Popri diskusiách o rôznych analytických prístupoch k hodnoteniu širokej škály geopolitických problémov, ktorým dnešný svet čelí, existuje pravda, ktorú citujem – problém nemôžete vyriešiť, ak ho najskôr správne nedefinujete. Podstata argumentu je celkom jednoduchá – akékoľvek riešenie, ktoré nemá nič spoločné s daným problémom, nie je doslova žiadnym riešením.
Izrael charakterizoval útok Hamasu na rôzne izraelské vojenské základne a militarizované osady alebo kibuce, ktoré ako celok tvorili dôležitú súčasť bariérového systému Gazy, ako masívny teroristický čin, prirovnávajúc ho k septembru 2001, teda k teroristickým útokom proti Spojeným štátom. Izrael podporuje túto charakteristiku tým, že uvádza počet zabitých osôb (asi 1 200, revíziu smerom nadol vydal Izrael po tom, čo si uvedomil, že 200 mŕtvych boli palestínski bojovníci) a podrobne uvádza širokú škálu zverstiev, ktoré údajne spáchal Hamas, vrátane masového znásilňovania, sťatia detí a vraždenia neozbrojených izraelských civilistov.
Problémom izraelských tvrdení je, že sú preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce. Takmer tretinu izraelských obetí tvorili vojenskí, bezpečnostný a policajní dôstojníci. Navyše sa ukazuje, že vrahom Izraelčanov číslo jeden 7. októbra nebol Hamas ani iné palestínske frakcie, ale samotná izraelská armáda. Nedávno zverejnené video ukazuje, ako izraelské helikoptéry Apache bez rozdielu strieľajú na izraelských civilistov, ktorí sa snažia utiecť z festivalu Supernova Sukkot, ktorý sa konal v otvorenej púšti neďaleko kibucu Re’im, pričom piloti nedokázali rozlíšiť medzi civilistami a bojovníkmi Hamasu. Mnohé z vozidiel, ktoré izraelská vláda ukázala ako príklad prefíkanosti Hamasu, boli zničené izraelskými vrtuľníkmi Apache.
Podobne aj izraelská vláda vo veľkej miere zverejnila to, čo nazýva „masaker v Re’im“, pričom cituje počet obetí približne 112 civilistov, o ktorých tvrdí, že ich zavraždil Hamas. Svedectvá očitých svedkov od preživších izraelských civilistov a vojenského personálu zapojeného do bojov však ukazujú, že veľká väčšina zabitých zomrela pri paľbe izraelských vojakov a tankov namierenej na budovy, kde sa civilisti buď skrývali, alebo ich držali ako rukojemníkov bojovníci Hamasu. Trvalo dva dni, kým izraelská armáda dobyla Re’im. Stalo sa tak až potom, čo tanky vystrelili na civilné rezidencie, zrútili ich na ich obyvateľov a často ich aj zapálili, čo spôsobilo, že telá tých, ktorí boli vnútri, pohltil oheň. Izraelská vláda zverejnila, ako musela využiť služby forenzných archeológov na identifikáciu ľudských pozostatkov v kibuci, čo malo naznačovať, že Hamas spálil dom obyvateľov. Faktom však je, že ničenie a zabíjanie spôsobili izraelské tanky.
Táto scéna sa opakovala v iných kibucoch pozdĺž bariérového systému Gazy.
Izraelská vláda považuje kibuc za čisto civilný, a predsa zverejnila, ako sa ozbrojené bezpečnostné tímy niekoľkých kibucov — pochádzajúcich z takzvaných „civilných“ obyvateľov — dokázali včas zmobilizovať, aby úspešne odrazili útočníkov Hamasu. Realita je taká, že ku každému kibucu musel Hamas pristupovať ako k ozbrojenému táboru, a preto ho musel napádať, ako keby to bol vojenský cieľ, z jednoduchého faktu, že také boli – všetky.
