Kolabujúca energetika a následne i ekonomika krajín posadnutých protiruským fanatizmom vyburcovala viacero krajín k urýchleniu odpútavaniu sa od zväzkov s transatlantickým Západom. Na vstupné brány integračných zoskupení BRICS a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu klopú – ba priam búchajú – štáty, ktoré sa dosiaľ neodvažovali vyrieknuť nahlas zjavnú skutočnosť, že cisár pán je nahý.
Historická príležitosť
Vyplýva to z priebehu a záverov júnového samitu transkontinentálnej formácie BRICS, zahŕňajúcej Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku a júlového zasadania šéfov diplomacií Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS). Pripravovali pôdu pre vrcholnú schôdzku predstaviteľov ŠOS, ktorá sa bude konať v dňoch 15. – 16. 9. v Samarkande.
Najvyšší činitelia BRICS neprileteli 23. júna do Pekingu osobne a letecky, ale virtuálne a telekonferenčne. Prinášalo to výhodu, že čínski organizátori mohli nechať bežať súčasne viacero debát a zapájať do nich hlavy štátov krátkymi vstupmi podľa ich vlastného želania. Po samite nasledoval 24. júna dialóg o globálnom vývoji, kde sa preberali horúce otázky zabezpečenia chodu svetovej ekonomiky v podmienkach, keď Západ v protiruskom ošiali stráca pud sebazáchovy, ruší kľúčové dodávateľsko-odberateľské záväzky a trhá medzikontinentálne obchodné reťazce.
Príležitosť predebatovať základné existenčné otázky globalizačných procesov, ktoré Západ zaviedol a teraz ich paralyzuje, utvrdila mnohých diskutérov v presvedčení, že nablýskaný Titanik G7 sa topí, nechce sa dať zachrániť, a preto ho treba opustiť. Dostatočne veľkým plavidlom, na ktoré možno z Titaniku bez obáv preskočiť, sa ukazuje dlho zaznávaná záchranná loď BRICS. Tiež je globalisticky navigovaná a jej duchovným otcom nebol nik iný ako hlavný správca aktív finančného domu Goldman Sachs Jim O’Neill. Stvoril ju ako koncept v publikácii z novembra 2001 o krajinách s najrýchlejšie rastúcou trhovou ekonomikou, ktoré čaká výrazný vzostup. Vytipoval štyri: neoddiskutovateľnú Čínu, vysoko perspektívnu ľudnatú Indiu, dynamickú a mohutnú Brazíliu a vtedy ešte silne proamerické Rusko. Vychádzal pri tom z prognóz, že do polovice 21. storočia predbehnú v tvorbe HDP niektorých členov skupiny G7.
Preto sa tá podľa jeho názoru mala prispôsobiť a zapojiť do riadiacich štruktúr aj zástupcov BRIC. G7 však už o dva roky skôr na podnet nadnárodného kapitálu sformovala skupinu 20 najväčších krajín sveta – vrátane seba samej, pod hlavičkou G20. Patrili do nej všetky štyri krajiny BRIC a toto spočiatku fiktívne kvarteto v dôsledku toho niekoľko rokov ostávalo len koncepčným projektom. Jim O’Neill ho však neodvrhol, propagoval ho a zástupcov BRIC pozývali na medzinárodné sympóziá a na pôdu OSN.
Práve na nej si aliančný potenciál BRIC naplno uvedomil ruský prezident Vladimir Putin. V legendárnom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2007 odmietol americký spôsob globalizácie ako hrubý a egocentrický. Podráždil Washington a ten vykopal sekeru studenej vojny. Americký hegemonizmus v tom období začal prekážať aj Číne, ktorá chcela byť po dvoch dekádach podriaďovania sa finančným kruhom z Londýna a New Yorku čímsi viac než nízkonákladovou manufaktúrou tzv. priemyselného Západu.
Úsilie Moskvy a Pekingu vzdorovať snahám západnej plutokracie privatizovať svetové prírodné zdroje našlo porozumenie v Latinskej Amerike. Moskva a Peking vtedy ešte neboli tak ďaleko ako dnes, aby mohli predstaviť sympatizujúcej Argentíne, vedenej prezidentom Nestorom Kirchnerom, a následne jeho manželkou Cristinou, model hospodárskej a obchodnej spolupráce, ktorý by bol globálny a polycentrický. Ruský prezident mal po celý čas pri projektovaní vyváženého systému medzinárodných vzťahov na svojej strane brazílskeho kolegu Luiza Inácia Lulu da Silva. Volania po vyváženosti rezonovali aj v Afrike a Juhoafrická republika s potešením prijala pozvanie stať sa od februára 2011 piatym členom zoskupenia.
O rok neskôr obsadil post generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny príslušník druhej generácie straníckej politickej dynastie Si Ťin-pching. V marci 2013 sa stal prezidentom a zaumienil si obnoviť veľmocenské postavenie Číny, aké mávala v minulých historických obdobiach. K dominancii však mohla dospieť až po vymanení stámiliónov Číňanov z chudoby, čo bola úloha, ktorú zakotvil v programe Čínsky sen, naplánovanom do roku 2025.
Veľmocenským ambíciám Číny kontrovala vo vnútri platformy BRICS i na svetovej scéne India, ktorú od mája 2014 riadi premiér Naréndra Módí. I on sa pokúsil nasmerovať svoju ľudnatú a rôznorodú krajinu na kurz svižného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, aby sa stredná trieda aj v Indii rozrástla rádovo na stámilióny. Darí sa mu to len čiastočne, pretože neoliberálne reformy, ktorými sa štát zbavuje účasti na hospodárskom dianí, neznižujú príjmovú polarizáciu, ale prehlbujú. Na druhej strane sa prínos dlhodobého a vysokého hospodárskeho rastu prejavuje na relatívnom skvalitňovaní života aj tých najchudobnejších.
Indickú tehlu v združení BRICS možno považovať z hľadiska západného zeleného ekoabsolutizmu za časovanú bombu. Ak vzmáhanie sa strednej triedy v Indii nadobudne čínske parametre a jej početný stav vystúpi počas aktuálnej dekády na pol miliardy, vtlačí uspokojovanie materiálnych potrieb čínskej a indickej miliardy výraznú pečať svetovej ekonomike. Bude hlbšia, než si členky fanklubu Grety Thunbergovej dokážu predstaviť, a ostane nezmazateľná. Prinajmenej dovtedy, kým nezasiahne vyššia moc a nezdecimuje alebo úplne nevyhladí takúto zlatú miliardu.
Celý článok vám prináša septembrové číslo časopisu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.