KEBY SA NAPLNILI ZLOPRAJNÍKOM RUSKA ICH SNY, PREJAVILI BY SA DNES ÚSPECHY SANKČNEJ A OBCHODNEJ VOJNY ZÁPADU PROTI RUSKU ŠTATISTICKY PRESVEDČIVÝM SPÔSOBOM. VOJENSKÉ SKLADY BY ZÍVALI PRÁZDNOTOU, MALOOBCHODNÉ TIEŽ, KRACHOVALI BY VÝROBNÉ PODNIKY, HYPERINFLÁCIA BY POŽIERALA PRACUJÚCIM HODNOTU MIEZD, TOALETNÝ PAPIER A PRACIE PRÁŠKY BY SA ZNOVU STALI NEDOSTATKOVÝM TOVAROM A NESPOKOJNÉ MASY OBČANOV BY SA DOMÁHALI NA ČERVENOM NÁMESTÍ ODSTÚPENIA PREZIDENTA PUTINA. NIČ TAKÉ SA VŠAK NEDEJE A V ČASE PÍSANIA TÝCHTO RIADKOV 7. MÁJA SKLADÁ VLADIMIR VLADIMIROVIČ V KREMLI SLÁVNOSTNÝ SĽUB, ABY SA CELKOVE UŽ PO PIATYKRÁT UJAL PREZIDENTSKÉHO ÚRADU.
KTO DRUHÉMU JAMU KOPE
Sankcie proti Moskve ublížili európskym ekonomikám, zatiaľ čo Rusko rástlo, priznávajú v titulkoch viaceré médiá hlavného prúdu. Portál britského denníka Daily Mail udrel na prelome marca a apríla klinec po hlavičke lakonickým postrehom ďalekosiahleho dosahu. Zmietol zo stola prognózy amerického prezidenta Joea Bidena, respektíve jeho našepkávačov spred dvoch rokov, že sankcie rozdrvia ruský rubeľ na márne kúsky („the rouble would be turned to rubble by sanctions“).
Triezvo zmýšľajúci ekonómi spochybňovali od samotného začiatku propagandistické hlášky tohto druhu prednášané prezidentmi a premiérmi krajín zglajchšaltovaného Západu, ale málokedy im nahlas protirečili. Báli sa o granty, teplé miestečká a kariérny postup. Ak sa v rozprávke Hansa Christiana Andersena Cisárove nové šaty nakoniec našlo nezahriaknuté dieťa, ktoré pred všetkými zakričalo, že cisár je nahý, tak vysokopostavení štátnici a ekonómi kolektívneho Západu buď mlčia, alebo naďalej šíria spomenutý bidenovský nezmysel.
Za dôkazmi neprestajného ozvučovania fantazmagórie o vraj nespochybniteľnej účinnosti protiruskej sankčnej ofenzívy nemusíme chodiť ďaleko. Nachádzame ich napríklad v debatných platformách Svetového ekonomického fóra. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v jednej z nich 29. apríla bohorovne tvrdil, že v dôsledku sankcií je Rusko hospodársky oslabené. Mnohí jeho poslucháči si nevedeli vysvetliť, prečo sa kŕčovito pridržiaval tejto absurdnej argumentácie ešte i po tom, čo ju chcel márne vtĺkať štyri dni predtým do hláv čínskym rokovacím partnerom v Pekingu a Šanghaji. Tamojšie obchodné a politické kruhy mu naznačili, že je trápny, a to tak, že sa mu od nich nedostalo na letisku slávnostného prijatia s rozprestretým červeným kobercom.
Ruskí oligarchovia sa pod tlakom konverzie ekonomiky štátu na vojnový režim trasú o svoje postavenie najmä z hľadiska udržania si kontroly nad svojimi podnikateľskými impériami. Po predvlaňajšom začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa rozširovanie protiruských sankčných obchodných a hospodárskych opatrení Západu vzťahuje v čoraz väčšej miere i na nich. Dlhoročná ochrana nad nimi zo strany finančných kruhov v Londýne a v New Yorku ochabuje úmerne tempu prechodu západných ekonomík na vojnový režim. V tom má hlavné slovo protiruské (a protičínske) ideologické doktrinárstvo, pre ktoré sú ruské (a čínske) podnikateľské kruhy – až na výnimky – iba predĺženými rukami prvých mužov Ruska a Číny, t. j. V. V. Putina a Si Ťin-pchinga.
