Irán, dlhý tvar Iránska islamská republika, je štát v juhozápadnej Ázii.
Hlavné mesto: Teherán
Počet obyvateľov: 88,55 milióna (2022)
Štátne zriadenie: teokracia, islamská republika, unitárny štát, parlamentarizmus, prezidentská republika
Najvyšší vodca: Mohammad Mochbar – dočasne poverený, do usporiadania prezidentských volieb
Úradný jazyk: perzština
Rozloha: 1 648 000 km²
Kontinent: Ázia
Čo o Iráne možno neviete
- Nachádza sa tu jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na svete Súzy, ktoré má viac ako šesťtisícročnú históriu.
- V krajine je zaznamenaný svetovo najvyšší počet plastických operácií nosa na obyvateľa, vďaka čomu je kozmetická chirurgia prekvapivo bežná.
- Pochváliť sa môže jedným z najstarších monoteistických náboženstiev na svete – zoroastrizmom, ktoré má viac ako 3 500 rokov a ovplyvnilo vývoj ďalších veľkých náboženstiev.
- Iránske mesto Tabríz bolo v 13. storočí hlavným mestom mongolského ílchanátu a slúžilo ako hlavný uzol na Hodvábnej ceste.
- Metropola Iránu Teherán je po Istanbule druhým najväčším mestom v západnej Ázii.
- Iránska kuchyňa je neuveriteľne rozmanitá, pričom každý región sa môže pochváliť vlastnými, odlišnými kulinárskymi tradíciami, napríklad provincia Gílán na severe krajiny pikantnou a aromatickou kuchyňou.
- Irán má jednu z najväčších populácií perzských leopardov na svete, ktoré sú ohrozené a žijú najmä v pohoriach Alborz a Zagros.
- V Iráne sídli jedna z najstarších univerzít na svete – Univerzita Al-Karaouine (University of al-Qarawiyyin) v Kumme (Qom), ktorá bola založená v roku 859 nášho letopočtu.
- Napriek prevládajúcemu vnútrozemskému subtropickému podnebiu s nepravidelným rozdelením zrážok (južná, nížinná časť má tropické podnebie) rastie v krajine viac ako 7 000 druhov rastlín, z ktorých mnohé sú v regióne endemické.
- Krajina má bohatú tradíciu poézie, pričom básnici ako Háfiz a Rúmí sú sú známi svojimi hlbokými lyrickými veršami na celom svete.
- Starobylé mesto Jazd (Yazd) v centrálnom Iráne je známe svojimi unikátnymi veternými vežami, ktoré sa po stáročia využívajú na zabezpečenie prirodzeného vetrania v budovách.
- Irán je jednou z mála krajín na svete, kde počet žien vo vysokoškolskom vzdelávaní prevyšuje počet mužov, pričom na univerzitách je zapísaných viac žien ako mužov.
- Tradičný perzský Nový rok Nourúz sa oslavuje na jarnú rovnodennosť a dodržiava sa už viac ako 3 000 rokov.
- Irán má v porovnaní s ktoroukoľvek inou krajinou na svete najvyšší počet študentiek vzdelávajúcich sa v technických a vedných odboroch na bakalárskej úrovni.
- Iránske mesto Isfahán bolo kedysi jedným z najväčších miest na svete a za vlády dynastie Safíjovcov aj hlavným mestom Perzskej ríše.
- V Iráne sa nachádza jeden z najstarších bazárov na svete – Veľký bazár v Teheráne, ktorý existuje viac ako 200 rokov. Predstavuje viac ako 10 kilometrov labyrintových uličiek a rušných trhových stánkov.
Os zla je výraz používaný bývalým prezidentom USA Georgeom Bushom. Podľa neho zahŕňala štáty, ktoré napomáhajú teroristom a vyrábajú zbrane hromadného ničenia. Bush nimi pôvodne myslel Irak, Irán a KĽDR. Dnes sa za „os zla“ považuje Irán, KĽDR, Rusko a Čína. Prečo? Je to hlavne preto, lebo tieto krajiny „nejdú po ruke“ USA a ich spojencom. Stoja v ceste k ich plánom ovládnuť a podrobiť si celý svet.
