Niektoré krajiny sa zjavne odmietajú poučiť z vlastných chýb. Medzi také patrí i Nemecko. Hoci prehralo 1. svetovú vojnu a neskôr aj 2. svetovú vojnu, púšťa sa zrejme na Ukrajine i do tretej. Ak prepukne v plnej intenzite a Spolková republika v nej skončí na poli porazených, musí rátať s prísnym trestom. Nebude o nič miernejší ako ten, ktorý navrhol na jeseň 1944 pre nacistické Nemecko americký minister financií Henry Morgenthau. Pracovne ho nazval Program to Prevent Germany from starting a World War III.
Pomstychtivá motivácia
V učebniciach dejepisu a v knižničných archívoch ho nájdeme pod názvom Suggested Post-Surrender Program for Germany, vo voľnom preklade Navrhovaný program na usporiadanie pomerov po kapitulácii Nemecka. Českojazyčná Wikipédia ho vedie pod názvom Morgenthauův plán a výstižne ho charakterizuje takto: „Morgenthauův plán byla koncepce o budoucí podobě a okupaci Německa po válce předložená ministrem financí USA Henrym Morgenthauem v září 1944, tedy ještě v době probíhající druhé světové války. Plán si kladl za cíl zabránit jakékoli další hrozbě útočné války vzniklé na německém území. Jak americké ministerstvo zahraničí tak i americké ministerstvo obrany tento plán zamítly. Memorandum z 2. září 1944 bylo pojmenováno po svém autorovi, ministru financí Henry M. Morgenthauovi, jr. Memorandum předpokládalo deindustrializaci Německa a jeho přeměnu na agrární stát a k tomu bylo vyhrazeno 20 let. Německo mělo být rozděleno na Severoněmecký stát, Jihoněmecký stát a mezinárodní zónu v Porúří. Válečné zločince měla čekat tvrdá odvetná opatření… Od Morgenthauova plánu bylo 1. října 1944 upuštěno a nikdy se nestal oficiálním dokumentem či politickým konceptem žádné z amerických vlád.“
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že memorandum, s ktorým sa Biely dom vtedy po necelom mesiaci zvažovania oficiálne nestotožnil, už nestálo za to, aby sa ním ktokoľvek vo Washingtone ďalej zaoberal. Obzvlášť, keď jeho germanofóbny obsah pohoršil aj vtedajšieho ministra zahraničných vecí Cordella Hulla. Tento skúsený štátnik viedol americkú diplomaciu bezmála dvanásť rokov a v roku 1945 mu za účasť pri zakladaní OSN udelili Nobelovu cenu. Ako presvedčený globalista nepociťoval ani štipku náklonnosti voči národnosocialistickému Nemecku, ale i tak nevychádzal z údivu nad ostrou pomstychtivou náplňou memoranda Henryho Morgenthaua. Ako sa dozvedáme z 51. čísla nemeckého týždenníka Der Spiegel z roku 1967, zarazený Hull označil povojnový projekt Morgenthaua za pomstychtivý plán (Plan der Rache).
Stotožňoval sa totiž s obavami iných politikov a historikov, že informácie o chystanej odplate podnietia odhodlanie nemeckej armády a vojnovej mašinérie tretej ríše vzdorovať postupujúcim Spojencom.
Tak sa aj stalo. Henry Morgenthau síce predložil svoje kontroverzné memorandum Bielemu domu ako dôverné, ale otvorene vykreslil jeho protinemecké poslanie vo svojej nesmierne výbušnej knihe. Začiatkom októbra 1945 ju pod titulom Germany Is Our Problem (Naším problémom je Nemecko) vydalo vydavateľstvo Harper & Brothers. V mienkotvornom denníku New York Times sa jej okamžite dostalo kladnej recenzie, čím upútala pozornosť ministra tretej ríše pre verejnú osvetu a propagandu Dr. Josepha Goeb-belsa. Ten nelenil a nechal v stredoeurópskych „zglajchšaltovaných“ masmédiách vykresľovať plán H. Morgenthaua ako krvilačný program povojnového vyhladzovania nemeckého národa.
Strašenie zaberalo a výdatne vzpružilo odhodlanie radových vojakov Wehrmachtu brániť vlasť. Priznal to i podplukovník John Boettiger z ministerstva vojny (War Department). Nebol to tuctový dôstojník bez vplyvu, ale zať samotného prezidenta Franklina D. Roosevelta. Na viditeľne zúrivejší odpor nemeckej armády z rovnakých dôvodov si posťažoval aj náčelník generálneho štábu armády Spojených štátov, neskorší minister zahraničných vecí a predovšetkým spolutvorca známeho Marshallovho plánu pre obnovu povojnovej Európy George C. Marshall.
AUTOR: Patrik Sloboda
