Iba deň stačil Rusku na to, aby vyvodilo následky z chabých výsledkov rokovania svojho prezidenta s hlavou Spojených štátoch Barackom Obamom o zápase s terorizmom v Sýrii a Iraku. Washington sa s Moskvou zhoduje v základnej premise, že boj proti hnutiu Islamský štát (IS), ktoré už zabralo rozsiahle územia v Sýrii a Iraku, treba zintenzívniť a zefektívniť, no to je v kocke asi tak všetko. Podľa Kremľa je sýrsky prezident Bašár Asád potrebný na vymetanie terorizmu v tejto krajine. Biely dom to vidí presne naopak a obe veľmoci sa podľa toho zariadili.
Putin začal konať
Prezident Vladimir Putin zvolal okamžite po prílete z newyorského sídla OSN Radu bezpečnosti Ruskej federácie. Horná komora ruského parlamentu, pohotovo a jednomyseľne schválila na jeho podnet nasadenie ruských ozbrojených síl v zahraničí. Najvyšší ruský predstaviteľ podložil túto svoju ústavnoprávnu iniciatívu žiadosťou sýrskeho prezidenta Bašára Asáda o vojenskú pomoc pre boj proti IS. „Hlavným cieľom je boj proti terorizmu a podpora legitímnych úradov v Sýrii v boji proti terorizmu a extrémizmu,“ uviedol podľa agentúry TASR hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, či Rusko môže zaručiť, že jeho prípadné letecké útoky sa obmedzia len na militantov IS. Vedúci prezidentovej kancelárie Sergej Ivanov podal novinárom kľúčové vysvetlenie, že do bojov sa zapoja ruské letecké, no nie pozemné sily.
Prezident potom oboznámil vládu so zámermi a podrobnosťami nových opatrení. „Jedinou správnou cestou boja s medzinárodným terorizmom – tak ako v Sýrii i v susedných krajinách šarapatia bandy medzinárodných teroristov – je konať v predstihu, bojovať a likvidovať bojovníkov a teroristov na územiach, ktoré už obsadili, a nečakať, až sa priblížia k našej domovine,“ vysvetlil Putin ministrom. Vyjadril tiež nádej, že sýrsky prezident povedie dialóg s opozíciou a bude mať pružný postoj pri riešení konfliktu. Protiteroristické intervencie v Sýrii môžu podľa jeho slov prebiehať na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN alebo na žiadosť štátu, ktorý takú pomoc potrebuje. Putin tým dal svetu najavo, že otvára ruskú vojenskú intervenciu v podobe leteckých úderov vďaka splneniu druhej zo spomenutých podmienok. Z jeho výrokov vyplýva, že aj spustenie činnosti rusko-iracko-iránskej protiteroristickej koalície v Sýrii má tiež takéto medzinárodnoprávne opodstatnenie. Informačnému serveru sputniknews.com neušla prezidentova zmienka o tom, že Rusko nezamýšľa uviaznuť v konflikte v Sýrii tak, ako sa to stalo Sovietskemu zväzu počas desaťročnej vojny v Afganistane (1979-1989).
Paralelný svet za Atlantikom
Spojené štáty s nevôľou sledujú počiatok ruskej vzdušnej ofenzívy v Sýrii. Americká FoxNews priniesla správu, že Pentagón odmietol žiadosť ruského velenia, aby americké letectvo nevstupovalo do vzdušného priestoru nad vybranými lokalitami v severnej Sýrii, kde chceli ruské vzdušné sily útočiť na postavenia IS.
Táto prvá ukážka kolízie záujmov oboch superveľmocí neveští nič dobrého. Niektoré americké pramene uvádzajú, že na dotknutom území sa nenachádzajú oddiely IS, ale útvary Slobodnej sýrskej armády (Free Syrian Army), ktorú Spojené štáty oficiálne cvičia, vyzbrojujú, satelitmi navigujú a všestranne podporujú. Pentagón ale otvára pre istotu komunikačné linky s ruským velením, aby sa zabránilo priamym kolíziám ruských a amerických vzdušných síl v oblasti.
V New Yorku medzitým prebieha popri zasadaní Valného zhromaždenia OSN aj medzinárodný protiteroristický summit. Organizujú ho Spojené štáty využívajúc prítomnosť štátnikov prítomných na rokovaní VZ OSN. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin ostro kritizoval toto podujatie ako výraz nedostatočnej úcty voči OSN. Odmietol sa na ňom zúčastniť a vyslal namiesto seba nižšie postaveného diplomata. „OSN má vlastnú protiteroristickú stratégiu … Ale Američania by neboli Američanmi, keby sa nepokúsili ukazovať svoje vodcovstvo. Je to proste nedostatok rešpektu voči organizácii, usporadúvať takéto akcie na pôde OSN,“ citovali ho tlačové agentúry.