Milan Rúfus – Modlitba za mier
Napomeň našich otcov, Bože nad hviezdami.
Nech trochu myslia, čo sa stane s nami,
keď začnú vojnu a všetky svoje hnevy vylejú na seba.
DÔCHODCA JURAJ CINTULA, POCHÁDZAJÚCI Z BARDEJOVA, JE OBVINENÝ ZO SPÁCHANIA TERORISTICKÉHO ÚTOKU DŇA 15. MÁJA 2024 V HANDLOVEJ, KONKRÉTNE NEÚSPEŠNÉHO ATENTÁTU NA SLOVENSKÉHO PREMIÉRA ROBERTA FICA, KTORÝ VŠAK PREŽIL. NA MIESTE HO ZADRŽALA POLÍCIA, NÁSLEDNE HO VYŠETROVALA NAKA. V ROKU 1975 ABSOLVOVAL STREDNÚ PRIEMYSELNÚ ŠKOLU BANÍCKU V BANSKEJ ŠTIAVNICI. OSEM ROKOV PRACOVAL V HANDLOVSKÝCH UHOĽNÝCH BANIACH AKO TECHNIK, GEOLÓG, MERAČ, RAZIČ A VŔTAČ. OD ROKU 1983 ŽIL V LEVICIACH, PRACOVAL TAM AKO KAMENÁR A SOCHÁR. PONÚKAL VÝROBU A OBNOVU NÁHROBNÝCH KAMEŇOV.
Spočiatku sympatizoval s komunistickou stranou. Bol členom Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci reflektor mladých, teda poverená osoba vychovávajúca mládež k osobnej zodpovednosti za vývoj socialistickej spoločnosti všímaním si nedostatkov a vzbudzovaním odvahy na ne poukázať. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke a zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ideologickú oblasť. Neskôr uňho podľa jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte. Už v čase normalizácie verejne vyjadroval svoje názory, niektoré články a eseje mu pre kritický obsah nebolo umožnené publikovať. Kriticky sa vyjadril už v časopise Hlas baníka v roku 1978, keď kritizoval ľudí pohŕdavo a výsmešne hovoriacich s mladými, ktorí odstraňovali nedostatky vo výrobe. Zrejme niekedy vtedy absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre a následne pracoval ako majster odborného výcviku na strednom odbornom učilišti. Odtiaľ mal byť prepustený po tom, čo na prvomájové oslavy do práce priniesol transparent s nápisom Viac socializmu, viac demokracie. Začiatkom 80. rokov ho ako podozrivú osobu preverovala Štátna bezpečnosť (ŠtB), pridelila mu krycie meno Ďuro. Začiatkom 90. rokov sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu a podporoval kandidatúru Alexandra Dubčeka za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať Voľte Dubčeka.
Literárne činný bol Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich, básne publikoval v časopise Hlas baníka. Písal aj články a fejtóny, no pre kritický obsah neboli v čase normalizácie publikované. Za člena literárneho klubu Dúha ho prijali 17. mája 2006, teda rok po vzniku klubu. V rokoch 2008 až 2016 bol predsedom klubu, od roku 2015 bol členom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 2005 publikoval články v novinách Pohronie (týždenník Levického okresu; prvé regionálne noviny na oslobodenom území Slovenska, ktoré vznikli už v januári 1945) a Slovenská brána. Jeho básne možno zaradiť do spoločenskej lyriky, mnohé sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských javov. V Pohroní mu vyšli básne Darovaná sloboda, Do vlastných radov, Ľudstvo, Všetko mi vadí, Krivdy a Pre koho ten slovopád. Tematike práce v bani venoval báseň Antracitový Silvester, v príspevku Sila ženy vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien. V rokoch 2006 až 2008 Cintula vydal tri básnické zbierky: Sen rebela, Diptych: Bitkárova bolesť, Erotika a Osy (satira). V roku 2010 mu vyšiel román Posolstvo obete a v roku 2015 kniha Etafa: O Cigánoch a Rómoch. Jeho diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom, podľa jeho kamaráta bol zo svojej literárnej kariéry sklamaný. Podľa neho sa atentátnik dlhodobo zaujímal o politiku a bol z nej dlhodobo frustrovaný. Svoje námietky či nevôľu vyjadroval v článkoch v regionálnych novinách alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku 2008 Cintula napísal v časopise Pohronie fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu slovenských spisovateľov oproti zvýhodňovaniu cudzích autorov. V roku 2012 podporil štrajk a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského školstva v Leviciach. Zhromaždenie uviedol Rúfusovou básňou Tam. Sám o sebe sa Cintula do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: „Ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať.“ Niekoľko rokov predtým napísal v novinách v liste dospievajúcej maturantke: „Áno, treba revoltovať, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre…“
AUTOR: Bystrík Filip
