SLÁVENIE SVIATKOV A OBRADY SLOVANOV

SLÁVENIE SVIATKOV A OBRADY BOLI NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU PÔVODNEJ KULTÚRY A TOKU ŽIVOTA SLOVANOV. SPOLOČNÝCH SVIATKOV OBČINY SA ZÚČASTŇOVALI VŠETKY RODY A PODĽA ICH VÝZNAMU TRVALI AJ NIEKOĽKO DNÍ. OKREM SPOLOČNÝCH SVIATKOV SLÁVILI SLOVANIA RODINNÉ A RODOVÉ SVIATKY A VÝROČIA.

VÝZNAM SVIATKOV

Ako sme už spomínali v úvodnom článku tejto série, Slovania mali počas roka (leta) niekoľko veľkých (hlavných) a menších (vedľajších) sviatkov, ktoré slávili spoločne vo svojich občinách. Zodpovedal tomu kruh (kolo) roka (leta). Hlavné sviatky slávili Slovania v období letného a zimného slnovratu a jarnej a jesennej rovnodennosti. Slnko počas týchto jednotlivých úsekov svojho „putovania“ po oblohe menilo podobu z malého dieťaťa (Jarilo) na junáka (Kupala/Dažbog), z neho na muža (Svarog/Svantovít), aby zakončilo svoju púť po oblohe v podobe starca (Koľada).

Prokopios z Caesaery píše vo svojej knihe Vojna s Gótmi o našich predkoch, že boli „rozosiati“ (po rusky rassejannyje) po veľkom území vo svojich sídlach. To môže byť aj dôvodom, prečo sú jednotlivé názvy sviatkov a božstiev u jednotlivých národov (kmeňov) Slovanov rôzne. Obsahovo a významovo boli však sviatky a božstvá podobné. V slovanskej tradícii bolo nielen uctievanie bohov, ale aj svojich predkov.

S plnou vážnosťou môžeme konštatovať, že sviatky boli neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej kultúry a duchovna Slovanov. Striedali sa v živote našich predkov s obdobiami práce pre rod a občinu a boli pre každého člena spoločnosti „posvätným časom“, keď sa človek oslobodí od povinností a starostí. Človek sa v tom čase stretával s Bohom spolu so svojimi druhmi z rodov a občiny. Dá sa hovoriť o zmenenom stave vedomia človeka počas vykonávania obradov, keď sa stierali hranice medzi jednotlivými svetmi Slovanov (JAV, NAV a PRAV).

SLÁVENIE SVIATKOV

Slávenie veľkých (hlavných) sviatkov u Slovanov trvalo aj niekoľko dní, záviselo to v prvom rade od významu sviatku pre danú komunitu (občinu). Pred každým sviatkom sa musel jeho účastník pripraviť po stránke telesnej, duševnej a duchovnej, aby čo najlepšie prežíval rituály spojené s touto významnou udalosťou. K účinným formám prípravy jednotlivca na slávnosť patrili pôst, meditácia a dychové cvičenia. Okrem toho to boli aj príprava odevu a spoločná príprava samotného miesta konania obradov (napr. výzdoba, príprava vatier a hodových stolov, kosenie trávy a ozdobovanie idolov).

Najbližším veľkým sviatkom pre nás bude deň letného slnovratu, ktorý sa zvykne nazývať aj Vajano alebo Kupala (pomenovaný podľa boha letného Slnka). Sláviť tento sviatok vieme aj vďaka tomu, že naši predkovia udržiavali túto tradíciu po stáročia aj napriek zákazom. V dávnych dobách sa oslava sviatku Kupala konala v najkratšiu noc v roku. Práve tento magický čas Slovania spájali s úctou k bohu letného Slnka. Sviatok Kupala bol na vrchole leta, pretože po ňom sa dni začnú skracovať a príroda sa postupne pripravuje na jeseň. S príchodom kresťanstva sa sviatok spojil s cirkevným sviatkom. A tu vznikla chyba v dátume sviatku, cirkevný kalendár (juliánsky kalendár) sa dátumovo posunul. A spolu s ním sa posunul aj dátum sviatku. Ale na rozdiel od kalendárov vynájdených ľuďmi je pohyb slnka konštantný. Veríme preto, že ak máme obnoviť dávne tradície tohto sviatku, oplatí sa určiť jeho dátum slnkom.

A ako prebiehal sviatok Kupala? Tento sviatok je časom očisty, jeho zvyky a tradície sú spojené s ohňom a vodou. Rovnako ako iným veľkým slovanským sviatkom aj Kupale predchádzali prípravy. Samotný sviatok zahŕňal prestávku v práci na poli, preto bolo možné postarať sa v tom čase o poriadok v dome. Podľa všeobecného presvedčenia sa po Kupale môžete kúpať v riekach a jazerách. V samotnú sviatočnú noc bolo kúpanie vo vode jedným z hlavných symbolov tohto sviatku. Ešte ráno pred Kupalou sa ľudia saunovali a robili očistu tela. Mladé dievčatá používali do saunových metličiek bylinky. Izby v dome sa kropili bylinkami namáčanými vo vode. Ráno v deň Kupaly, ale aj po nej sa ženy umývali rosou, aby si zachovali krásu a zdravie.

Za vrchol leta sa považovalo obdobie, keď liečivé byliny nadobudli magické účinky a nosili sa domov. Žihľava a palina sa používali na očistné rituály a potom sa hádzali do ohňa. Dievčatá plietli vence z byliniek a kvetín, ktoré najprv nosili na hlave a potom ich púšťali dolu riekou a sledovali, ako ďaleko doplávajú. Ak sa veniec dostal na breh, dievčaťu nebolo súdené sa ten rok vydať. Ak veniec odplával ďaleko, čoskoro sa mohol očakávať budúci ženích.

Ak chcete v túto magickú noc hľadať kvet papradia, nezabudnite, že to musíte urobiť opatrne. Bájoslovie a ľudové rozprávky Slovanov hovoria, že tento kvet je chránený zlými duchmi. Keď preto človek utrhne vzácny kvet papradia, musí utiecť domov bez toho, aby sa obzrel za seba nehľadiac na to, ako ho zvuky za jeho chrbtom a vízie pred očami vystrašia.

AUTOR: Miloš Zverina

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár