Na Ukrajine štvrtý deň pokračuje tragický vojenský konflikt, v ktorom proti sebe stoja príslušníci bratských národov, Slovania, ktorí majú tisícročnú spoločnú históriu. USA, európske a niektoré ďalšie krajiny jednoznačne hodnotia tento konflikt, ako agresiu Ruska. V Kremli to vidia inak. Aj tam je pozícia politického vedenia celkom jasná. Ale ako vysvetľujú tento konflikt ruskí politológovia, vojenskí a iní analytici? Prečo, podľa nich, vypukol? Zhrnuli sme dokopy ich argumenty a vysvetlenia. Európsky mainstream 24 hodín denne prezentuje názor iba jednej strany konfliktu, ale pre objektívnosť treba predstaviť aj názory a postoje aj druhej strany – nie politikov, ale analytikov…
Poukazujú na to, že „kolektívny Západ“ dlhé roky, celé desaťročia sa pokúšal zničiť najprv Sovietsky zväz, čo sa mu aj podarilo, a potom Rusko. Pripomínajú, že už aj na Západe dokumentárne priznali, že Západ pred vyše 30 rokmi prisľúbil Rusku nerozšírenie NATO na východ a neohrozovanie „ruského medveďa“, lenže úplne všetky svoje sľuby porušil. Obkľúčil Rusko vojenskými základňami NATO a vybudoval svojrázny pás z bývalých priateľov Ruska, z ktorých urobil jeho nepriateľov, a ohrozuje bezpečnosť Ruska.
Pred ôsmymi rokmi „kolektívnemu Západu“ na čele s USA sa podarilo uskutočniť krvavý protiprávny štátny prevrat na Ukrajine, nastoliť tam bábkovú vládu, ktorá je úplne pod kontrolou a riadením Washingtonu. Ruskí analytici prízvukujú, že celých osem rokov gigantický politický, ideologický a mediálny systém Západu štval proti sebe slovanské národy Ruska a Ukrajiny, neustále strašil ruskou agresiou a zároveň budoval základne, dodával zbrane, cvičil vojakov a diverzantov na území Ukrajiny, pripravujúc ich na útok na Rusko.
Podľa ruských analytikov, NATO na čele s USA rozdúchavali konflikt na Donbase, podporovali zabíjanie civilistov a provokácie, počítali s tým, že Moskve konečne prasknú nervy a vrhne sa zachraňovať to obyvateľstvo Donbasu, ktoré ešte prežilo po osemročnom ostreľovaní ukrajinskou armádou. Provokácia sa pripravovala dlhé roky a všetky tieto roky ruské vedenie žiadalo o zastavenie paľby, dodržiavanie Minských mierových dohôd a rokovania Kyjevu s Doneckom a Luhanskom. Kyjev všetko odmietol.
Na Ukrajine sa rozmohol banderovský nacionalizmus a neonacizmus, čo vôbec nevadilo „demokratickým politikom“ USA a EÚ. Totálne sa potláčali práva národnostných menšín, hlavne, ruskej. Všetkých týchto osem rokov Doneck a Luhansk žiadali Rusko o pomoc o ochranu, ale Kremeľ vyčkával, jasne si uvedomujúc, že môže vypuknúť krvavý konflikt. Keďže Kremeľ stále vyzýval na rokovania a neútočil na Ukrajinu, napriek osemročným „predpovediam“ amerických a európskych politikov, analytikov a mainstreamu, USA dali povel, aby ukrajinská armáda a banderovské batalióny radikálne zintenzívnili ostreľovanie Donecku a Luhansku, počítajúc s tým, že Kremľu prasknú nervy. A stalo sa…
Prakticky nik z ruských odborníkov a politológov neobhajuje útok ruskej armády na Ukrajine. Vojnu nik nechce. Drvivá väčšina však vysvetľuje, že bolo to „vynútené konanie, keď si Moskva musela vybrať to menšie zlo“: buď menší konflikt teraz, alebo gigantický krvavý vojenský požiar v blízkej budúcnosti. Analytici prízvukujú, že ešte pred niekoľkými dňami Kremeľ v žiadnom prípade nechcel napádať Kyjev, avšak razantne zvyšovanie ostreľovania, obrovský počet útokov na Doneck a Luhansk, zabíjanie civilistov banderovcami prinútilo Kremeľ, aby najprv uznal suverenitu Donecku a Luhansku a potom na ich prosbu poslal vojska, aby odohnali banderovcov ďalej od ich hraníc a zároveň zničili ukrajinskú militaristickú základňu, aby v budúcnosti nemohla ohrozovať bezpečnosť Ruska. O žiadne obsadenie Ukrajiny však nejde.
Ruskí analytici prízvukujú, že trochu skôr alebo neskôr by Ukrajinu prijali do NATO a tie najnebezpečnejšie zbrane by sa objavili v bezprostrednej blízkosti od ruských miest a obcí a na Ukrajine by vybudovali základne NATO. Na týchto základniach by boli umiestnené rakety s časom doletu do Moskvy 5-8 minút. Takisto politológovia upozornili na skutočnosť, že už dlhé roky Západ neodôvodnene a protiprávne uvaľuje na Rusko sankcie ako na bežiacom páse a uvaľoval by ich bez príčiny aj ďalej. Čiže vojenská operácia na Ukrajine v tomto zmysle nič nezmenila. A kyjevský režim by aj naďalej zabíjal ľudí na Donbase každý deň – podľa pokynov amerických kurátorov a vďaka ich „finančnej pomoci“.