Rýchly vývoj prechodu z prevažne civilnej sféry veľkopodnikania na vojnovú presahuje schopnosť mnohovrstvovej politickej a ideologickej mašinérie ruského i akéhokoľvek iného štátu prispôsobovať sa. Jadro problému väzí v ponímaní pojmu vojnové. Vojenskopriemyselný komplex Ruska i USA a jeho vazalov sa prestal po páde železnej opony optimalizovať na potreby priamych a fyzických vojen medzi veľmocami. Stávali sa hypotetickými, pretože hegemónom ostala len jedna. Ani obnovenie studenej vojny po kyjevskom prevrate 2014 sa nepretavilo do tvrdej klasickej interpretácie pojmu vojnový a ostával na rovine politického propagandizmu.
ČOMU VERIŤ A ČOMU NIE
Ruská jeľcinovská a putinovská oligarchia je v podstate spojená pupočnou šnúrou s politickým Washingtonom, a nie s americkým vojenskopriemyselným komplexom starého razenia. Ten sa ešte len preberá z hibernácie. Zďaleka ešte neovláda mediálnu scénu, ktorá neprestáva prezentovať fikcie za skutočnosť. V podmienkach horúcej vojny sa však mediálna sféra štiepi zásadným spôsobom na:
- masmediálnu propagandu dostupnú a predkladanú všetkým,
- odbornú publikačnú činnosť pre elity s obmedzenou dostupnosťou a informatívnym obsahom.
Tie skupiny ruskej podnikateľskej oligarchie, od ktorých sa odvracajú západní protektori, sa snažia vystríhať chybných krokov pri načasovaní vhodných momentov na prevracanie kabátov. Nemôžu si byť istí, či a akým spôsobom sa im bude dariť obchádzať nasledujúce sankčné opatrenia Západu, ak by boli koncipované pre fragmentovanú svetovú ekonomiku v podmienkach horúcej vojny. Nervozita a z nej vyplývajúce úvahy o správnom načasovaní trápia ruských oligarchov i v dôsledku rozporuplných signálov vysielaných takými elitnými americkými publikáciami ako časopisy Foreign Affairs a Foreign Policy. Akú výpovednú hodnotu má napríklad článok v prvom z menovaných s titulkom a podtitulkom Putin’s Brittle Regime. Like the Soviet One That Preceded It, His System Is Always on the Brink of Collapse (Putinov krehký režim. Tak ako počas sovietskej éry stojí tento systém na pokraji kolapsu)? Hoci sa mnohí oligarchovia nad takým balamutením trpko pousmejú, úplne ho nevylučujú, pretože ostávajú, ba i chcú ostávať v chlácholivom náručí kognitívnej disonancie, t. j. vedomého popierania holej skutočnosti.
Germanofilný a eurofilný segment ruskej podnikateľskej smotánky, ktorý dnes sleduje televízny prenos z inaugurácie V. V. Putina, nenachádza spoľahlivý kompas ani v postojoch európskych štátnikov. Veľvyslanec Európskej únie v Rusku sa dal prostredníctvom jej hovorcu pre zahraničné veci Petra Stana počuť, že sa na slávnostnej inaugurácii v Moskve nezúčastní. Absenciu avizovali aj veľvyslanci Nemecka, Česka, Spojeného kráľovstva a USA. Naopak, francúzsky veľvyslanec Pierre Lévy je dnes spolu s dva a pol tisíc hodnostármi z celého sveta na ceremónii v Kremli prítomný.
Pri zamyslení sa nad chápaním sveta z pohľadu ďalšieho vývoja svetovej ekonomiky bije aj tým najopatrnejším ruským oligarchom do očí presun váhy jednotlivých okruhov fragmentujúcej sa svetovej ekonomiky. Otázka, ktorú si kladú, znie, s kým im bude vhodnejšie obchodovať a spolupracovať:
- a) so slabnúcim a nesúrodým Západom, ktorý pochabo upadá do sebaizolácie,
- b) s väčšinovým svetovým spoločenstvom, v ktoro- m nielenže prominentne figuruje Rusko, ale náznakovo k nemu inklinuje už i Francúzsko.
Odpoveď im naznačuje a konečné rozhodnutie uľahčuje kľúčový hospodársky a obchodný partner, ktorému sa nemôže žiadne odvetvie ruskej ekonomiky obrátiť chrbtom. Menovite Čína, ktorá vyslala v týchto dňoch (5. – 8. mája) do Francúzska, Srbska a Maďarska prezidenta Si Ťin-pchinga.
AUTOR: Patrik Sloboda