Traja členovia redakcie nášho časopisu sa vybrali urobiť rozhovor s veľvyslancom Iránskej islamskej republiky vo Viedni, jeho excelenciou pánom Dr. Bagherom. Takto odpovedal na naše otázky:
Dovoľte mi v úvode prejaviť úprimnú sústrasť iránskemu ľudu a pozostalým po obetiach izraelského útoku na konzulárnu budovu v Damašku. V tejto súvislosti mi dovoľte spýtať sa, ako sa na tento útok pozerá Irán.
Ďakujem za vašu kondolenciu a prejavenú sústrasť. Útok sionistického režimu na diplomatickú budovu Iránu bol jednoznačným porušením medzinárodného práva, obzvlášť Viedenských dohovorov z rokov 1961 a 1963, ako aj Viedenského dohovoru z roku 1973, ktoré sa týkajú prevencie a trestania konania proti osobám s medzinárodnou ochranou vrátane diplomatických osôb. Je potrebné zdôrazniť, že útok bol porušením suverenity a celistvosti Sýrie. Príčinou spáchania tohto činu však bolo zlyhanie a zúfalstvo sionistického režimu na bojisku v Gaze, keď po šiestich mesiacoch páchania ohavných zločinov nedosiahli nič, len vraždili deti a bezbranných obyvateľov a znásilňovali. Vychádzajúc z medzinárodných princípov a práva, si Iránska islamská republika nárokuje právo na odvetu, ale uplatní ho uvážlivo, razantne a autoritatívne, zvažujúc čas, miesto a spôsob reakcie.
Ako sa momentálne darí národnému hospodárstvu Iránu, a to aj vzhľadom na americké sankcie?
V súvislosti s prítomnosťou viacerých politických aktérov v dnešnom svete sú vzťahy medzi krajinami značne rozvinuté, a môžu tak dosiahnuť svoje ciele a uspokojiť potreby občanov prostredníctvom rôznych zdrojov. Využitím základných dôležitých výhod, ktorými Irán disponuje, dokázal zvládnuť dôsledky nehumánnych sankcií Spojených štátov. Hoci spôsobili Iránskej islamskej republike po ekonomickej stránke ťažkosti, vzhľadom na jej špecifickú geopolitickú pozíciu v krajine zatiaľ nevyvolali zásadnejšie problémy. Na druhej strane hlavným nedeklarovaným, no nehumánnym cieľom sankcií je vyvíjať enormný tlak na ľudí, pretože západné krajiny pošliapavaním základných princípov humanity a ľudských práv bránia ľahkému a rýchlemu prístupu k špeciálnym liekom, ako sú napríklad izotopické lieky pre onkologických pacientov alebo lieky pre deti trpiace chorobou motýlích krídel. Z tohto pohľadu USA a európske krajiny ukázali uplatňovaním krutých a nezákonných sankcií, že napriek svojim tvrdeniam neberú na ľudské práva najmenší ohľad.
Ako Irán vníma vyhrážanie sa USA pre jeho údajnú podporu hnutia Hizballáh?
Hizballáh je súčasťou libanonského establišmentu a doteraz sa mu podarilo ochrániť záujmy Libanonu, napríklad donútil sionistický režim opustiť okupované územia krajiny. Podpora Iránu pre Hizballáh je preto legitímna, v súlade s medzinárodnými štandardmi. Prejavuje ju priateľskej krajine v boji proti agresívnemu a zločineckému režimu. Naproti tomu Spojené štáty podporujú okupujúci, agresorský a zločinecký režim, čo sa nedá považovať za zákonnú a legitímnu pomoc, naopak, napomáhajú vraždeniu, rabovaniu, znásilňovaniu a brutálnemu zabíjaniu civilistov a bezbranných ľudí.
