Remešský evanjeliár (niekedy nazývaný aj Remešský kódex, Remešská biblia, Remešské evanjelium, francúzsky aj Texte du sacre) sa skladá z dvoch častí, pričom obsahuje 47 pergamenových listov. Staršia časť, ktorá je napísaná v cyrilike a má 16 listov, pochádza z 11. storočia. Druhá časť obsahuje 31 dvojstrán písaných novšou, takzvanou hranatou či chorvátskou hlaholikou a vznikla okolo roku 1395 pravdepodobne v kláštore Emauzy v Prahe. Text napísaný cyrilikou obsahuje textové úryvky evanjelií Nového zákona, ktoré sa čítali počas liturgie od 27. októbra do 1. marca podľa gréckoortodoxného rítu. Listy napísané hlaholikou sa čítali počas liturgie od Kvetnej nedele do Zvestovania Pána (25. marec) podľa rímskokatolíckeho rítu. Dnes je rukopis uložený v Bibliothèque municipale v Reimse (historický slovenský názov Remeš, odtiaľ názov evanjeliára) pod značkou Ms 255. Podľa https://web.archive.org/web/20080302220045/http://vedomosti.meparh.ru/2007_1_2/5.htm existuje niekoľko verzií pôvodu prvej časti tohto evanjeliára. Podľa najautoritatívnejšieho z nich vznikol rukopis v škole kopistov v knižnici veľkokniežaťa Jaroslava Múdreho (1019 – 1054) a je prepisom starého bulharského evanjelia z 10. (11.) storočia napísaného cyrilikou. Tento rukopis nezotrval v knižnici kniežaťa Jaroslava dlho. V roku 1048 prišli do Kyjeva veľvyslanci francúzskeho kráľa Henricha I. so žiadosťou získať súhlas na sobáš svojho kráľa s jednou z dcér Jaroslava a jeho druhej manželky Ireny, a to princeznej Anny. Rodina veľkokniežaťa súhlas udelila a budúca nevesta francúzskeho kráľa odišla do Francúzska cez mestá Krakov, Prahu a Regensburg. Dňa 4. augusta (podľa iných zdrojov 14. mája) 1049 sa v starobylom hlavnom meste Francúzska Remeš (Reims) v tamojšej katedrále na sviatok Najsvätejšej Trojice Anna Jaroslavna vydala za Henricha I. Sobášil ich remešský arcibiskup Guy de Chatillon. Medzi darmi, ktoré Anna priniesla do Francúzska, bola aj prvá časť evanjelia. Rukopis tu zostal a zároveň dostal meno Remešský evanjeliár. Odvtedy skladali francúzski králi po nástupe na trón na toto evanjelium prísahu. Prvým z nich bol syn Henricha a Anny Filip I. Táto tradícia prerušovane pretrvávala a udržiavala sa až do polovice 18. storočia do besnenia „Francúzskej revolúcie“.
Postupom času sa objavila druhá verzia pôvodu Remešského evanjeliára. Podľa nej prvú časť zostavil sv. Prokop Český (asi 985 – 1052), zakladateľ a prvý opát Sázavského kláštora v Čechách. Tento svätec podľa legendy usilovne pracoval na šírení slovanskej kultúry a písania v Čechách. Liturgiu slúžil podľa rímskokatolíckeho obradu, ale v cirkevnej slovančine, začo bol následne prenasledovaný.
V roku 1347 cisár Karol IV. založil v Prahe na počesť svätých Cyrila a Metoda, Vojtecha a Prokopa zo Sázavy i blahoslaveného Hieronyma (ktorý bol v tom čase považovaný za prekladateľa Biblie z hebrejčiny do slovanského jazyka) kláštor Emauzy s tým, aby sa všetky bohoslužby v ňom vykonávali len v slovanskom jazyku, ako to v slovanských krajinách povolil pápež Klement IV. (1265 – 1268). Cisár zároveň povolal viesť bohoslužby benediktínskych mníchov z Dalmácie (dnešné Chorvátsko). Kráľovský ktitor sa staral o vylepšenie svojho kláštora a vo Francúzsku cisárovi zaobstaral prvú časť evanjelia z Remeša, pretože mu bolo povedané o tradícii, podľa ktorej ju napísal sám sv. Prokop Český. Tento rukopis bol považovaný za vzácny poklad, pretože v tom čase malo v západnej cirkvi len málo ľudí možnosť počuť Božie slovo vo svojom rodnom jazyku. Mnísi kláštora doplnili prvú časť nedeľnými čítaniami Nového zákona (ako je spomenuté vyššie) podľa rímskokatolíckeho rítu.
AUTOR: Ján Lakota
