Registrované partnerstvá, adopcie a salámová metóda

· Čas čítania: 8 min.

Česká republika schválila osobitný zákon o registrovaných partnerstvách už v roku 2006. Pred jeho prijatím a po ňom sa LGBTI aktivisti zaviazali, že svoje požiadavky nad rámec prijatého zákona stupňovať nebudú… Zákon o registrovanom partnerstve – č. 115/2006 Sb. v § 13 obsahuje klauzulu o nemožnosti osvojenia si (adopcie) dieťaťa. Dnes, po desiatich rokoch, sa situácia a okolnosti zmenili…

Pozrite si reláciu na ČT24 „Adopce dětí homosexuálními páry, Host: Zdeněk Sloboda“: http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/11412378947-90-ct24/216411058130317.

V Česku aktuálne prebieha „celospoločenská diskusia“ o adopciách detí rovnako pohlavnými, už registrovanými pármi, z dielne Jiřího Dienstbiera (ministra pre ľudské práva a legislatívu za ČSSD), Jiřího Pelikána (ministra spravodlivosti  za ANO), so silnou podporou českej ombudsmanky Anny Šabatovej a najmä LGBTI aktivistov a neomarxistických (neoľavicových) mimovládok tretieho sektora.

Návrh zákona nemá podporu konzervatívnej časti politického spektra. Je aktuálne v pripomienkovom konaní ostatných ministerstiev.

A teraz spozornejte dvojnásobne: Dikcia v súčasnosti platného zákona by mohla byť vnímaná pred ústavným súdom, ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (kvôli Medzinárodnému dohovoru o ľudských právach) a Európskou chartou práv (2009) ako protiústavná a diskriminačná voči registrovaným párom rovnakého pohlavia. Ibaže: To predsa spracovatelia zákona museli a mali (ako odborníci na ľudské práva a ústavné i európske právo) vedieť a predvídať už vopred. Nevedeli?!

Ak som o dôsledkoch ľudsko-právnej dikcie českého zákona vedel ja, prednostne to mali vedieť tí, ktorí sa vydávajú za odborníkov a kvalifikovaných expertov na ľudské práva, ústavné a európske právo. Ibaže, mám dôvodné podozrenie, že vo veci českých registrovaných partnerstiev to predkladatelia zákona veľmi dobre vedeli…

A zákon o RP Česi schválili tak, ako ho schválili, aj s ľudsko-právne a ústavno-právne scestnou vetou a lapsusom: zmienkou o zákaze adopcií. Presne vedeli, že zákon budú musieť neskôr otvárať, lebo salámovú metódu aktivistom umožnil sám zákon o registrovaných partnerstvách.

Preklad do zrozumiteľnej slovenčiny: Ak neexistuje právo, teda, takéto právo ústava ani právny poriadok nepoznajú, neexistuje ani právny nárok na takéto (neexistujúce) právo.

Ibaže: Zákon o registrovaných partnerstvách posunul inštitút registrovaných partnerstiev do režimu rovnosti práv pre všetky typy a charakter registrovaných partnerstiev, teda, na toto akcesorické právo majú obligatórny nárok už v možnosti aj homosexuálne a lesbické osoby, žijúce v rovnako pohlavných pároch, vydávajúcich a označujúcich sa za rodinu.

V stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová, sa uvádza, že ESĽP posudzoval prípad Oliari a ďalší proti Taliansku. Sťažovateľmi boli tri homosexuálne páry, ktoré namietali, že podľa talianskeho práva nemali možnosť uzavrieť manželstvo alebo vstúpiť do iného typu civilného zväzku a že boli diskriminované na základe ich sexuálnej orientácie.

Vo veci troch talianskych homosexuálnych párov predbežne ESĽP rozhodol takto: http://domov.sme.sk/c/7926277/pirosikova-rozsudok-eslp-o-homosexualnych-partnerstvach-nas-zatial-nezavazuje.html

Judikatúra nálezu ESĽP: „ESĽP v rozsudku konštatoval, že talianska právna úprava v súčasnosti neposkytuje dostatočnú právnu ochranu dvojiciam rovnakého pohlavia. Uviedol, že medzi sociálnou realitou sťažovateľov, ktorí v Taliansku väčšinou otvorene žijú vo vzťahoch a ich právnou situáciou je rozdiel, keďže ich vzťahy nie sú žiadnym spôsobom uznané.“

Rozsudok ESĽP nie je pre Slovensko ako samostatný a suverénny štát vo veciach vnútorného právneho poriadku (ústava, zákony a príslušenstvo) záväzný, ak tento poriadok nie je subsidiárne podradený rozhodnutiam Európskeho parlamentu a Rady Európy. V otázkach ľudských práv (nie základných a neodňateľných) ale ostatných (akcesorických), je na suverénnom Slovensku, ako si túto legislatívu samo upraví.