Odborníci v Rusku podotýkajú, že poslednou kvapkou v tejto dráme bol zrejme Zelenského sľub vrátiť Ukrajine štatút jadrového štátu, t.j. začať s výrobou jadrových zbraní. Analytici prízvukujú, že by na Ukrajine dokázali vyrobiť iba tú „špinavú“ bombu – najnebezpečnejšiu, ktorú by banderovci mohli použiť pri útoku na Doneck a Luhansk, a keby americkí „kurátori“ na nich natlačili, tak aj proti Rusku. Analytici pripomenuli, že Putin razantne odmietol podobný variant a vyhlásil: „Nedovolíme to…“
Ruskí politológovia pripomenuli známe epizódy z nedávnej minulosti, keď „spravodlivý“ transatlantičký svet absolútne inak reagoval, keď NATO na čele s USA a iní agresori uskutočňovali oveľa rozsiahlejšie a krvavejšie operácie, ako v súčasnosti Rusko. Napríklad, keď Irán odštartoval svoj jadrový program, izraelské lietadlá bombardovali príslušné zariadenia a diverzanti zabíjali iránskych vedcov. A vtedy „kolektívny Západ“ neprotestoval, nevyhrážal sa a neuvaľoval na Izrael žiadne sankcie. Transatlantisti „chápali“ Izrael a hovorili o „práve na sebaobranu“. Politológovia prízvukujú, že v súčasnosti Západ neuznáva „právo Ruska na sebaobranu“.
Pripomínajú aj oveľa známejšiu epizódu, keď sa na pôde OSN odohrala jedna z najväčších falzifikácií v histórii ľudstva. Colin Powell natriasal skúmavkou z neidentifikovanou látkou a tvrdil, že Irak má chemické zbrane. To bol dôvod, prečo USA napadli Irak, zabili jeho vodcu a veľký počet obyvateľov a v Iraku dodnes, pomaly 20 rokov pokračuje krvavý ozbrojený konflikt. Ruskí historici a analytici pripomínajú viaceré epizódy z nedávnej minulosti, keď USA bezdôvodne napadli tú alebo inú krajinu – Juhosláviu, Líbyu, Sýriu a iné. A celý „spravodlivý“ transatlantický svet, politici a mainstream ani nemukli.
Ruskí analytici podotýkajú, že USA nemajú ani najmenšie právo kritizovať Rusko, lebo v ostatných rokoch spáchali viaceré krvavé zločiny a napadli niekoľko štátov. Na celom svete žiaden štát nespáchal toľko krvavých zločinov, nenapadol cudzie štáty, nerozpútal toľko vojen a krvavých konfliktov, ako Spojené štáty. Politológovia kritizujú aj pokryteckú mierumilovnosť Izraelu, už pomaly sedem desaťročí bojuje proti susedným štátom a 55 rokov okupuje územie troch štátov. A nič. Celý slniečkarsko-globalisticko-transatlantický svet čuší. Všetko je v poriadku, žiadne porušenie práv, žiadna okupácia. Zasa dvojitý západný meter.
Včera Vladimír Putin vo svojom novom prejave k národu zdôraznil, že Rusko sa nesnaží obsadiť Ukrajinu. Prezident načrtol ciele vojenskej operácie veľmi konkrétne: jej cieľom je chrániť ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení šikanovaniu a genocíde režimom Kyjeva, a preto Moskva bude sa snažiť demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu, ako aj postaviť pred súd tých, ktorí spáchali početné krvavé zločiny proti civilistom.
Analytici pripomenuli, že v Rusko menovite poznajú všetkých vojnových zločincov, všetkých fašistov, všetkých tých, ktorí zaživa upálili ľudí v Odese. To znamená, že sa nemôžu vyhnúť súdu a trestu – rovnako ako sa im nevyhli vodcovia Tretej ríše. Politológovia poukázali na to, ako sa v ostatných rokoch rozmáhal neonacizmus a nacionalizmus, podporovaný banderovskou vládou a pajácom – prezidentom. Drvivá väčšina z nich prízvukuje, že trochu skôr alebo neskôr americkí „patróni“ by vyzbrojili a vycvičili ukrajinskú armádu a vyprovokovali útok banderovských vojsk na Rusko. Potom by počet obetí nepočítali na desiatky a stovky, ako v súčasnosti, ale na státisíce a milióny. Toto je ten najsilnejší argument, podľa analytikov, prečo Rusko začalo „preventívnu“ vojnu na Ukrajine.
Vo svojom včerajšom vystúpení ruský prezident znova apeloval na príslušníkov ukrajinskej armády, vysvetľoval, že ruská armáda nebojuje s ukrajinskou, ale s neonacistami a banderovskou vládou. Vyzýval vojakov, aby sa vyhli krviprelievaniu, zložili zbrane a vrátili sa domov: „Musím apelovať na vojakov ukrajinskej armády. Dávali ste prísahu ľuďom, nie junte. Vyzývam vás, aby ste okamžite zložili svoje zbrane a odišli domov…“
Súčasný vojenský konflikt na Ukrajine sa určite nikdy nemal stať. Je to obrovská tragédia dvoch bratských národov, celého slovanského sveta. Táto rana bude bolieť dlhé roky, možno desaťročia. Hlavným cieľom v danej chvíle je okamžité zastavenie paľby a otvorenie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Najdôležitejšie je zastaviť krviprelievanie a rokovať – všetky ostatné otázky sa dá vyriešiť neskôr. Dnes je najnaliehavejšou úlohou zastavenie paľby.
AUTOR: Eugen Rusnák
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.