Hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin v rozhovore pre nemecký denník Die Welt pripustil, že vzťahy Turecka a Nemecka nie sú na želanej úrovni.
Skutočne, dvaja partneri – Berlín a Ankara, mali v posledných rokoch voči sebe mnoho krívd. Hoci Nemecko bolo hlavným „obrancom“ tureckých záujmov v EÚ, netreba zabúdať, že postoj federálnej vlády priamo súvisel so zotrvaním sociálno-demokratickozelenej koalície pri moci. Keď ich však na dlhší čas nahradili tzv. kresťanskí demokrati, vzťahy medzi oboma krajinami boli ťažko skúšané a vplyv tureckej loby v EÚ bol narušený.
Kým vláda Gerharda Schrödera predtým podporovala Ankaru v otázke členstva Turecka v EÚ, Angela Merkelová viac ako raz úspešne využila protiturecké nálady Nemcov v boji o hlasy a stala sa aktívnym podporovateľom myšlienky rozšíreného „privilegovaného“ partnerstva Turecka s EÚ namiesto plného členstva. To vysvetľuje chladnosť Ankary voči Merkelovej a Nemecku ako celku. Trhlina vo vzťahoch sa rozšírila, keď si Turecko konečne uvedomilo, že je nepravdepodobné, aby sa stalo členom EÚ, a jeho beznádejná prítomnosť „v čakárni“ na členstvo v EÚ od roku 1987 bola priamym výsledkom nemeckého odporu.
Nespokojnosť v Nemecku, kde žijú viac ako tri milióny Turkov, je z veľkej časti spôsobená neochotou mnohých migrantov integrovať sa do nemeckej spoločnosti. Bundestag sa domnieva, že časť viny za to nesie Erdogan a jeho okolie, ktorí opakovane naliehali na nemeckých Turkov, aby si zachovali rodný jazyk, vieru a tradície. Určitú vinu však nesú nemecké úrady, ktoré urobili vážnu chybu, keď umožnili Turkom usadiť sa blízko seba. Preto mnohí z nich žijú v akomsi paralelnom svete, komunikujú len so svojimi krajanmi a nesnažia sa učiť nemčinu. Kvôli jazykovej bariére tureckí tínedžeri často opúšťajú školu, aby následne posilnili čísla nezamestnanosti. Existuje však aj iný trend: deti a vnúčatá tureckých migrantov, ktorí dosiahli dobré vzdelanie, sa vracajú do Turecka, kde dostávajú vyššie platy a budujú si úspešnú kariéru.
Na tureckú diaspóru v Nemecku, ako aj v Európe, sa nielen v Berlíne pozerajú podozrievavo. Netreba zabúdať, že polovicu imámov v týchto krajinách tvoria Turci. Turecké mešity sa aktívne stavajú v rôznych krajinách od Holandska po Belgicko. Kázne v týchto mešitách sa konajú výlučne v turečtine. Okrem toho sa stavajú turecké školy a náboženské učebne. Tureckí ministri vedú v Európe politické kampane v prospech diaspóry a samotný Erdogan ich členov neustále oslovuje. Turecká populácia už teraz prevyšuje v západnej Európe populáciu krajín ako Maďarsko, Švédsko alebo Portugalsko. A vplyv Erdogana nie je odlišný.
Turecký líder opakovane žiadal Berlín, aby prejavil väčšiu solidaritu voči Turkom žijúcim v krajine, pričom obvinil nemecké úrady, že pre integráciu menšiny robia príliš málo. Najmä Berlín je proti dvojitému občianstvu, na ktorom Ankara trvá. Prezident Erdogan je nespokojný aj s čiastočným pokračovaním vízového režimu medzi krajinami, pričom samotní Nemci môžu cestovať do Turecka nerušene (na hraniciach im stačí ukázať pas, kým Turci potrebujú na cestu do Nemecka víza). To, mimochodom, využili nemeckí mudžahídi, ktorí cestovali cez Turecko, aby bojovali za skupiny Islamského štátu v Sýrii a Iraku, čo je pre nemeckú vládu znepokojivé a Ruská federácia tieto skupiny rovno zakázala.
Berlínska kritika porušovania ľudských práv Tureckom počas potláčania vojenskej rebélie v roku 2016, ako aj po tom, keď nemecký parlament prijal uznesenie o uznaní genocídy Arménov z roku 1915, rovnako podráždila bilaterálne vzťahy. Turecký prezident Recep Tayyip Erdo?an, ktorý riskuje partnerstvo s Nemeckom, opakovane urobil veľmi kontroverzné poznámky o nemeckých autoritách, čím podkopal pôdu, na ktorej sedí. Nemecko je totiž najväčším obchodným partnerom Turecka a predstavuje približne 10 % tureckého exportu, čo predstavuje 14 miliárd eur v absolútnom vyjadrení (Spojené kráľovstvo je druhým najväčším dovozcom tureckého tovaru, Irak je na treťom mieste). Keď sa pozrieme na zoznam tovarov, ktoré Turecko dováža, je závislé od Nemecka viac ako ktorákoľvek iná krajina: rozličná výbava, elektrotechnika a chemické produkty, z ktorých veľkú časť vyrábajú vysoko špecializované firmy. Nemecko nakupuje predovšetkým textil a potraviny, ktoré sú z tureckého exportu najdrahšie. Nemecko by však bez problémov mohlo nahradiť Turecko ako dodávateľa. Kým Nemecko je tureckým obchodným partnerom číslo jedna, Turecká republika je na nemeckom zozname iba na 13. mieste.
AUTOR: Ján Horváth
