Zaujal ma článok Slovenky Jany Hraboňovej z Manchestru, ktorý zverejnila na aktuality.sk. Píše o tom, že nebude strkať hlavu do piesku, bude aj naďalej chodiť na koncerty a normálne žiť. Ale je naozaj táto žena pripravená ponúknuť seba a svoju rodinu do „pľacu“ a pripísať svoje deti na zoznam obetí? Aký človek je pripravený to urobiť? Čo je to za idiotizmus? Kto z nás je pripravený obetovať svoje deti na oltári terorizmu?
Celý život sa pripravujeme, že naši rodičia raz zomrú a keď príde ten čas, zrazí nás to k zemi. Aj keď sme to očakávali po celý život. Tu sa však bavíme o smrti, ktorá príde zrazu. Znenazdajky nás zastihne nepripravených. Je to však ešte horšie, pretože v tomto prípade hovoríme o deťoch a matkách, ktoré majú zomierať. Vyhlasovať takto odvážne, že jedna matka ráta so situáciou, keď príde o syna či manžela alebo ona sama zomrie, môže tvrdiť len človek opantaný pocitom, že jemu sa to nemôže stať – to totiž v svojom vnútri predpokladá. Ona a jej rodina si predsa dávajú pozor, lebo sú nejakým spôsobom výnimoční a dostatočne opatrní na to, aby práve oni boli obeťami. Ale nie sú. Zajtra tam môžu byť jej deti naozaj a potom si bude želať, aby tam zomrela s mini, pretože peklo čo čaká rodiča potom, čo mu deti zabili teroristi, je horúcejšie ako tečúca oceľ.
Slovenka z Manchestru tiež hovorí, že žijeme v takej dobe, kedy musíme rátať s teroristickými útokmi. Mainstream, ktorý nám ponúka túto myšlienku, však nehovorí pravdu. Krajiny ako Veľká Británia či Francúzsko, dlhodobo prijímajú migrantov. Ich prítomnosť je pre ich obyvateľov štandardom. Preto v občanoch týchto krajín vládne spolu s pocitom falošného bezpečia aj pocit, že teroristické činy sú súčasťou ich života. Spomínaná Slovenka a ďalší ani nemajú inú možnosť ako rozdávať recepty, ako zvládať toto šialenstvo, ktoré nám politici pripravili. My však máme inú možnosť. Nikdy ich na Slovensko nevpustime – a to aj za cenu, že vystúpime z EÚ a zavrieme hranice. Je totiž lepšie žiť skromne, ako žiť v pekle.
Jej recept teda nie je recept pre Slovákov. K nám migranti v minulosti neprúdili po tisíckach. Nežili sme s nimi roky v susedskom vzťahu. My nemáme mešity ani getá a ani „no go zóny“. Politici, mainstream a mimovládky okolo nás vytvárajú pocit falošného bezpečia. No my si uvedomujeme, že nie sme imúnni voči terorizmu. Nepotrebujeme k tomuto poznaniu ani Kotlebu ani alternatívu. Môžu zrušiť Kotlebovu politickú stranu, môžu cenzurovať Google a Facebook, aby sa k nám nedostali negatívne informácie o vyčíňaní migrantov, ktoré nás utvrdzujú v správnosti vnímania celej situácie. Môžu nás zatvárať za prejav slobody slova, za tričká. Ten pocit vo vnútri a to nezlomné presvedčenie o nesprávnosti miešať národy a rasy je nemenné! Nezmizne a nevyprchá nikdy. Nie, nie sme fašisti, len otvorene hovoríme, že migranti a násilnosti, ktoré ruka v ruke s nimi prichádzajú, nepatria na Slovensko. Hovoríme otvorene, že toto spolužitie nebude fungovať. Nevzdáme sa práva na pokojný život bez teroristických útokov. Nie sme pripravení. A nikdy nebudeme. Chcieť dobrovoľne pripisovať seba, naše rodiny, susedov – kohokoľvek z nás na zoznamy obetí znásilnenia, zneužitia, fyzických napadnutí a zabití je šialenstvo. My ženy nie sme pripravené zomierať na obetnom oltári našich politikov. A naše deti už vôbec nie.
Budeme bojovať. Slovanská žena vždy bola nositeľkou života a nie iba ako matka. Bola to slovanská žena, ktorá bola nositeľkou našich tradícií, vďaka ktorým sme prežili. To my ženy sme národ Slovákov dostali až do roku 2017, pretože sme boli vždy nezlomné. Žiadna lúza z Manchestru nás nebude učiť, že si máme zvykať, že obetujeme svoje deti. Neobetujeme. Iba ak v boji.
Nikdy sa svojich slovanských ideálov nevzdáme a keď máme zomierať, tak potom v boji proti teroristom. Nie dobrovoľne pri plánovaných teroristických útokoch.
Každého, kto mi povie, že si mám zvyknúť na skutočnosť, že raz obetujem svoje deti nejakému šialencovi iba preto, aby som ukázala, že so mnou smrť na štadióne v Manchestri nezalomcovala, odkazujem nasledovné: Stačí ,ak sa terorista iba škaredo pozrie na moje dieťa, tak sama zorganizujem vojnu proti terorizmu v Európe. Som totiž hrdá Slovanka a nikdy sa nikomu nepoddám. A ak by som to musela urobiť, vtedy len začnem uvažovať o smrti. Je totiž lepšie zomrieť, ako žiť v područí vrahov.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.