Éru bývalej politiky významov a osobností vyplo rozžiarenie urýchľovača elektrónov v malej sklenej nádobe: katódy televízora. Zlom prišiel v 60. rokoch minulého storočia s masovým nástupom televízie do domácností. Vtedy porazil J. F. Kennedy svojho rivala Richarda Nixona a odvtedy je slovami McLuhanna samotné médium správou. Už nie je dôležitý obsah a dlhé stranícke prejavy, dôležité začalo byť to, ako vyzerá ten, kto hovorí. Lenže ešte pred televíziou tu bol jeden extrémny fenomén: Adolf Hitler. Tu sa jeho najbližší kreatívny tím štátnej propagandy poučil z monumentálnych dekorácií, efektov, výjavov gréckeho divadla a antického Ríma a rauš davovej psychózy navodil Speer, Goebbels a Leni Riefenstahlová prepojením monumentálnych kulís, kolosálnou architektúrou, lichtsdomami z protileteckých reflektorov alebo natáčaním heroických prejavov,
kde vodca hypnotizoval nemecké masy. Bol to rauš, nesmierne nabudenie a Nemci sa chveli za každým slovom führera.
Tibor Eliot Rostas
Celý článok nájdete v júnovom čísle mesačníka Zem&Vek.
Téma mesiaca: ČO NÁM HOVORIA CHOROBY
Viac sa dočítate v najnovšom čísle Z&V a ja si spolu s kolegami neprajem nič viac ako to, že vás čítanie zaujme a zachováte nám priazeň predovšetkým aj vďaka predplatnému.
Predplatné na 2. polrok roka 2026 nájdete TU