Z nasledovného článku citujem: „Súd zverejnil rozhodnutie v prípade Oliari verzus Taliansko. Tri páry rovnakého pohlavia zažalovali svoju domovskú krajinu za to, že im neumožnila prístup k žiadnej forme právneho uznania ich partnerstiev. Odvolali sa pri tom na článok osem Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Súd dal gejom za pravdu.“ (Márica Pirošíková, zástupkyňa Slovenska pred ESĽP v Štrasburgu)

Čítajte viac: http://domov.sme.sk/c/7925238/sud-v-strasburgu-posmelil-nasich-gejov.html#ixzz43QcCMXoA

Všimnite tamtiež: Naši aktivisti rozsudok vzťahujú aj na Slovensko. „Oddnes je jasné, že Slovensko porušuje Európsky dohovor, ku ktorému sa prihlásilo ešte v roku svojho vzniku,“ reagovala platforma Životné partnerstvo. Upozornila aj na to, že súd píše, že uzákonenie partnerstiev homosexuálov je trendom v európskych krajinách.“

Rozsudok zo Štrasburgu prišiel v čase, keď sa 38 slovenských mimovládnych organizácií snaží presadiť inštitút životných partnerstiev.

Pozor! Všimnite, že (!): „uzákonenie partnerstiev homosexuálov je európskym TRENDOM“ Teda, v tvorbe ľudsko-právnej legislatívy je vraj sa treba opierať o tzv. európske trendy… Áno, tieto trendy boli minulý rok  pre celú úniu (USA) celoplošne nariadené Najvyšším súdom USA (!): http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/359725-najvyssi-sud-usa-kazdy-stat-unie-musi-povolit-manzelstva-homosexualov/

Ten tak rozhodol vlastne v opore o nič, iba o svoj „trendizmus“ a „súdny aktivizmus“. Platí to aj v prípade vyššie zmieneného trendistického a súdno-aktivistického rozsudku ESĽP. K súdnemu aktivizmu: ide o tvorbu precedensov (druh nadpráce). Od súdneho aktivizmu sa odvíja súdny trendizmus. Jedno aj druhé sa začína na seba nabaľovať ako snehová guľa…

Stručne k ľudským právam a ich deleniu: Poznáme a odlišujeme dve skupiny ľudských práv (a práv)
a/ základné, neodňateľné a univerzálne ľudské práva ako napr.: „Každá ľudská bytosť má neodňateľné základné ľudské právo na život a jeho ochranu od počatia po prirodzenú smrť.“,
b/ akcesorické (vedľajšie, doplnkové, obligatórne), ktoré ľudská bytosť nadobúda v možnosti a zo zákona vekom, postavením a po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak takéto právo a zákon štát pozná, teda také právo existuje a bolo zákonom prijaté.

Registrované partnerstvo (alebo inštitút životných partnerstiev) ako zákon slovenský právny poriadok nepozná. Pozná manželstvo ako ústavou a zákonom o rodine definovaný zväzok muža a ženy, hodný ochrany a podpory spoločnosti.

Ak Slovensko prijme osobitným zákonom akúkoľvek formu registrovaných partnerstiev alebo „životných partnerstiev“ (eufemizmus toho istého), automaticky sa dostane do režimu a jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskeho súdneho dvora v Haagu!

V znení ústavného: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ je sporný výrok v časti ideológia. V prípade LGBTI aktivizmu, existencie a činnosti ľudsko-právnych mimovládok,  ide o presadzovanie a uvádzanie do života sociálnej filozofie a ideológie neomarxizmu. Odborníci na ústavné právo a politici by sa od tejto ideológie mali dištancovať. Táto ideológia je nebezpečnejšia, agresívnejšia než všetko to, čo je na adresu politických strán a hnutí v Európe i na Slovensku, orwellovským jazykom nálepkované značkou údajného extrémizmu, nacizmu a fašizmu…

Slovensko nepozná inštitút registrovaných partnerstiev ani „životných partnerstiev“, je doň ale tlačené zvonka a zvnútra ľudsko-právnymi mimovládkami najmä: Inštitútom ľudských práv, Inakosťou – LGBTI Slovakia a Životnými partnerstvami.

Po ich neúspechu vo vzťahu k definícii manželstva Ústavou SR, ktorá manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, budú pokračovať podľa hesla: „Keď neprší, aspoň kvapká…“ a znova otvoria svoju agendu registrovaných partnerstiev.

Vlastne „vykopávajú“ už dávno otvorené dvere, pretože: Platný občiansky zákonník a zákon o notároch im umožňuje partnerskú zmluvu aj s príslušenstvom uzavrieť na notárskom úrade a takýto dokument sa stane verejnou listinou, záväznou pre všetky zmluvou ošetrené oblasti ich ekonomického, sociálneho a „rodinného“ (právo na súkromie) života. Možno bude dobré otvoriť občiansky zákonník a upraviť jeho sporné časti. To je asi tak všetko.

Ibaže, ONI toto nechcú, lebo vedome a úmyselne sa chcú a „potrebujú“ dostať do ľudsko-právneho režimu registrovaného (životného) partnerstva, ktoré im umožní ľudsko-právnu ochranu v jurisdikcii ESĽP, Veľkej poroty a Európskeho súdneho dvora. A najmä, ľahšiu cestu k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia. Automatické a bezvýhradné právo na adopcie vždy a pre každého ale neexistuje. Lebo adopcie nie sú základným ľudským právom.

Apelujem na váš zdravý rozum, gramotnosť (poučenie z “vývoja” pred februárovým referendom 2015, kedy väčšina, najmä nehlasujúcich, bola mediálne zmanipulovaná “odborníkmi”): Nespite a konečne sa prebuďte! Ide o jeden z posledných budíčkov pred polnocou a definitívnou tmou spoločnosti. Lebo o 5 minút dvanásť už dávno bolo…

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár