Ak si niekto myslel, že cena Biela vrana bude stropom v oceňovaní Jána Benčíka za monitorovanie facebookových profilov, tak sa mýlil. Košický „umelec“ Peter Kalmus totiž povýšil Benčíkove screenshoty na umenie.
15. decembra sa v Open galley, ktorá je projektom Nadácie otvorenej spoločnosti (na ročnú prevádzku Open gallery prispel štát prostredníctvom Fondu na podporu umenia sumou 5 000 eur) konala vernisáž výstavy s názvom Hranice tolerancie s podtitulom Peter Kalmus predstavuje Bielu vranu. Nadácia na svojom webe napísala, že Kalmus svojim dielom „ukazuje skutočnú tvár 12 „osobností“ z radov strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Dielo „12 apoštolov“ vzniklo na základe blogov Jána Benčíka, ktorý sa svojou investigatívnou prácou pustil do demaskovania prívetivej tváre ĽSNS“.
Po otvorení výstavy nasledovala diskusia o extrémizme pre približne dve desiatky návštevníkov vernisáže s Benčíkom a Kalmusom, ktorú moderoval predseda Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský. Ján Benčík bol prezentovaný ako držiteľ ocenenia Biela vrana (udeľované neziskovými organizáciami Aliancia Fair-play a VIA IURIS), Kalmus zase laureát tzv. Ceny za spoločensky angažované umenie, ktorú udelila Nadácia – centrum pre súčasné umenie v spolupráci s NOS ako súčasť Ceny Oskára Čepana. Zaujímavosťou pritom je, že organizátori doteraz žiadne ocenenie za akési „spoločensky angažované umenie“ neudeľovali. Táto cena bola výnimkou šitou na mieru Petra Kalmusa, keďže, ako píšu organizátori na webe, na ocenenie nebola možná nominácia verejnosti. Okrem finančnej odmeny získal Peter Kalmus možnosť realizovať výstavu v Open gallery.
Odhliadnime teraz od toho, že forma najnovšieho „diela“ pána Kalmusa je na úrovni koláže pop idolov v izbe tínedžerky. Pripusťme na okamih možnosť, že my, ktorým akosi uniká súvis medzi trebárs Madonou Majstra Pavla z Levoče, obrazmi Andyho Warhola a tým, keď sa pán Kalmus váľa v močiari, prípadne przní sochu v centre Bruselu, sme len súčasťou primitívneho stáda, ktoré nerozumie umeniu.
Problémom je v tomto prípade fakt, že mimovládny sektor v mene boja proti extrémizmu umelo vyrába pre verejnosť morálne autority z pochybných ľudí. V tomto prípade z ľudí, ktorí si svoju zásadovosť v boji s extrémistami domácimi kompenzujú benevolenciou voči extrémistom zahraničným. Je to práve pán Benčík, ktorý nielenže dlhodobo ignoruje nárast pravicového extrémizmu na Ukrajine, no v rozhovore pre Parlamentné listy dokonca vyhlási, že „nazývať ukrajinských vlastencov neonacistami je trochu za čiarou“. Druhý aktér výstavy, Peter Kalmus je svojou toleranciou k „ukrajinským vlastencom“ známy už dlhodobo. Popieranie zločinov banderovských bánd na území Slovenska dokonca Kalmus svojho času prezentoval poškodením pamätníka slovenských obetí banderovcov vo Veľkej Lodine. Na dôvažok mu hrozí trest osem rokov za sústavné poškodzovanie pamätníka Červenej armády v centre Košíc.
Patrím medzi úplne posledných ľudí, ktorí by mali snahu obhajovať kotlebovcov. Preto aj píšem tieto riadky. Pretože, ak to s bojom proti neonacizmu myslíme v spoločnosti vážne, je nepredstaviteľné, aby sme za boj proti nemu oceňovali ľudí brániacich neonacistov ukrajinských, alebo ľudí, ktorí prekrúcajú históriu tvrdeniami, že Červená armáda nás neoslobodila, či o tom, ako boli banderovci len mierumilovnými chudákmi utekajúcimi pred oddielmi NKVD.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].