Akú pozíciu zaujal Irán v spore Izraela a Palestíny?
Postoj Iránskej islamskej republiky je zásadný a v súlade s medzinárodným právom a ľudskými hodnotami. Ako už bolo niekoľkokrát oficiálne vyhlásené, my spolu s ďalšími krajinami, priateľmi Palestíny, podporujeme palestínsky národ, čo sa týka agresie izraelského režimu apartheidu. Ten musí zastaviť genocídu, zabíjanie a vysídľovanie bezbranného palestínskeho ľudu. Už dávno sme predstavili našu iniciatívu, že o osude okupovaných palestínskych území by mali rozhodnúť pôvodní vlastníci tejto pôdy vrátane moslimov, kresťanov a židov formou referenda. Naša iniciatíva bola evidovaná aj na Sekretariáte tajomníka OSN.
Vníma Irán útoky Izraela na Pásmo Gazy a Rafáh ako genocídu?
Nielen Iránska islamská republika, ale aj mnohé iné krajiny považujú zločiny Izraelu v Gaze za genocídu a jednoznačný zločin proti ľudskosti. Je potrebné okamžite zastaviť tieto ohavné zločiny, ich páchatelia, objednávatelia a podporovatelia musia byť postavení pred spravodlivý medzinárodný súd a potrestaní ním. Samozrejme, sionistickí zločinci páchajú tieto ohavné činy pod záštitou bezpodmienečnej podpory svojich západných podporovateľov, takže aj oni sú zodpovední a musia sa niesť následky pred ľudským spoločenstvom. Zabitie takmer 40 000 nevinných ľudí vrátane detí, žien a mužov je také hrozné, že zasiahne srdce každého človeka. Dnes sa na celom svete postavilo proti zločinom sionistického režimu veľké množstvo ľudí, ktorí žiadajú zastavenie zločineckej vojnovej mašinérie. Západný svet naďalej podporuje kroky proti ľudskosti tým, že pred brutálnymi činmi tohto režimu zatvára oči.
Aký je váš názor na to, že ministri zahraničných vecí štátov G20 na stretnutí v brazílskom Riu de Janeiro vyzvali na komplexné zmeny v medzinárodných organizáciách a zhodli sa na tom, že najdôležitejšie multilaterálne inštitúcie, ako sú Organizácia Spojených národov, Svetová obchodná organizácia, Svetová banka a Medzinárodný menový fond, sa musia v záujme čeliť výzvam súčasného sveta reformovať?
Každá inštitúcia a organizácia môže byť v princípe reformovaná a menená zo strany svojich členov a zakladateľov. Krajiny sveta zakladajú medzinárodné organizácie a stále existuje možnosť, že v dôsledku zmien podmienok a vývoja vo svete budú časom potrebovať kvalitatívne a kvantitatívne zmeny v štruktúre. V takom prípade môžu ich členovia tieto zmeny uskutočniť na základe vopred predvídaných alebo navrhnutých mechanizmov. Samozrejme, toto všetko by sa malo uskutočniť v súlade so zákonnými a s legitímnymi medzinárodnými rámcami.
Aký prínos očakáva Irán z členstva v zoskupení BRICS?
Členské krajiny BRICS-u pochopili nevyhnutné požiadavky svetového spoločenstva a pocítili potrebu vytvoriť nové združenie s cieľom uľahčiť politickú a hospodársku spoluprácu, a preto založili túto organizáciu. Je prirodzené, že členské krajiny tohto paktu majú dohody, ktoré uľahčujú hospodársku spoluprácu medzi jej členmi. Tí (vrátane Iránskej islamskej republiky) kolektívne i individuálne využívajú výhody vyplývajúce z členstva v tomto zoskupení.
AUTORI: Tibor Eliot Rostas, Dušan Marušák
