ANGLO-AMERICKÉ KORPORÁTNE MASMÉDIÁ SI ÚZKOSTLIVO DÁVAJÚ ZÁLEŽAŤ NA TOM, ABY ČO NAJDLHŠIE POPIERALI PRAVDIVOSŤ SPRÁV O VYSIELANÍ VOJSK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NATO DO BOJOV NA UKRAJINE. RUSKÉ VOJENSKÉ VELENIE SA TOTIŽ PRESTALO TVÁRIŤ, ŽE NIČ TAKÉ NEVIDÍ A ZAČÍNA PRISTUPOVAŤ K ZÁSTUPNEJ VOJNE, KTORÚ VEDIE PROTI NEMU KOLEKTÍVNY ZÁPAD NA UKRAJINE PROSTREDNÍCTVOM UKRAJINSKÝCH VOJSK, AKO K NEZAKRYTO PRIAMEJ VOJNE S PRVKAMI SVETOVEJ.
Krv Európanov
Na takú však nie je americký hegemón so svojimi prisluhovačmi dostatočne pripravený, ak by mala ostať konvenčná, bez využitia zbraní hromadného ničenia, predovšetkým jadrových. Glajchšaltované médiá sa neodvažujú nabádať k použitiu atómového arzenálu, aby pred blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami nevystrašili voličov. Do 5. novembra je však ešte ďaleko a v Pentagóne realisticky odhadujú, že ukrajinská armáda by sa mohla dovtedy pod náporom Rusov rozsypať. Chýba jej to najcennejšie: bojaschopné ľudské zdroje. Vojenské ťaženie Západu proti Rusku na Ukrajine v zastúpení mužov a žien v ukrajinských uniformách viazne pre likvidačne vysoké straty na bojiskách a pre nedostatok nových domácich regrútov. Washington preto siaha po náhradnej živej sile, tentoraz verbovanej z radov svojich európskych vazalov.
Najokatejšie napína v tomto ohľade svaly francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý už od konca februára reční o tom, že nevylučuje účasť útvarov pod trikolórou krajiny galského kohúta pri obrane Ukrajiny pred Ruskom. Začiatkom mája stanovil dve podmienky, za akých vraj bude vyslanie vojsk nevyhnutné:
- ak Rusi prerazia frontové línie,
- ak o takúto pomoc požiada Ukrajina.
V tých istých dňoch sa vyrojili správy o tom, že Paríž vyslal prvých sto vojakov 3. pešieho pluku Cudzineckej légie na frontovú líniu pri Slaviansku. Samozvaní overovači pravdivosti týchto údajov z amerického týždenníka Newsweek však takúto prítomnosť potvrdiť nedokázali, a preto správy o nej označili za nepravdivé. Politicky uvedomelí občania majú na základe toho považovať akékoľvek údaje a reportáže svedčiace o opaku za mylné.
Aj keby sa chceli takto sebaklamne utešovať, že mladí muži v mundúroch s vlajočkami niektorých štátov NATO na rukávoch svoju krv na ukrajinských bojiskách neprelievajú, musia pripustiť, že prelievaná asi čoskoro bude. Prečo? Ukrajina má uzavreté bilaterálne vojenské a bezpečnostné dohody s viacerými členskými štátmi EÚ a NATO, čo znamená, že je len otázkou času, kedy oficiálne požiada o nasadenie vojenských jednotiek podľa otrepaného klišé, že na Ukrajine sa bojuje za slobodu Európy.
VYKOPNUTÝ NAHOR
Ruská vláda považuje už dávnejšie priame vojenské zrážky s formáciami členských krajín NATO za neodvratné, ale len teraz začína prijímať komplexné protiopatrenia. Staronový prezident Vladimir Vladimírovič Putin vydal po drvivom víťazstve v tohtoročných marcových prezidentských voľbách pokyn k rozsiahlym čistkám a personálnym výmenám na ministerstvách a vo vojenskobezpečnostných orgánoch štátu. Prioritným zámerom bolo zlikvidovať korupčnícke a defraudačné klany zastrešované vysokopostavenými činiteľmi. Dňa 23. apríla skončil za mrežami námestník ministra obrany Timur Ivanov pre podozrenie, že bral úplatky v hodnote miliónov dolárov. Tento zásah silno otriasol postavením ministra obrany Sergeja Kužugetoviča Šojgua, o ktorom už dávno predtým kolovali povesti, že zastrešuje vlastný klan pomenovaný po ňom ako šojguovský.
O Vladimirovi V. Putinovi je známe, že sa nezvykne zbavovať prominentov na úrovni členov federálnej vlády krikľavým spôsobom. Aj podanie demisie „na vlastnú žiadosť“ či „zo zdravotných dôvodov“ mohlo nežiaduco narušiť chod rezortu obrany. Šojgu preto nemohol byť vyhodený ani „odídený“. Do úvahy prichádzalo v podstate len – paradoxne – povýšenie. V takýchto prípadoch používa Putin metódu osvedčenú historicky doma i v zahraničí: zdiskreditovaný činiteľ sa elegantne vykopne nahor niekam do prestížnej funkcie, z ktorej však už viac nemôže robiť predmetnému rezortu hanbu ani bezprostredne škodiť. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa napríklad zbavila korupčne namočenej ministersky obrany Ursuly von der Leyenovej tak, že ju pretlačila do Bruselu na post predsedníčky Európskej komisie. Keby Ruská federácia bola členom Európskej únie, možno by kuloárne vybavila pre Šojgua prestížny post komisára. V Európskej únii však nie je – a zneváženého ministra bolo treba dôstojne odpratať niekam inam.
Štruktúra mocenskej vertikály Ruskej federácie také renomované úložisko pre hodnostárov, ktorých treba niekam primerane umiestniť, samozrejme, má. Je ňou Bezpečnostná rada Ruskej federácie (Совет безопасности Российской Федерации), čo je orgán s honosným názvom zvučiacim podobne ako Bezpečnostná rada OSN. Má dokonca obdobne i stálych členov, medzi ktorých patrí i Medvedev. Áno, bývalý prezident (2008 – 2012) a predseda vlády (2012 – 2020) Dmitrij Anatolievič Medvedev. Prezident Putin ho vyšupol v januári 2020 do postavenia prvého podpredsedu Bezpečnostnej rady RF (заместитель председателя Совета Безопасности РФ). Špeciálna vojenská operácie na Ukrajine mu umožňuje zviditeľňovať sa na častých zasadaniach rady, mediálne prezentovať krajne žiaduce vlastenecké postoje a byť neustále citovaným na domácich a svetových sociálnych sieťach. Neupadá do zabudnutia, cíti sa dôležitým a Putin, ktorý sa v ňom svojho času sklamal, ho takto má neustále na očiach.
Do tohto elitného úložiska bol umiestnený 12. mája i Šojgu, odvolaný v rovnaký deň z postu ministra obrany. Dostal dôstojnú funkciu tajomníka Rady bezpečnosti RF (секретарь Совета Безопасности РФ). Z titulu funkcie mu patrí postavenie stáleho člena rady a zastupuje prezidenta (prezident Putin je tiež predsedom Bezpečnostnej rady) v Komisii pre vojenskopriemyselný komplex.
AUTOR: Patrik Sloboda
