Plných sedem desaťročí reprezentovala britskú monarchiu navonok panovníčka Alžbeta II. a popri nej pätnásť premiérov a premiérok, ktorí počas jej panovania riadili Her Majesty’s Government, t. j. vládu jej Veličenstva. Od začiatku septembra 2022 si svet začína zvykať na nového britského kráľa a od konca októbra na nového predsedu vlády, či skôr dohliadača nad zavádzaním Nového normálu. Vizuálne sa Karol III. a Rishi Sunak, syn prisťahovalcov s koreňmi v horúcej Indii, javia ako dve krajne odlišné bytosti. Napriek rozdielom vo farbe pleti a v rodovej línii ich spája čosi nesmierne dôležité: súznenie s učením Klausa Schwaba, novodobého proroka transhumanistických civilizačných premien.
NÁSTUP TECHNOKRATOV
Dynamický 42-ročný Sunak poskytuje Svetovému hospodárskemu fóru, ktoré dvakrát tak starý Schwab riadi už vyše pol storočia, pevnejšiu záruku, že Veľká transformácia sa vydarí, než nový, ale kognitívne ochabujúci kráľ. 74-ročný Karol III. sa vypracoval počas dlhého čakania na uvoľnenie trónu na akéhosi patróna spoločensko-politického marketingu Zelenej agendy. Nie je však vzdelanostne podkutý v príslušných prírodovedných odboroch, a preto sa len kĺže po povrchu. Jeho hlavnou slabinou v tretej dekáde 21. storočia je neschopnosť orientovať sa vo sfére informačných technológií na úrovni ich konceptuálneho riadenia. Rovnakými diletantmi boli všetci ministerskí predsedovia, ktorí úradovali za ostatných tridsaťdva rokov na Downing street 10.
Príprave biodigitálnej totality sa zato rozumela po odbornej stránke Margaret Thatcherová, ktorá vyštudovala chémiu, a to nie hocikde, ale v Oxforde. Vo svojej dizertačnej práci sa venovala štruktúre antibiotika gramicidínu. Zreteľne chápala, ako hlboko a dôkladne prenikne digitalizácia do všetkých sfér spoločenského a hospodárskeho života. Bolo jej nad slnko jasné, ako dramaticky sa urýchli vývoj vedy a priemyslu neustálym znásobovaním výkonnostných kapacít výpočtovej techniky. Napriek tomu dopustila ako viacnásobná šéfka britskej exekutívy (od začiatku mája 1979 do konca novembra 1990), aby štát odovzdal kľúč od takejto Pandorinej skrinky korporátnemu sektoru. 80. roky 20. storočia predstavovali dekádu vytláčania demokracie technokraciou, a to nielen v thatcherovskom Albióne. Primát v komercializácii informačných technológií držala začiatkom 80. rokov Kalifornia, ale angloamerický „vizionársky kapitál“ usmerňoval jej vývoj a zakladal liahne budúcej technokracie aj v ďalekej Indii.
Tým sa dostávame k osobe istého Narayana Murthyho a ku skupine mladých indických elektroinžinierov a programátorov, ktorí sa pokúšali v tom období využívať výdobytky výpočtovej techniky, podobne ako ich rovesníci v Kalifornii, podnikateľským spôsobom. Indické technické školstvo poskytovalo tranasnacionálnemu kapitálu hojnosť anglickojazyčných absolventov využiteľných pod angloamerickým vedením vo všetkých kútoch sveta. Vyberaní boli takí, ktorí preukazovali schopnosť uvažovať globálne a nadchýnať sa úchvatnými možnosťami digitálneho spájania a prepájania všetkých krajín a svetadielov.
MOCNÁ RODINA MURTHYOVCOV
V dôsledku prežívania odvekého kastového spoločenského systému, ktorý nezanikol ani po založení republiky v roku 1947, tvorili mladú a rozhľadenú technickú inteligenciu predovšetkým príslušníci brahmanských rodín. Nagavara Ramarao Narayana Murthy, potomok jednej z takých, sa narodil 21. augusta 1946 v meste Sidlaghatta, situovanom v dnešnom štáte Karnátaka, ktorý leží na juhozápade Indie. Z iného mesta tohto štátu pochádza Sutha Murtyová, narodená 19. augusta 1951. Jej rodičia patrili do rovnakej brahmanskej podkasty Dešastha. Jej otec bol chirurg a matka učiteľka. Nechali ju vybrať si študijný odbor a po jeho absolvovaní sa stala prvou elektroinžinierkou, ktorú zamestnala automobilka TATA Engineering and Locomotive Company (TELCO). Nevyhla sa tým pozornosti investorských skupín z USA, obzvlášť keď sa zoznámila a neskôr zosobášila s Narayanom Murthym.
Pre mladý manželský pár, ktorému sa v apríli 1980 narodila dcéra Akšata, bol kľúčovým nasledujúci rok, keď sa zoskupili s inými manželskými inžinierskymi pármi do voľného tvorivého združenia. Hýrilo nápadmi, rozbiehalo drobné podnikateľské projekty, ponúkalo svoje služby doma i v zahraničí, až raz zaklopali na tie správne dvere. Tak to vtedy vnímali oni. Každopádne sa začala od toho okamihu písať a prepisovať legenda o vzniku spoločnosti Infosys, úzko spätej so životnou dráhou súčasného britského premiéra Rishiho Sunaka. Korporátna mienkotvorba totiž vytvorila legendu podľa americkej šablóny. Opisuje siedmych mladých geniálnych programátorov, ktorí si vraj požičali drobné čiastky od svojich manželiek, aby zložili základný kapitál v prepočtovej hodnote 250 dolárov na založenie softvérovej firmy Infosys. Primus inter pares, čiže prvým medzi rovným siedmymi spoluzakladateľmi spoločnosti a prvým jej šéfom sa stal Narayana Murthy, budúci svokor Rishiho.
AUTOR: Patrik Sloboda