Navyše, kým Izrael nepremiestnil niekoľko práporov síl IDF na Západný breh, každý kibuc bol posilnený čatou približne 20 vojakov IDF, ktorí boli ubytovaní v kibuci. Vzhľadom na to, že Hamas plánoval tento útok viac ako rok, musel Hamas predpokladať, že týchto 20 vojakov IDF sa stále nachádza v každom kibuci, a podľa toho konať.
Izraelská vláda musela upustiť od svojich tvrdení, že Hamas sťal 40 detí, a neposkytla žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že Hamas bol zapojený do znásilnenia alebo sexuálneho napadnutia jedinej izraelskej ženy. Svedectvá očitých svedkov opisujú bojovníkov Hamasu ako disciplinovaných, odhodlaných a smrteľne nebezpečných pri útoku, a predsa zdvorilých a jemných, keď jednali s civilnými zajatcami.
Vynára sa otázka, prečo by sa izraelská vláda snažila vytvoriť príbeh, ktorý by podporil falošnú a zavádzajúcu charakteristiku útoku Hamasu zo 7. októbra na bariérový systém v Gaze ako teroristického činu.
Odpoveď je rovnako znepokojujúca, ako je jasná – pretože to, čo sa stalo 7. októbra, nebol teroristický útok, ale vojenský nálet. Rozdiel medzi týmito dvoma pojmami je noc a deň – označením udalostí zo 7. októbra za teroristické činy Izrael prenáša vinu za obrovské straty zo svojich vojenských, bezpečnostných a spravodajských služieb na Hamas. Ak by však Izrael uznal, že to, čo urobil Hamas, bol v skutočnosti nálet – vojenská operácia, potom by bola spochybnená kompetencia izraelskej armády, bezpečnostných a spravodajských služieb, ako aj politické vedenie zodpovedné za dohľad a riadenie ich operácií.
A ak ste izraelský premiér Benjamin Netanjahu, toto je posledná vec, ktorú chcete.
Benjamin Netanjahu bojuje o svoj politický život. Už čelil kríze, ktorú si sám spôsobil, pretože presadzoval legislatívu, ktorá prepísala izraelský základný zákon tak, že sa izraelské súdnictvo dostalo pod kontrolu Knesetu, čím sa fakticky ukončilo jeho postavenie ako samostatnej, ale rovnocennej zložky vlády ( toľko k tomu, že Izrael je „najväčšou demokraciou na Blízkom východe“). Tento čin priviedol Izrael na pokraj občianskej vojny, pričom do ulíc vyšli státisíce demonštrantov, aby odsúdili Netanjahua.
Čo robí Netanjahuove činy ešte opovrhnutiahodnejšími, je to, že predstavovali niečo viac ako holú mocenskú hru, ktorej cieľom bolo zabrániť izraelskému súdnemu systému súdiť ho za niekoľko dôveryhodných obvinení z korupcie, ktoré by, ak by bol Netanjahu uznaný vinným (s výraznou pravdepodobnosťou), spôsobili jeho dlhé roky vo väzení.
Netanjahu sa považoval za najvyššieho obrancu Izraela, špecialistu na hrozby, ktorým Izrael čelí v zahraničí, a na to, ako na ne čo najlepšie reagovať. Otvorene obhajoval vojenskú konfrontáciu s Iránom kvôli jeho jadrovému programu.
Netanjahu je tiež zástancom politického sionizmu v jeho najextrémnejšom uplatnení a presadzoval rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu Jordánu, ktoré využívajú taktiku, ktorá násilne vytláča Palestínčanov z ich domovov a dedín, ako súčasť celkového plánu na vytvorenie „väčšieho Izraela“, ktorý odzrkadľuje biblické časy.
