V Múzeu Michaila Kutuzova v obci Rišňovce /10 km od Nitry/ sa uskutočnila prezentácia vzácnej knižnej novinky – diela slávneho ruského filozofa, sociológa, prírodovedca, geopolitika a publicistu Nikolaja Danilevského „Rusko a Európa“, ktorá po prvý raz vychádza v slovenskom preklade a ktorú vydal Slovanský spolok Slavica vo vydavateľstve Nitrava s. r. o., Bratislava, v Edícii Bibliotéka Slavica.
Je to slovenský preklad hlavného diela známeho ruského filozofa a geopolitika Nikolaja Danilevského (r. 1822-1885) pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto významnej osobnosti v ruskej a európskej histórii a vede. Kniha uzrela svetlo sveta pred 151 rokmi a je nielen vynikajúcim pamätníkom publicistického a sociálno-filozofického myslenia poreformného Ruska 19. storočia, ale aj brilantnou ukážkou prísnej a presnej vedeckej slovanskej mysle.
Prezentáciu knihy v reprezentačných priestoroch Múzea Michaila Kutuzova v Rišňovciach otvorila moderátorka celého podujatia Brigit Tarinová. Vzápätí krásnu melódiu zahral na gajdách hudobník Miroslav Benc. Potom prítomných privítal predseda Slovanského spolku Slavica a vydavateľ knihy „Rusko a Európa“ Miloš Zverina /Nitra/. Krátko porozprával o tom, že daná kniha v slovenčine uvidela svetlo sveta, pretože je významným dielom známeho filozofa a politológa, ktorá vôbec nestratila svoju aktualitu, a bola vydaná pri príležitosti 200. výročia narodenín Nikolaja Danilevského.
O životnej ceste, tvorbe a význame prác slávneho ruského filozofa Nikolaja Danilevského porozprával prvý radca veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike Kirill Sapoženkov. Prezradil, že okrem samotného obsahu pôvodného Danilevského diela, toto výročné vydanie bolo doplnené o najdôležitejšie state zo životopisu a diela autora knihy „Rusko a Európa“ a tiež o preklad Puškinovej básne „Ohováračom Ruska“ a Dostojevského „Prorocké slová o Slovanoch“, ako aj polemiky a články z dobovej ruskej tlače v takom znení, ako boli uverejnené v ruskom vydaní z roku 1991.
Nasledovne starosta obce Rišňovce Mário Machovec prezentoval činnosť a históriu vzniku Múzea Michaila Kutuzova v obci. Uviedol, že renesančný kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti zriadené múzeum M. I. Kutuzova, je najstaršou budovou v obci /zo začiatku druhej polovice 16. Storočia/. Rekonštrukcia bola prevedená v rokoch 2010 – 2012 z iniciatívy vtedajšieho starostu obce Karola Laboša. Financovanie bolo pokryté z európskych fondov a časť z prostriedkov obce.
V kaštieli prenocoval v dňoch medzi 15. – 17. decembrom 1805 veľký ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov po porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk s armádou Napoleona v bitke pri Slavkove (2. decembra 1805). V dobových dokumentoch sa uvádza: „….generalis Kutasson Nittria ad Réscény reversam esse“….a dátum 15. a 17. december 1805. K založeniu expozície múzea aktívne prispelo veľvyslanectvo Ruskej federácie a Ruské centrum vedy a kultúry (RCVK) v Bratislave. Pomoc a odborné poradenstvo pri vyhľadávaní a inštalácii exponátov poskytol historik Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. V súčasnosti sú to krásne reprezentačné priestory, kde sa nachádza veľký počet zaujímavých a vzácnych historických exponátov, dokumentov, obrazov, sôch atď.
V nasledujúcom vystúpení novinár, publicista a prekladateľ Eugen Paľcev priblížil obsah a význam knihy slávneho ruského filozofa. Poukázal na to, že kniha Nikolaja Danilevského „Rusko a Európa“ je jedným zo základných diel ruskej historickej a sociologickej literatúry posledných dvoch storočí. Je pôsobivá svojim rozsahom a neobyčajne bohatá na faktický a ideologický obsah. Jej metodologickým jadrom je organická teória, z ktorej je odvodená teória sociálnych komunít – národov, označená pojmom „kultúrne a historické typy“, a formuje sa oblasť poznania, dnes nazývaná geopolitika.
