Rok protestov vo Francúzsku

· Čas čítania: 3 min.
Str. 55 ROK PROTESTOV VO FRANCÚZSKU

Posledných dvanásť mesiacov znamenalo všeobecné otrasy a masové protesty po celej planéte. Niektoré sa zaoberali známymi témami, iné našli nové dôvody. Čo motivovalo vzbury a občiansku neposlušnosť vo Francúzsku?

Krajiny, ktoré sa snažili zvládnuť ohniská ochorenia Covid-19, rýchlo prepadli globálnym stratégiám tzv. vyrovnávania krivky, zavádzania prísnych ekonomických blokád, povinného spoločenského odstupu a nosenia nepohodlných rúšok. Vlády na celom svete však museli zápasiť s prudkou reakciou skupín obyvateľstva, ktoré reagovali na často nelegálne nariadenia a prísne praktiky režimov. Epicentrom protestu v Európe sa stalo Nemecko so silným hnutím proti lockdownom. Hlavná hybná sila spočinula na bežnom obyvateľstve, nie na extrémistoch a „konšpirátoroch“, ako sa mainstreamové médiá snažili ľudí presvedčiť a odradiť od vzdoru. Občania prišli o svoje základné práva a legitímnou reakciou bol ďalekosiahly fenomén ochrany individuálnych slobôd.

V auguste 2020 sa v celej Európe konali koordinované mítingy. Tlač a médiá sa opäť spontánne postavili na stranu garnitúr a zvýrazňovali sporadické výtržnosti, z ktorých mnohé boli podnietené infiltrovanými policajnými provokatérmi v radoch protestujúcich. Kameru upriamovali na pár chuligánov a viedli diskreditačnú kampaň proti konkrétnym osobám, ktoré označili za fašistov, extrémistov, krajne pravicových atď. Opäť náhodou zabudli povedať, že v Berlíne pochodovalo 40-tisíc a v Paríži dokonca 50-tisíc nespokojných občanov, vrátane rodičov s deťmi a dôchodcov, ktorí si uvedomovali riziko vírusu, ale jednoducho nechceli byť zavretí doma ako v klietke. Medzi heslá pochodov patril koniec vládnym klamstvám, požiadavky na transparentnosť o rizikách očkovania alebo sloboda je viac ako strach. Protesty konkrétne proti rúškam lákali desaťtisíce ľudí v Paríži, Bruseli, Dubline, Madride, Ríme, Rotterdame a Zürichu. Médiá znovu videli len pár desiatok extrémistov. V Spojených štátoch sa demonštrácie spojili so stúpencami prezidenta Donalda Trumpa. Vtedajší líder Bieleho domu upozorňoval na to, že prehnané blokády spoločnosti si vyžiadajú obrovské škody na ekonomike, ktorej oživenie by tak mohlo trvať roky, ak nie dekády. Čas ukáže, kto mal pravdu.

Vraj proti neznášanlivosti

Májové úmrtie 44-ročného Američana Georgea Floyda v Minneapolise vyvolalo vlnu protestov v USA a na celom svete. Videozáznamy svorného bataliónu novinárov a aktivistov ukazovali, ako má Floyd policajtovo koleno na bočnej strane krku. Floyd neskôr zomrel. „Nemôžem dýchať,“ zneli jeho slová a nimi sa inšpirovali aj početné pochody v rôznych regiónoch. Zaujímavosťou je, že organizáciu Black Lives Matter (BLM) a mnoho ďalších, ktoré sprevádzali toto „protirasistické“ hnutie, financujú rovnakí filantropi a nadácie ako organizácie, ktoré protestovali proti vládam po podobných incidentoch aj v iných štátoch.

AUTOR: Ján Horváth

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár