NAJHORŠIE, ČO SA ČLOVEKU MÔŽE V ŽIVOTE STAŤ, JE STRATA SVEDOMIA
(ľudová múdrosť)
OD RODOV A OBČÍN K DŔŽAVE
Študujúc tradície a obyčaje Slovanov, uchovávajúc si božský dar – svedomie, si bez ťažkostí uvedomíme, že práve svedomie povzbudzuje človeka byť slávnym potomkom svojho rodu!
Na začiatku človek zodpovedne myslí, potom zodpovedne hovorí. Vyslovujúc slová, vyjadruje svoje myšlienky. Potom vykonáva zodpovedné činy, ktoré sú pokračovaním jeho myšlienok a slov. V tejto trojjednote myšlienky, slova a činu tvorili naši predkovia duchovno-rodové dŕžavy. Človek-rodovič rozhoduje o tom, podľa akých pravidiel bude žiť jeho rodina, rod, národ a či vôbec budú žiť. Vtedy nastane precitnutie a presvedčenie o práve a odhodlaní osobne podniknúť zodpovedný krok k uplatneniu nároku dediča svojho rodu v mene spásy a znovuzrodenia svojej krajiny, svojho národa a vlasti. To znamená, že sme pripravení samostatne ovládať vlastné myšlienky, slová a činy smerujúce k záchrane a znovuzrodeniu svojho rodu, rodiny, občiny a otčiny riadením vlastného osudu, ako aj osudov svojich predkov a potomkov (v duchu ľudového príslovia V telách našich detí – duše našich dedov).
Rôzne národy mali v rôznom čase rôzne formy vlády. Epocha súčasného ľudstva sa delí na nasledovné obdobia:
- rodovo-kmeňové a občinovo-kmeňové,
- mocensko-štátne,
- mocensko-imperiálne,
- štátno-imperiálne
Na vytvorenie hierarchie ducha sú potrebné rodová organizácia spoločenstva a jej odvodenina – individuálna rodina. V rode vznikajú z hľadiska mentálneho a duchovno-mravného vývoja nerovnocenné individuálne rodiny. Rodiny s vyšším mentálnym a duchovno-mravným vývojom zastávajú v rode dominantné postavenie. Práve ony určujú celú organizáciu života rodu. Vytvárajú rodinné zväzy iba so sebe podobnými, čo vytvára predpoklady na ďalší mentálny a duchovno-mravný vývoj dominantných rodín a spolu s nimi aj celého rodu. Rody a rodové rodiny sa v snahe vyvarovať sa degradácii riadili pravidlami a prikázaniami predkov. Tie vyžadovali, aby:
- sa zaujímali o vedomosti a tvorbu,
- dodržiavali pravidlá ľudského spolunažívania,
- lepšie rodiny vstupovali do príbuzenských vzťahov s tými lepšími, čo sa týka duchovno-mravných vzťahov,
- porovnávali svoje činy s požiadavkami svedomia a spravodlivosti,
- vyháňali porušovateľov stanovených pravidiel a prikázaní zo svojho rodu
Individuálna rodina sa javí ako dôsledok prechodu k rodovej organizácii spoločenstva, ktoré uskutočnilo skok od bežnej reprodukcie k mentálnemu a duchovno-mravnému zdokonaľovaniu. Spoločenstvá jednotlivých rodín a rodov sa nazývali aj rodové občiny. V neskoršom období vznikali na základe územného princípu jednotné pospolitosti nazývané aj susedská alebo teritoriálna občina. Ľud vtedy prejavoval a realizoval svoju najvyššiu moc na zhromaždení veča. Jeho význam spočíva v myšlienke alebo v princípe vlády ľudu. Veče sa konali na verejných miestach, obvykle na námestiach alebo za mestom, ak sa na námestie nezmestili všetci účastníci. Dôležitú úlohu tu zohrávala príležitosť, pri ktorej sa veča konala, podľa toho sa určovalo aj miesto. Počas vojenskej výpravy sa odohrávala na bojovom poli a ľud „robil veču“, nezosadnúc z koňov.
DŔŽAVA
Existujú dva systémy sociálnej organizácie života ľudí: dŕžava a štát. V minulosti (a nebolo to tak dávno) žili naši predkovia v dŕžave. Organizácia života ľudí v nej prezieravo dodržiavala harmóniu s prírodou, pretože sa nezakladala na záujmoch konkrétnych ľudí (panovníkov, úradníkov a iných spotrebiteľov), ale na tradícii, prikázaniach bohov, veľkých predkov a na svedomí ľudí.
AUTOR: Miloš Zverina
