činnosti ľudsko-právnych mimovládok,  ide o presadzovanie a uvádzanie do života sociálnej filozofie a ideológie neomarxizmu. Odborníci na ústavné právo a politici by sa od tejto ideológie mali dištancovať. Táto ideológia je nebezpečnejšia, agresívnejšia než všetko to, čo je na adresu politických strán a hnutí v Európe i na Slovensku, orwellovským jazykom nálepkované značkou údajného extrémizmu, nacizmu a fašizmu…

Slovensko nepozná inštitút registrovaných partnerstiev ani „životných partnerstiev“, je doň ale tlačené zvonka a zvnútra ľudsko-právnymi mimovládkami najmä: Inštitútom ľudských práv, Inakosťou – LGBTI Slovakia a Životnými partnerstvami.

Po ich neúspechu vo vzťahu k definícii manželstva Ústavou SR, ktorá manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, budú pokračovať podľa hesla: „Keď neprší, aspoň kvapká…“ a znova otvoria svoju agendu registrovaných partnerstiev.

Vlastne „vykopávajú“ už dávno otvorené dvere, pretože: Platný občiansky zákonník a zákon o notároch im umožňuje partnerskú zmluvu aj s príslušenstvom uzavrieť na notárskom úrade a takýto dokument sa stane verejnou listinou, záväznou pre všetky zmluvou ošetrené oblasti ich ekonomického, sociálneho a „rodinného“ (právo na súkromie) života. Možno bude dobré otvoriť občiansky zákonník a upraviť jeho sporné časti. To je asi tak všetko.

Ibaže, ONI toto nechcú, lebo vedome a úmyselne sa chcú a „potrebujú“ dostať do ľudsko-právneho režimu registrovaného (životného) partnerstva, ktoré im umožní ľudsko-právnu ochranu v jurisdikcii ESĽP, Veľkej poroty a Európskeho súdneho dvora. A najmä, ľahšiu cestu k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia. Automatické a bezvýhradné právo na adopcie vždy a pre každého ale neexistuje. Lebo adopcie nie sú základným ľudským právom.

Apelujem na váš zdravý rozum, gramotnosť (poučenie z “vývoja” pred februárovým referendom 2015, kedy väčšina, najmä nehlasujúcich, bola mediálne zmanipulovaná “odborníkmi”): Nespite a konečne sa prebuďte! Ide o jeden z posledných budíčkov pred polnocou a definitívnou tmou spoločnosti. Lebo o 5 minút dvanásť už dávno bolo…

Juraj Režo
Ako a eko ďalej? Okrídlené „Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ je nenaplnená hypotéza „Veľkého Novembra“. Lož je rýchlejšia, pravda ju spravidla stíha pomalšie. Pravda je pravda, lož je lož. Nič medzitým. Pod pätou pravdy klíči pochybnosť. Liberálna demokracia je dvojhlavá hydra, lož sprava i zľava. Obe produkujú zlo. Na ceste k tretej totalite. Anonymná a netransparentná demokracia spochybňuje samú seba ako demokraciu.
Hypotéza: Ideálna agora (nie matrix) pozná osobné súkromie ale nepozná anonymitu vo verejnom priestore v záujme agory. Chcem veriť, že spoločnosť je tehotná zmenou, ak platí, že žena nemôže byť len trochu a iba kde-tu tehotná. Ak sa sama, ktorá je ovládaná zlom, nebude zmene brániť, lebo, mnohí ľudia robia všetko preto, len aby sa vyhli sami sebe... Verím, že zmena systému je možná bez násilia, bez jedinej kvapky krvi, mierovou a pokojnou cestou. Bez majdanizácie Slovenska. Krvavých revolúcií bolo viac, než dosť, a všetky sa vzájomne požrali.
Naša „nežná“ potrebuje reparát. Už 26 rokov... Ukradli nám ju. Nechali sme si... Som ideologický, politický a náboženský abstinent. Nevolič už od prvého kola prezidentských volieb. Svoje ostatné ľudské a občianske práva si ale nenechám vziať. Relatívne slobodný a nezávislý, aj preto, čas od času cestujúci bloger. :-)

Pridaj komentár

  & Časopis