Súčasťou Netanjahuovej stratégie na uskutočnenie tohto sna o „väčšom Izraeli“ je oslabiť palestínsky ľud a jeho vládu do bodu irelevantnosti, čím im zabráni dosiahnuť svoj sen o získaní nezávislého palestínskeho štátu. Na uľahčenie tejto stratégie Netanjahu v priebehu posledných dvoch desaťročí podporoval rast Hamasu ako politickej organizácie. Účel tejto podpory je jednoduchý – propagáciou Hamasu Netanjahu oslabuje Palestínsku samosprávu, riadiaci orgán palestínskeho ľudu na čele s prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Netanjahuov plán fungoval – v septembri 2020 Netanjahu podpísal Abrahámske dohody, sériu bilaterálnych dohôd sprostredkovaných administratívou vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa, ktoré sa usilovali o normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a niekoľkými arabskými štátmi Perzského zálivu, a to všetko na úkor nezávislého štátu palestínskeho národa. Pred útokom Hamasu 7. októbra bol Izrael na pokraji normalizácie vzťahov so Saudskou Arábiou, čo by sa ukázalo byť posledným klincom do rakvy palestínskej štátnosti.
Jedným z hlavných dôvodov pokroku Izraela v tomto smere bol jeho úspech pri vytváraní politickej priepasti medzi Hamasom a Palestínskou samosprávou.
7. októbra však tento úspech zmylo víťazstvo, ktoré dosiahol Hamas nad IDF. Presné prostriedky, ktorými sa toto víťazstvo uskutočnilo, je témou na inokedy. Ale základné prvky tohto víťazstva sú dobre zavedené.
Hamas účinne zneutralizoval vychvaľované izraelské spravodajské služby a zaslepil ich pred možnosťou útoku takéhoto rozsahu a miery.
Keď došlo k útoku, Hamas bol schopný zasiahnuť presne tie sledovacie a komunikačné uzly, na ktoré sa IDF spoliehali pri mobilizácii reakcie v prípade útoku.
Hamas porazil izraelských vojakov rozmiestnených pozdĺž bariéry v boji v stoji. Dva prápory brigády Golani boli porazené, rovnako ako prvky iných vychvaľovaných jednotiek IDF.
Hamas útočil na veliteľstvo divízie Gazy, miestne spravodajské centrum a ďalšie hlavné veliteľské a kontrolné zariadenia s brutálnou presnosťou, čím zmenil päťminútový čas odozvy na mnoho hodín – viac než dosť času na to, aby Hamas vykonal jeden zo svojich hlavných cieľov — branie rukojemníkov. Urobili to mimoriadne zručne a vrátili sa do Gazy s viac ako 230 izraelskými vojakmi a civilistami.
Námorná pechota definuje nálet ako „operáciu, zvyčajne malého rozsahu, zahŕňajúcu rýchle preniknutie do nepriateľského územia s cieľom zabezpečiť informácie, zmiasť nepriateľa alebo zničiť jeho zariadenia. Končí sa to plánovaným stiahnutím sa po dokončení pridelenej misie.“
Presne toto urobil Hamas 7. októbra.
Aké boli ciele tohto náletu? Podľa Hamasu bol účel razie zo 7. októbra trojaký.
Po prvé, znovu potvrdiť právo palestínskeho ľudu na vlasť, ktorú nedefinovali Abrahámske dohody.
Po druhé, prepustiť viac ako 10 000 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom, väčšinou bez toho, aby boli obvinení zo zločinu, a nikto nemá ani poňatia o riadnom procese.
Po tretie, vrátiť posvätnosť mešite Al-Aksá v Jeruzaleme, treťom najposvätnejšom mieste islamu, ktoré bolo v posledných rokoch opakovane znesvätené izraelskými bezpečnostnými silami.
Na dosiahnutie týchto cieľov potreboval nálet zo 7. októbra vytvoriť potrebné podmienky na víťazstvo. Dosiahlo by sa to dostatočným ponížením Izraela, aby to vyvolalo predvídateľný výsledok – implementáciu Dahiya doktríny o kolektívnom trestaní civilného obyvateľstva Gazy v kombinácii s pozemným útokom na Gazu, ktorý by prilákal IDF do toho, čo bolo v skutočnosti pascou Hamasu.
Zajatie rukojemníkov malo Hamasu poskytnúť vyjednávaciu páku na prepustenie 10 000 väzňov zadržiavaných Izraelom.