Zdôraznil, že, bohužiaľ, kniha ani po 150 rokoch vôbec nestratila svoju aktualitu. Prečo bohužiaľ? Pretože problémy a nebezpečenstva, ktoré popisuje Danilevskij, nepominuli a sú absolútne aktuálne aj v súčasnosti: vzťahy medzi Ruskom a zvyškom Európy, v súčasnosti Európskou úniou a niektorými ďalšími európskymi štátmi sa vôbec nezlepšili a situácia zostáva takmer rovnaká, ako pred 150 rokmi. Európa, ako aj pred pol druha storočím, sa nachádza pod silným vplyvom najmocnejších štátov – Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a iných, ktoré neprejavujú veľký priateľský vzťah voči Rusku a nedovoľujú iným krajinám, ani mnohým slovanským štátom, mať dobré, priateľské vzťahy s Ruskom.
Porozprával o tom, že Danilevskij otvára svoju knihu začiatkom zjednotenia Nemecka pod vedením Bismarka a následnou vojnou v Európe, čo sa tiež podobá na súčasnú situáciu – zjednotenie Nemecka pred vyše 30 rokmi a nasledovné ozbrojené konflikty v Európe, ktoré, bohužiaľ pokračujú. Danilevskij poukazuje na to, že Európa je nepriateľská voči Rusku, pretože Rusko je iné: Moskva chce sa priateliť, spolupracovať, ale európske vlády voči nej stále intrigujú a vyvolávajú hádky. Podotkol, že preto Rusko nemôže byť politickou súčasťou Európy. Poukázal aj na umelé rozdelenie sveta a hlavných hráčov na politickej scéne, ktorí robia problémy ostatným – čo sa zmenilo za 150 rokov? Prakticky nič…
Danilevskij vysvetlil, aké existujú kultúrno-politické typy a zákony ich pohybu a vývoja. Tvrdil, že Západ zahníva a vysvetlil, prečo. Zasa sa nič nezmenilo. Poukázal na rozdiely v mentálnom nastavení, vierovyznaní, priebehu historickej výchovy Európanov a Rusov. Vysvetlil, čo je to vlastne takzvaná „východná otázka“. Podotkol, že vytvorenie Slovanského zväzu bude výhodou nielen pre Slovanov, ale pre celé ľudstvo. Mnohé odhalenia, závery, rady vynikajúceho ruského filozofa, ako sme už spomínali, zostávajú mimoriadne aktuálne aj v súčasnosti, po 150 rokoch od východu knihy „Rusko a Európa“.
Vydavateľ knihy Miloš Zverina podrobnejšie porozprával o živote a tvorbe Nikolaja Danilevského, ako aj o práce nad knihou „Rusko a Európa“. Pripomenul, že Nikolaj Jakovlevič Danilevskij bol ruský sociológ, kultúrny kritik, publicista a prírodovedec; geopolitik, jeden zo zakladateľov civilizačného prístupu k histórii, ideológ panslavizmu. Podčiarkol, že aj vtedy, ako aj dnes, či už v samotnom Rusku alebo v Európe, v Európskej únie, proti sebe bojovali rôzne sily: liberáli a konzervatívci, národovci, vlastenci a globalisti, monarchisti a republikáni atd.
Miloš Zverina zdôraznil, že mnohí západní myslitelia dávno pochopili hĺbku tohto diela a čerpali z jeho obsahu. „Doma človek nebýva nikdy prorokom a pre náš učupený slovanský svet je to dvojnásobne príznačné,“ podotkol v tejto súvislosti Miloš Zverina. Podujatie potom ešte pokračovalo malým kultúrnym programom a voľnou debatou účastníkov prezentácie a spoločnou prehliadkou Múzea Michaila Kutuzova. Na Slovensku uvidela svetlo sveta ďalšia kniha, ktorá je unikátna tým, že je napísaná pred 151 rokmi, ale je taká aktuálna, ako by bola napísaná iba pred niekoľkými dňami…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.