Ďalší diskutabilný novotvar v slovenskej lexikológii je na svete. Kde všade človek diagnóze s názvom „samoradikalizácia“ zvyčajne prepadne a aké máva symptómy, ostáva tabu. Môže napríklad tlejúci susedský či manželský spor prerásť do nekontrolovateľnej konfrontácie vďaka samoradikalizácii jeho aktérov? Zrejme nie. Spomínaný „terminus technicus“ je určený výlučne na označenie spoločensky nežiaduceho konania jednotlivca či skupiny, smerujúceho k páchaniu obzvlášť nebezpečných zločinov spadajúcich do kategórie terorizmu, ale aj jeho zdanlivej antitézy – extrémizmu.
Prevencia terorizmu na európskej úrovni zlyhala
Súčasný vývoj bezpečnostnej situácie vo svete s dopadom na SR si vyžiadal aktívny prístup a adekvátnu reakciu na aktuálnu situáciu. Preto bol uznesením vlády SR č. 213 zo dňa 29. 4. 2015 schválený Národný akčný plán boja proti terorizmu na roky 2015-2018 (NAP).
Deklarovanými cieľmi NAP odvolávajúceho sa na kľúčové európske dokumenty (Európska protiteroristická stratégia, Akčný plán EÚ pre boj proti terorizmu, Stratégia boja proti radikalizácii a náboru, Akčný plán pre boj proti radikalizácii a náboru) mali byť:
1. Dôsledne napĺňať a implementovať viaceré medzinárodné záväzky, vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, nariadení a rámcových rozhodnutí orgánov EÚ, ako aj výnosov medzinárodných inštitúcií i konkrétnych štátov, v ktorých sú vyhlasované sankcie voči osobám a skupinám podozrivým z terorizmu a z jeho podpory.
2. Rozšíriť nástroje boja proti terorizmu v SR a reagovať na aktuálne trendy, akými sú cestovanie občanov EÚ do konfliktných zón, ich radikalizácia a následný návrat do európskych štátov, hrozby útokov tzv. osamelých aktérov, radikalizácia a samoradikalizácia na internete, vo vzdelávacích inštitúciách a v náboženských komunitách, financovanie terorizmu a iné.
Pozrime sa ale, ako dopadlo požadované „zintenzívnenie spolupráce v oblasti rezortov vnútra a spravodlivosti na celoeurópskej úrovni“. Prehlasovanie krajín V4 v otázke utečeneckých kvót ministrami vnútra ostatných štátov únie, pokračujúci živelný prílev státisícov ďalších migrantov do Európy, stupňujúca sa etnická kriminalita a anarchia v niektorých nemeckých mestách, teroristický útok priamo v Paríži so 130 obeťami. Tak toto je výsledok úsilia, ktoré si nedávno kládlo za cieľ „vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky s prevenciou terorizmu“.
Prevádzkovatelia alternatívnych webov cítia znepokojenie
Novely viacerých zákonov, ktoré vláda SR nedávno schválila, pôsobia rozumne a účelne. Kto by už bol proti posilneniu bezpečnosti Slovenska voči možným teroristickým hrozbám? Veď to, že sa domáci ani medzinárodný terorizmus v SR zatiaľ otvorene neprejavil, neznamená, že tak zostane navždy. Najkontroverznejší moment antiteroristickej legislatívy spočíva v niečom inom – v jej potenciálnej zneužiteľnosti. Exminister obrany Ľubomír Galko, oponent Ficovho vedenia štátu, hovorí o hroziacom policajnom štáte, pokiaľ by sa navrhovaný stav ústavnou väčšinou zakonzervoval na 15-20 rokov.
Znepokojení sa cítia byť aj niektorí poskytovatelia internetových domén a prevádzkovatelia alternatívnych webov. Na rozdiel od tých mainstreamových prinášajú totiž také pohľady na geopolitické dianie, ktoré môžu byť pri troške zlomyseľnosti (a prípadne ústretovosti voči požiadavke veľvyslanectva nemenovanej superveľmoci) označené za „propagáciu politického extrémizmu“. Pokiaľ sudca návrhu Slovenskej informačnej služby (SIS) na zrušenie prevádzky predmetného webu vyhovie, jeho prevádzkovateľ ho vraj bude musieť rešpektovať. „Návrh vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou,“ zdôvodňuje predkladateľ potrebu novelizácie legislatívy, od ktorej očakáva „výrazné zníženie samoradikalizácie“.
Bez označenia skutočných vinníkov sa ďalej nepohneme
Internet je revolučný objav, skvelý pomocník, ktorý má však v sebe zakódovaný potenciál zvrhnúť sa na „diablov inštrument“. Tak ako umožňuje transfer informácií a komunikáciu medzi potenciálnymi páchateľmi teroristických útokov, môže byť použitý aj na demontáž elementárnych práv a slobôd, a tým aj demokratického charakteru spoločnosti. Zakladateľ Nadácie World Wide Web Tim Berners-Lee už takto pred rokom hovoril o rastúcej vládami vykonávanej cenzúre internetu, pričom zdôraznil, že prístup k nemu by sa mal považovať za základné ľudské právo.
Ani právo štátu chrániť svojich občanov prevenciou a potieraním teroristickej hrozby nie je na diskusiu. Naopak – je to jeho základná povinnosť. Zamerať sa však iba na dôsledky a ich rozličné prejavy či podoby a nepátrať po skutočných príčinách je mlátením prázdnej slamy. Rozprávať o „samoradikalizácii“ a nepripustiť, že tento jav (mimochodom, veľmi nešťastne pomenovaný) nevznikol z ničoho, ale sa zrodil ako trpké ovocie na strome nezodpovedného prístupu vrcholových politikov EÚ, je úmyselný sebaklam. Treba konečne pochopiť, že bez označenia konkrétnych vinníkov a pomenovania skutkovej podstaty ich pochybenia sa ďalej nepohneme. A všetky stratégie, akčné plány, zákony či „praktické opatrenia“ na potláčanie terorizmu sa od zabíjania baktérií pomocou domácich papúč až tak líšiť nebudú.
Zdroje: www.zive.sk, www.minv.sk