Izraelské bombardovanie a invázia do Gazy vyústili do medzinárodného odporu voči Izraelu, pretože svet ustupuje pred humanitárnou katastrofou, ktorá sa odohráva pred ich očami. Ulice veľkých miest po celom svete sú plné nahnevaných demonštrantov demonštrujúcich v mene palestínskeho ľudu – a palestínskej štátnosti. Spojené štáty teraz vyhlasujú, že riešenie v podobe dvoch štátov – čomu mala Abrahámova dohoda zabrániť – je teraz jedinou cestou k mieru na Blízkom východe.
Toto by Spojené štáty 6. októbra nikdy nepovedali. Skutočnosť, že Spojené štáty zaujali tento postoj, je dôsledkom náletu Hamasu zo 7. októbra.
Izrael rokuje so Spojenými štátmi a ďalšími o možnej výmene väzňov, ktorá by zahŕňala rukojemníkov Hamasu a určité kategórie politických väzňov – ženy a deti – zadržiavaných Izraelom (áno, čítate správne – deti. A teraz poznáte múdrosť rozhodnutia Hamasu vziať izraelské deti ako rukojemníkov.) Takáto možnosť by nikdy nenastala, keby nebolo nájazdu Hamasu zo 7. októbra.
A v Saudskej Arábii sa zišlo najväčšie zhromaždenie islamských národov v modernej histórii, aby diskutovalo o kríze v Gaze. Jedným z hlavných bodov programu je otázka mešity Al Aksá a ukončenia izraelského znesvätenia.
Toto bola diskusia, ktorá by sa nikdy neuskutočnila, keby nebolo nájazdu Hamasu zo 7. októbra.
Je samozrejmé, že nálet Hamasu zo 7. októbra rozpútal búrku brutálneho obviňovania vo forme bômb, nábojov a guliek na civilné obyvateľstvo Gazy. Sú to ľudia, ktorým Izraelčania takmer osem desaťročí odopierali vlastnú vlasť, ktorí násilne vysťahovali Palestínčanov zo zeme, ktorá sa v súčasnosti nazýva Izrael, v rámci jedného z najväčších činov etnických čistiek v moderných dejinách – Nakba, resp. katastrofa z roku 1948.
Sú to ľudia, ktorí utrpeli nevýslovnú depriváciu zo strany svojich izraelských okupantov, zatiaľ čo čakajú na okamih, kedy uvidia splnenie svojho sna o palestínskej vlasti. Vedia, že palestínska vlasť nemôže byť realizovaná, pokiaľ je Izrael riadený tými, ktorí prijímajú myšlienku Veľkého (Eretz) Izraela, a že jediný spôsob, ako odstrániť takýchto ľudí, je ich politická porážka a jediný spôsob, ako spustiť ich politickú porážku je poraziť ich vojensky.
Hamas to dosahuje.
Ale je tu cena, ktorú treba zaplatiť – vysoká cena. Francúzi stratili 20 000 zabitých civilistov, aby dosiahli oslobodenie Normandie v lete 1944.
Palestínski civilisti z Gazy doteraz stratili 12 000 civilistov zabitých v snahe Hamasu vojensky poraziť svojich izraelských okupantov.
Táto cena bude v nasledujúcich dňoch a týždňoch vyššia.
Ale je to cena, ktorú treba zaplatiť, ak má existovať šanca na palestínsku vlasť.
Obeta palestínskeho ľudu prinútila arabský a islamský svet, ktorý bol až na niekoľko výnimiek nemý voči skazám, ktoré Izrael proti palestínskemu ľudu vykonal.
Len kvôli utrpeniu palestínskeho ľudu dnes niekto venuje pozornosť veci palestínskej štátnosti. Alebo blahu palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom. Alebo posvätnosti mešity Al Aksá.
To všetko boli stanovené ciele Hamasu pri začatí útoku 7. októbra.
A všetky ciele sa plnia, tak hovoríme.
Len kvôli činom Hamasu a obetiam palestínskeho ľudu. To robí z útoku Hamasu na Izrael 7. októbra najúspešnejší vojenský nálet tohto storočia.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Scott Ritter: The most successful military raid of this century: the October 7 Hamas assault on Israel, Scott Ritter Extra 14.11.2023 / johnmenadue.com 20.11.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.