„VEĽMI SI VÁŽÍM OSOBNÚ ANGAŽOVANOSŤ PANI PREDSEDNÍČKY METSOLOVEJ PRI PODPORE UKRAJINY A JEJ NEOCHVEJNEHO ODHODLANIA CHRÁNIŤ ĽUDÍ A PRESAZDOVAŤ NÁŠ EURÓPSKY SPÔSOB ŽIVOTA,“ NAPÍSAL VOLODYMYR ZELENSKYJ 16. JÚLA V GRATULAČNOM POSOLSTVE K ZNOVUZVOLENIU ROBERTY METSOLOVEJ ZA PREDSEDNÍČKU EURÓPSKEHO PARLAMENTU. NAD CHÁPANÍM POJMU NÁŠ EURÓPSKY SPÔSOB ŽIVOTA SA MOŽNO ADRESÁTKA TOHTO POSOLSTVA ÚTRPNE UŠKRNULA, NO INÝM, KTORÍ HO ČÍTALI NA ZELENSKÉHO ÚČTE NA SOCIÁLNEJ SIETI X, NEPRIPADAL AŽ TAKÝ ABSURDNÝ. MILITARIZÁCIA ŽIVOTA V ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE PREBIEHA TAKÝM PRUDKÝM TEMPOM, ŽE NÁŠ DOTERAJŠÍ SPÔSOB ŽIVOTA SA FAKTICKY UKRAJINIZUJE A ZELENSKYJ V PODSTATE SPRÁVNE POCHVÁLIL METSOLOVÚ, ŽE NAD TOUTO DEGRADAČNOU TRANSFORMÁCIOU DRŽÍ NA SVOJOM STARONOVOM POSTE OCHRANNÚ RUKU.
Z PERIFÉRIE DO CENTRA
Frakcia Európskej ľudovej strany by ju nevyzdvihla v novembri 2020 do postavenia podpredsedníčky Európskeho parlamentu pre jej nie už práve najmladší vek, nežné pohlavie a periférnu krajinu pôvodu, keby na to dnes už dáma v strednom veku nebola dávno školená a pripravovaná. Mala vtedy 41 rokov a pochádzala z Malty, štátiku s rozlohu (316 km2) menšou, než má Bratislava (368 km2). Ani jej zvolenie za predsedníčku tohto orgánu nebol 18. januára 2022 darček k jej 43. narodeninám. Bol to skôr úsudok vedenia stajne, v ktorej bola štvrťstoročie šľachtená, že dozrela na zaradenie do prednej pozície v záprahu.
Súostrovná republika Malta je teritóriom, na ktorom sa miešajú už po tisícročia rasovo, etnicky, kultúrne a nábožensky moreplavci, osadníci a kolonisti z Európy, Ázie a Afriky. V dôsledku toho, že mocensky ovládla túto križovatku migračných trás v Stredozemnom mori Európa, ostáva v súčasnosti maltčina jediným latinkou písaným semitským jazykom považovaným z lingvistického a historického hľadiska za nárečie arabčiny. Možno i preto majú mnohé maltské rodiny neprehľadné rodové línie, čo má za následok, že majetnejšie vrstvy ostávajú pre britské koloniálne dedičstvo z rokov 1800 − 1964 dodnes tvrdohlavo anglofilné.
Plné dekolonizačné národnoštátne úsilie si však vyžadovalo výchovu novej generácie priťahovanej silnejším magnetizmom, než bol britský. Príležitosti sa chopil euroBrusel, no nie bez vplyvového odporu Londýna. Ten si chcel udržiavať na Malte (podobne ako na Cypre) vojenské základne, a preto emancipáciu maltského štátu spomaľoval, ako sa len dalo. Malta prešla po osamostatnení v roku 1964 na plnohodnotné republikánske zriadenie až o dekádu neskôr, no ani vtedy nepretrhla všetky väzby na Albión. Ostáva členom (britského) Spoločenstva národov (The Commonwealth) i po vstupe do Európskej únie (2004) a prijatí eura (2008).
Pri takejto chronológii nemuselo byť rodičom Roberty na sklonku 70. rokov jasné, na akú budúcnosť majú svoje deti pripravovať. Osemnásteho januára 1979 sa im nenarodil syn, ale dcéra, ktorú pomenovali Robertou. Jej plné meno znelo v neprechýlenej podobe Roberta Tedesco Triccas. Bola najstaršou z troch sestier a rodičia zverili jej základné a stredoškolské vzdelanie do rúk jezuitov.
Stredná škola sv. Alojza v mestečku Birkurkara mala vysokú úroveň. Nebola priamo viazaná na britský vzdelávací systém a mohla začať orientovať mladú generáciu na klasické európske hodnoty. Tie ostávali navonok kresťanské a konzervatívne, čo poskytovalo architektom tzv. veľkého európskeho integračného projektu možnosť vychovávať si u maltských jezuitov mládež s kresťanskodemokratickou spoločenskou orientáciou. Z takejto bázy vyberali nadnárodní sociálni inžinieri na sklonku 80. rokov už pred pádom železnej opony po celej Európe tvárniteľné ľudské zdroje na potreby chystaného európskeho superštátu.
BUDOVANIE POSTAVENIA
Mládež z územne alebo populačne malých štátnych celkov poskytovala inžinierom ľudských duší pomerne oprávnené nádeje, že sa bude po patričnej paneurópskej indoktrinácii cítiť doma stiesnená a začne sa domáhať búrania hraníc v mene budovania spoločného európskeho domu. Jeho plánovači si potrebovali pripravovať kádrovú základňu pre personálne obsadzovanie riadiacej a správnej mašinérie integrovaného európskeho celku.
Rodičia dospievajúcej Roberty netušili, že ukázala počas stredoškolského štúdia optimálne povahové vlastnosti na zaradenie do užšieho výberu adeptov technokracie, špecializovanej na nastupujúcu éru digitalizácie a automatizácie všetkých sfér života. Neuvedomovali si (a ich dcéra Roberta už vonkoncom nie), že ju selektujú na vyšľachtenie na oduševnenú hlásateľku multikulturalizmu v novom šate. Na rozdiel od dovtedajšieho, v ktorom sa plnohodnotná dvoj-, troj- i viacjazyčnosť a viackultúrnosť vyskytovali v štátnych prostrediach ako Švajčiarsko, Juhoslávia, Československo, Belgicko a Sovietsky zväz, sa mal multikultruralizmus 21. storočia redukovať na čosi rozomleté tak dôkladne, aby jednotlivé zložky zmesi prestali byť rozpoznateľné a životaschopné.
AUTOR: Patrik Sloboda
