V susednej Českej republike sa už dlhšie hovorí o novom brannom zákone, ktorý má umožniť návrat povinných odvodov z radov civilistov do armády, obnoviť povinné vojenské cvičenia a má sa vzťahovať nielen na mužov, ale aj na ženy vo veku 18 až 30 rokov. Nad tými, ktorí by sa chceli odvodovým povinnostiam vyhýbať, visí hrozba troch rokov väzenia. Mimochodom, niečo podobné už tu bolo, nepamätáte sa? Ak tento nový zákon prejde, mám silné podozrenie hraničiace s istotou, že ani na Slovensku tomu neutečieme. V tejto súvislosti mi ešte napadá, bude ten branný zákon benevolentný k menšinám (náboženské, sexuálne, etnické), keď neberie ohľad na ženy?
Zástancovia opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby (dnes však v novom šate a pod novou zástavou) šíria vzletné frázy o tom, že branná povinnosť predstavuje akési zasvätenie do sveta zodpovednosti za seba, krajinu a národ. Na začiatku 20. storočia by som možno aj uverila, netušiac, že 1. svetová vojna si vyžiada vyše 20 miliónov obetí a 2. svetová vojna vyše 72 miliónov obetí. A na ich začiatku boli tiež veľkohubé plamenné reči.
Žiaľ, už dávno nežijeme v normálnej spoločnosti v rámci normálneho sveta, kde by muži boli mužmi, ženy ženami, ľudský život hodný úcty, pojmy vlasť a národ mali svoju hĺbku a hrdosť a česť svoju hodnotu. Vtedy by bolo ČO brániť.
Žijeme vo svete, v ktorom naši politickí predstavitelia neobhajujú naše záujmy, ale mastia si vrecká žoldnierskymi grošmi finančných korporácií a niekoľkých oligarchov. Sú bielymi koňmi zvrátenej šachovej partie, ktorú s nami na obrovskej šachovnici hrajú mocní tohto sveta. Tí, ktorí bez mihnutia oka obetujú milióny pešiakov, pretože tu sa hrá o jediné – aby kráľ bol ešte mocnejší a ešte bohatší. A preto vnímam povinnú základnú vojenskú službu ako liaheň MUKLov – mužov určených k likvidácii.
Pamätám si ešte reklamnú kampaň za vstup Slovenska do NATO. Vystúpili v rámci nej mnohé slovenské osobnosti. Tušili, že ako členovia tohto spolku budeme súčasťou násilných, pardon, mierových akcií na Balkáne, Blízkom Východe, Afrike a najnovšie zrejme aj na Ukrajine? A práve ukrajinská kríza a stále nové „akcie na záchranu demokracie“ sú príčinou, prečo profesionálna armáda zrazu nestačí. Je skrátka málo pešiakov. A nielen v Česku, o chvíľu to máme aj u nás.
Prečo by sme im to mali uľahčovať? Predsa nie sme ovce! Máme slobodnú vôľu. Slobodne a bez strachu môžeme odmietnuť podieľať sa na vojnovom ťažení nášho súčasného Veľkého brata. Chce nás hnať proti bývalému Veľkému bratovi. Povedzme svojim synom, a teraz už aj dcéram, nech si odmietnu splniť odvodovú povinnosť. Radšej plné basy, ako plné cintoríny. Keby všetky ženy sveta povedali NIE, nebolo by vojakov. Keby všetci vojaci zahodili zbrane, nebolo by vojen. A možno sa budeme čudovať, čo všeličo by nebolo.